Postavenie a funkcia sluieb v ekonomike SR Peter
Postavenie a funkcia služieb v ekonomike SR Peter Lutišan a Ladislav Slota
Služba ¢ ¢ pochádza z lat. slova servicum = otroctvo neexistuje jedna správna (jednotná) definícia vo všeobecnosti môžeme povedať, že služba je cudzia činnosť, ktorá uspokojuje ľudské potreby svojím vlastným priebehom. Je to vlastne statok, ktorý sa od produktu odlišuje 4 znakmi: l nehmotnosť l nedeliteľnosť l premenlivosť l neskladovateľnosť niektorí autori považuje služby ako ekvivalent III. sektora národného hospodárstva Manažment služieb 1. 10. 2007
Základné delenie služieb ¢ ¢ Osobné uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí (služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné služby, hygienické služby – holičstvo, kaderníctvo, manikúra, pedikúra). Vecné súvisia s opravou a údržbou vecí (obuvi, televízora), so zabezpečením čistoty a hygieny (práčovne, čistiarne) a s prepravou osôb a tovarov (osobná a nákladná doprava). Manažment služieb 1. 10. 2007
Štatistické vymedzenie služieb ¢ ¢ ¢ Najčastejšie sa využíva odvetvová klasifikácia ekonomických činností – OKEČ Výber odvetví produkujúcich služby, avšak neslúži na definovanie služieb Zaraďujú sa do nej tieto odvetvia: l l l Obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru Pohostinstvo a ubytovanie Doprava, skladovanie a spoje Peňažníctvo a bankovníctvo Nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností Služby pre podniky, výskum a vývoj Verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie Školstvo Zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti Ostatné verejné, sociálne a osobné služby Domácnosti s vlastným personálom Manažment služieb 1. 10. 2007
Národohospodárske vymedzenie služieb ¢ Podľa francúzskeho ekonóma Coutheouxa, ktorý taktiež stotožňuje terciárny sektor so službami, rozdelil služby do 4. kategórií: l l Služby verejnej povahy (verejná správa a podobné činnosti, národná obrana) Služby ekonomického riadenia (služby pre podniky) Služby priestorovo-ekonomickej povahy (doprava, obchod) Služby osobného určenia (služby poskytované jednotlivcom a domácnostiam) Manažment služieb 1. 10. 2007
Odlišnosti poskytovateľov služieb ¢ podľa cieľa: l l ¢ ziskové podnikateľské subjekty neziskové organizácie podľa vlastníctva: l l súkromné organizácie verejné organizácie Manažment služieb 1. 10. 2007
Postavenie v ekonomike ¢ Rast významu a postavenia služieb v ekonomike: l l ¢ Manažment služieb rast podielu na tvorbe HDP rast podielu na zamestnanosti Súčasné vyspelé ekonomiky zintenzívňujú svoju orientáciu na služby 1. 10. 2007
Faktory dynamického rozvoja služieb l demografické zmeny • rast životných nárokov, „omladnutie“ generácie => nové požiadavky na služby (napr. spojenie s voľným časom) l sociálne zmeny • zamestnanosť žien, menej času na deti a domacnosť => dopyt po nových službách • rast životnej úrovne => viac peňazí na cestovanie, zábavu, . . . • zložitejší životný štýl => dopyt po komplexných službách • medzinárodná mobilita => náročnejší spotrebiteľský vkus l ekonomické zmeny • globalizácia služieb => potreba komunikačných, cestovných, informačných služieb • špecializácia podnikov => spolupráca s externými dodávateľmi služieb l politické a právne zmeny • internacionalizácia služieb => väčšie požiadavky na právne a ostatné profesionálne služby Manažment služieb 1. 10. 2007
Použitá literatúra ¢ ¢ Matiades, A. – Ďaďo, J. 2002. Služby EPOS: Žilina http: //portal. statistics. sk/showdoc. do? docid=5456 Manažment služieb 1. 10. 2007
- Slides: 10