POPISN DESKRIPTVNE CHARAKTERISTIKY 1 POPISN DESKRIPTVNE CHARAKTERISTIKY s

  • Slides: 27
Download presentation
POPISNÉ (DESKRIPTÍVNE) CHARAKTERISTIKY 1

POPISNÉ (DESKRIPTÍVNE) CHARAKTERISTIKY 1

POPISNÉ (DESKRIPTÍVNE) CHARAKTERISTIKY - sú číselné charakteristiky, ktoré koncentrovanou formou – jedným číslom –

POPISNÉ (DESKRIPTÍVNE) CHARAKTERISTIKY - sú číselné charakteristiky, ktoré koncentrovanou formou – jedným číslom – vyjadrujú určitú vlastnosť skúmaného štatistického znaku (väčšinou sú použiteľné pre kvantitatívne štatistické znaky, len niektoré pre kvalitatívne štatistické znaky) 2

popisné charakteristiky: - charakteristiky polohy - charakteristiky variability - charakteristiky šikmosti - charakteristiky špicatosti

popisné charakteristiky: - charakteristiky polohy - charakteristiky variability - charakteristiky šikmosti - charakteristiky špicatosti 3

Charakteristiky polohy alebo stredné hodnoty vyjadrujú určitú úroveň (polohu) znaku, okolo ktorej sú ostatné

Charakteristiky polohy alebo stredné hodnoty vyjadrujú určitú úroveň (polohu) znaku, okolo ktorej sú ostatné hodnoty viac či menej koncentrované 4

charakteristiky polohy: 1. priemery - aritmetický - geometrický - harmonický každý môže byť jednoduchý

charakteristiky polohy: 1. priemery - aritmetický - geometrický - harmonický každý môže byť jednoduchý alebo vážený 2. ostatné stredné hodnoty - modus - medián 5

charakteristiky polohy – vlastnosti: ! majú byť typickou hodnotou štatist. súboru - musia byť

charakteristiky polohy – vlastnosti: ! majú byť typickou hodnotou štatist. súboru - musia byť jednoznačne presne definované - pri výpočte sa do úvahy berú všetky jednotky štat. súboru - majú byť ľahko zistiteľné - mali by slúžiť k porovnávaniu stredných hodnôt za niekoľko súborov - majú čo najmenej podliehať náhodnostiam výberu 6

Priemer predstavuje často rovnomernosť alebo normu, ktorá neexistuje. Keď v priemere každý dostane porciu

Priemer predstavuje často rovnomernosť alebo normu, ktorá neexistuje. Keď v priemere každý dostane porciu mäsa, je možné, že niektorí zjedia dve, resp. viac, iní žiadnu. 7

- aritmetický priemer ( napr. priemerná mzda, priemerná denná teplota, atď. ) Priemerná mzda

- aritmetický priemer ( napr. priemerná mzda, priemerná denná teplota, atď. ) Priemerná mzda (jednoduchý aritm. priemer) 8 400 Sk 9 600 Sk 11 200 Sk 29 200 Sk : 3 = 9 733, 33 Sk 6 500 Sk 10 000 Sk 12 700 Sk 29 200 Sk : 3 = 9 733, 33 Sk 8

aritmetický priemer jednoduchý vážený n – počet pozorovaní j=1, 2, 3, . . n

aritmetický priemer jednoduchý vážený n – počet pozorovaní j=1, 2, 3, . . n x 1, x 2, x 3. . . xn ni=n 9

Výpočet aritmetického priemeru z intervalov. rozdelenia početností Priemerný plat pracovníka predstavuje 11 667 Sk

Výpočet aritmetického priemeru z intervalov. rozdelenia početností Priemerný plat pracovníka predstavuje 11 667 Sk 10

vlastnosti aritmetického priemeru: - stálosť súčtu hodnôt - súčet odchýlok od priemeru sa rovná

vlastnosti aritmetického priemeru: - stálosť súčtu hodnôt - súčet odchýlok od priemeru sa rovná 0 - súčet štvorcov odchýlok od priemeru je minimálny 11

- geometrický priemer používa sa pri časových radoch (rast HDP za tri roky, vývoj

- geometrický priemer používa sa pri časových radoch (rast HDP za tri roky, vývoj inflácie za päť rokov. . . ) jednoduchý vážený 12

Ostatné stredné hodnoty význam pri nesymetrických rozdeleniach u kvantitatívnych znakov, - pri kvalitatívnych znakoch

Ostatné stredné hodnoty význam pri nesymetrických rozdeleniach u kvantitatívnych znakov, - pri kvalitatívnych znakoch Medián - prostredná hodnota v štatistickom súbore usporiadanom podľa skúmaného znaku ( napr. výška prostredného pracovníka) - 13

určovanie mediánu pri intervalovom rozdelení početností dá sa určiť len mediánový interval, do ktorého

určovanie mediánu pri intervalovom rozdelení početností dá sa určiť len mediánový interval, do ktorého patrí, v rámci tohto intervalu potom medián určíme približne na základe kumulatívnych početností a -dolná hranica medián. intervalu h -rozpätie medián. Intervalu b -početnosť medián. Intervalu c -suma absolútnych početností všetkých intervalov, čo sa nachádzajú za mediánovým intervalom d - suma absolútnych početností všetkých intervalov, čo sa nachádzajú pred mediánovým intervalom - 14

Modus - - najpočetnejšia alebo najčastejšie sa vyskytujúca hodnota v štat. súbore - je

Modus - - najpočetnejšia alebo najčastejšie sa vyskytujúca hodnota v štat. súbore - je definovaný v jednovrcholových rozdeleniach početností 15

a) b) bezprostredne sa dá určiť v štat. súbore, ak poznáme individuálne hodnoty znaku

a) b) bezprostredne sa dá určiť v štat. súbore, ak poznáme individuálne hodnoty znaku x a ich početností v prípade intervalového rozdelenia početnosti sa priamo určí iba modálny interval, t. j. interval s najväčšou početnosťou v štat. súbore. V rámci tohto intervalu sa modus určí: 16

na základe vzťahu početností modálneho a priľahlých intervalovň a - dolná hranica modálneho intervalu

na základe vzťahu početností modálneho a priľahlých intervalovň a - dolná hranica modálneho intervalu h - rozpätie intervalu d 0 - rozdiel medzi početnosťou modálneho a predchádzajúceho intervalu d 1 - rozdiel medzi početnosťou modálneho a nasledujúceho intervalu 1. Najpočetnejším platom je 12 175 Sk 17

Vzájomná poloha modusu, mediánu a aritmetického priemeru v štat. súbore - symetrické rozdelenie -

Vzájomná poloha modusu, mediánu a aritmetického priemeru v štat. súbore - symetrické rozdelenie - nesymetrické rozdelenie - pozitívna asymetria - negatívna asymetria 18

Vzájomná poloha modusu, mediánu a aritmetického priemeru v štat. súbore - symetrické rozdelenie _

Vzájomná poloha modusu, mediánu a aritmetického priemeru v štat. súbore - symetrické rozdelenie _ ~ X=X= X - asymetrické rozdelenie ľavostranné ~ X< X< _ X pravostranné _ ~ X <X <X

Charakteristiky variabilita – menlivosť hodnôt znaku v štatistickom súbore miery variability: variability a) miery

Charakteristiky variabilita – menlivosť hodnôt znaku v štatistickom súbore miery variability: variability a) miery variability, ktorých veľkosť ovplyvňujú len niektoré hodnoty znaku v súbore variačné rozpätie kvantilové rozpätie kvartilová odchýlka 20

b) miery variability, ktorých veľkosť ovplyvňuje každá hodnota znaku v súbore: - absolútne -

b) miery variability, ktorých veľkosť ovplyvňuje každá hodnota znaku v súbore: - absolútne - priemerná odchýlka - rozptyl - smerodajná (štandardná) odchýlka - relatívne - pomerná priemerná odchýlka - variančný koeficient 21

rozptyl – s 2 (disperzia, variancia) druhý centrálny moment, priemerný štvorec odchýlok od priemeru,

rozptyl – s 2 (disperzia, variancia) druhý centrálny moment, priemerný štvorec odchýlok od priemeru, meria variabilitu v druhých mocninách mernej jednotky- preto je neinterpretovateľný - počíta sa ako: jednoduchý - vážený 22

- Smerodajná (štandardná ) odchýlka s vyjadruje variabilitu súboru v pôvodných merných jednotkách Relatívna

- Smerodajná (štandardná ) odchýlka s vyjadruje variabilitu súboru v pôvodných merných jednotkách Relatívna miera variability: - variančný koeficient – v - meria variabilitu v % (slúži na porovnávanie variability znakov vo viacerých súboroch 23

Charakteristiky šikmosti: a) Pearsonova miera šikmosti- určuje mieru asymetrie podľa vzájomnej polohy modusu a

Charakteristiky šikmosti: a) Pearsonova miera šikmosti- určuje mieru asymetrie podľa vzájomnej polohy modusu a priemeru- je približná =0 symetrické rozdelenie >0 pozitívna asymetria 0 negatívna asymetria 24

b) koeficient šikmosti ( asymetrie ) – je presnejšia (momentová) miera šikmosti, je bezrozmerné

b) koeficient šikmosti ( asymetrie ) – je presnejšia (momentová) miera šikmosti, je bezrozmerné číslo, vyhodnocuje sa : 1 = 0 symetrické rozdelenie 1 > pozitívna (ľavostranná) asymetria 1 < negatívna (pravostranná) asymetria 25

Charakteristika špicatosti koeficient špicatosti - 2 bezrozmerné číslo 2 = 0 normálne rozdelenie 2

Charakteristika špicatosti koeficient špicatosti - 2 bezrozmerné číslo 2 = 0 normálne rozdelenie 2 < 0 plochšie rozdelenie 2 > 0 špicatejšie rozdelenie - 26

Koeficient šikmosti g 1 > 0 g 1 = 0 g 1 < 0

Koeficient šikmosti g 1 > 0 g 1 = 0 g 1 < 0 Koeficient špicatosti g 2 > 0 g 2 = 0 g 2 < 0 27