Pojem stavy Lucia Berdisov Kontakt s katedrou sekcia
Pojem ústavy Lucia Berdisová
Kontakt s katedrou – sekcia ÚP • Dr. Berdisová (streda 9. 40 - 11. 00 hod. ) m. 205 • Dr. Kuklová (streda 9. 00 - 10. 20 hod. ) m. 205 • https: //www. facebook. com/Katedra-te%C 3%B 3 riepr%C 3%A 1 va-a-%C 3%BAstavn%C 3%A 9 hopr%C 3%A 1 va-PFTU 1880217078943053/? modal=admin_todo_tour
Outline • Čo je ústava? Načo je nám ústava? • Ako ústavy vznikali a ako sa klasifikujú? • Čím je špecifický jazyk ústav a ako sa interpretujú? • Čím sa odlišuje ústava od zákona?
Právo a mágia „Mágia fascinovala všetkých, od umelcov a spisovateľov až po vedcov a filozofov. Vo svojej podstate sa pýta dôležité otázky o tom, čo chceme od života a čomu chceme veriť. “ Sprievodca výstavou Harry Potter: História mágie • Nie je to s právom, najmä ústavným právom, podobné? • Nepýta sa rovnaké otázky a podľa možným odpovedí určuje rámce života, normuje?
Čo je ústava? • Ústava ako výraz toho, čomu chceme veriť (ako vidíme svet a človeka, čo sú naše hodnoty, kým sme a chceme byť) • Ústava ako dokument rámcujúci priestor pre dobrý život - verejná moc len vytvára priestor pre (dobrý) život, ale nenahrádza ho (kľúčový je pojem autonómie a slobody jednotlivca)
Čo je ústava? • Ústava ako riešenie základných morálnych kontroverzií – sekulárna biblia (P. Holländer) • Ústava ako spoločenská zmluva • Ústava ako výraz identity spoločenstva – totem (R. Procházka) (odkiaľ sme prišli, kto sme, kam ideme)
Čo je ústava? • Ústava ako politický aj právny dokument, resp. význam textu • Ústava v širšom zmysle ako systém vlády (normy aj fakty) • Ústava ako súbor pravidiel a princípov formujúcich systém vládnutia
Demokratická ústava ako možnosť byť sám sebou Hodnoty slobody a ľudských práv spojené s určením vlastnej predstavy dobrého života: „Tieto záležitosti zahŕňajú najintímnejšie a najosobnejšie voľby aké človek v živote môže urobiť, voľby kľúčové pre osobnú dôstojnosť a autonómiu, ktoré sú tak kľúčové pre slobodu (. . . ). V srdci slobody je právo určovať svoj vlastný koncept existencie, významu vesmíru a tajomstva ľudského života. Presvedčenia a týchto veciach by nemohli byť súčasťou našej osobnosti, ak by boli formované štátnym donútením. “ Planned Parenthood of Southeastern Pa. v. Casey, 505 U. S. 833 (1992))
Demokratická ústava ako možnosť byť sám sebou Deklaráciu nezávislosti USA, 1776 „Pokladáme tieto pravdy za samopresvedčivé, že všetci ľudia sú stvorení slobodní a rovní, že od Stvoriteľa boli nadaní istými neodňateľnými právami, medzi inými právom na život, právom na slobodu a právom na hľadanie vlastného šťastia. “
Načo nám je ústava? • Ústava určuje rámec, hodnoty, ktoré sa majú chrániť (orgány verejnej moci, štát – jednotlivec/súkromník) • Politika je akcent a realizácia jednotlivých hodnôt – reflexia v zákonoch (keď koná ústavodarca, ide o formovanie hodnôt, keď zákonodarca, ide o ich realizáciu)
Finnisova koncepcia dobrého života • Prirodzenoprávna koncepcia dobrého života napr. Finnis (Natural Law and Natural Rights. 1980) cez vymedzenie hodnôt, ktoré má právo chrániť: - život, - poznanie, - hra, - estetická skúsenosť, - priateľstvo (sociabilita), - praktická rozumnosť, - náboženstvo.
Funkcie ústav - zhrnutie • Je prostriedkom na zabezpečenie slobody a bezpečnosti jednotlivcov a spoločenstva • Umožňuje rôznym ľuďom s rôznymi preferenciami žiť spolu • Určuje štruktúry vládnutia – aby sme sa k moci, jej vykonávateľom, ktorých sme splnomocnili, cítili komfortne • Ustaľuje na základnej úrovni čo sú predpoklady dobrého života, kľúčové slovo je tu „kompromis“
Vznik ústav • 16. storočie Anglicko – dvojkoľajnosť v právnom poriadku – nejaké základné zákony s inou právnou silou • Katalizátor aj kontraktualistické teórie (J. Locke, T. Hobbes) • prvá moderná ústava – USA 1787 • vo všeobecnosti diskusie o novej ústave pri revolúcii alebo inej potrebe novokonštituovať spoločenstvo (nefunkčnosť starej)
Vznik ústav • 16. storočie Anglicko – dvojkoľajnosť v právnom poriadku – nejaké základné zákony s inou právnou silou • Katalizátor aj kontraktualistické teórie (J. Locke, T. Hobbes) • prvá moderná ústava – USA 1787 • vo všeobecnosti diskusie o novej ústave pri revolúcii alebo inej potrebe novokonštituovať spoločenstvo (nefunkčnosť starej)
Klasifikácia ústav • V materiálnom zmysle v. vo formálnom zmysle • Monarchistické v. republikánske • Písané v. nie písané • Dohodnuté v. revolučné v. oktrojované • Rigidné v. flexibilné • Reálne v. fiktívne • Monolegálne v. polylegálne 0 10
Klasifikácia ústav • „vedeckejšie bádanie“ a poznanie ústav • v materiálnom zmysle v. vo formálnom zmysle - V MZ – úprava ústavných vzťahov – aj forma zákona - Vo FZ – text nazvaný ústava
Klasifikácia ústav • Písané v. nie písané (i) pôvodne ako rozdiel medzi princípmi a pravidlami v právnych dokumentoch a medzi ústavnými obyčajmi a zvyklosťami (ii) aj zvyklosti sú zapísané (otázka miery)
Klasifikácia ústav • Podľa spôsobu a zložitosti zmeny – rigídne v. flexibilné - kritériá (na vyváženie rigidity teória živej ústavy) - Ústava SR - 20 noviel Nový Zéland USA
Klasifikácia ústav • Zmeny ústav: - Formálne – novela - Použitie (vznik zvyklostí) - Súdna interpretácia (nielen čl. 128 Ústavy)
Klasifikácia ústav • Monolegálne a polylegálne (jeden alebo viaceré dokumenty, nie priame novelizácie ústavy) ÚZ: 1. Ústava? 2. predpokladané Ústavou – 5 materských 3. popri Ústave - 8
Jazyk a interpretácia ústav • Jazyk vágnejší (skôr „poézia“ ako „próza“, a tú sa bojíme interpretovať viac, je k nej treba viac kontextu) • Vždy začínajme od textu, čítajme najprv ústavu a potom myslime • Pnutie medzi jednoduchým a dynamickým čítaním - Breyer (sudca SCOTUSu) – „Zakazuje sa krutý a nezvyčajný trest. “ (8. dodatok ústavy USA) sa pýta: „A ktorému slovu nerozumieš? Zakazuje? Krutý? Nezvyčajný? “ Pointa: Slovám rozumieme, ale aj tak nevieme, či je zakázaný trest smrti.
Jazyk a interpretácia ústav • Originalizmus (ako verzia textualizmu) A. Scalia v. • Evolutívny výklad – koncepcia živej ústavy (RBG, S. Breyer, ESĽP)
Čím sa odlišuje ústava od zákona? • Autorstvom (ústavodarca v. zákonodarca) • Smerom aplikácie – „prežarovaním“ (tvorba hodnôt v. aplikácia hodnôt – ústava prežaruje dole k podústavným predpisom) • Jazykom (skôr „poézia“ než „próza“)
Čím sa odlišuje ústava od zákona? • Typom noriem, ktoré zakotvuje (skôr princípy než pravidlá) preto na znalosť obsahu ústavnej normy je oveľa viac potrebné poznať aplikáciu/prax, najmä rozhodnutia ÚS • Metódou výkladu (často nadtextuálne metódy, viac priestoru na realizáciu vlastných preferencií vykladačom – viditeľné v disentoch)
Čím sa odlišuje ústava od zákona? • Existenciou všeobecne záväzného výkladu (pri Ústave je to Ústavný súd čl. 128 – text ústavy sa výkladom dopĺňa, pri zákone záväzný vykladač nie je) • Pri ústavných otázkach ide predovšetkým o otázky „čo má podľa ústavy byť? “ (právne otázky), nie „čo sa stalo“ (skutkové otázky)
Materiálne jadro ústavy? • Ústava ako jablko alebo ako cibuľa? This Photos by Unknown Author are licensed under CC BY-SA
Hierarchia materiálne jadro ústavy? (PL. ÚS 21/2014) Ústava, ÚZ zákony a medzinárodné zmluvy nariadenia vlády VZN – čl. 71 ods. 2 VZN – čl. 68
Úloha právnikov a ochrana ústavnosti • Ústava cez hodnoty dáva zmysel právnikom a právničkám – ako kompas, o čo v profesii ide • Ústava ako referenčná rovina pri výkone povolania – participácia cez rôzne profesie – na výkone ústavných hodnôt – v sume realizácia spravodlivosti • Existuje ústavný štýl myslenia? • ÚP ako skĺbenie praktizovania (techniky) pozitívneho práva a ako právna filozofia
- Slides: 28