Poetika Obsah prednky n n n Vymedzenie pojmu

Poetika

Obsah prednášky n n n Vymedzenie pojmu poetika Vzťah poetiky a interpretácie Druhy poetiky Stručné dejiny a medzníky poetiky Vzťah poetiky k iným disciplínam

Vymedzenie pojmu poetika n n n Poetika (z gr. techné poiétiké, lat. ars poetica – básnické umenie) 1. v širšom zmysle súčasť teórie literatúry zaoberajúca sa otázkami výstavby literárneho diela, literárna morfológia 2. v užšom zmysle súbor noriem platných pre istý literárny štýl

n n poetika ako náuka o básnickej funkcii jazyka vo všeobecnosti poetika ≠ teória literatúry (tá okrem otázok výstavby literárneho diela skúma aj problémy literárnej komunikácie, druhov a žánrov alebo medziliterárnych vzťahov)

Vzťah poetiky a interpretácie n n Tzvetan Todorov (1939 – ): interpretácia (výklad) –˃ zmysel jednotlivých diel poetika –˃ poznanie všeobecných zákonov, ktoré riadia zrod každého diela vzťah medzi poetikou a interpretáciou – komplementárny

Druhy poetiky 1. normatívna (preskriptívna) poetika n vyžaduje dodržiavanie istých záväzných noriem 2. deskriptívna (opisná) poetika n skúma druhy použitých prostriedkov v dielach 3. historická poetika n spája štrukturálny (synchrónny) a historický (diachrónny) prístup k literárnemu dielu 4. generatívna poetika (literárna gramatika) n stojí na pomedzí lingvistiky a teórie literatúry, využíva lingvistické postupy pri výskume estetických parametrov slovesných štruktúr 5. komunikačná poetika n skúma literárne dielo z perspektívy literárnej komunikácie

Stručné dejiny a medzníky poetiky Antika n n Aristoteles v diele Poetika (335 pr. Kr. ) základ literárneho umenia videl v napodobňovaní – mimésis Quintus Horatius Flaccus vo veršovanej epištole Ad Pisones (Ars Poetica, Básnické umenie, n 1. st. pr. Kr. ) chápe poetiku ako praktickú náuku písania básnických diel duálne chápanie funkcie poézie, ktorá má poskytovať úžitok i potešenie

Stredovek n anglický teorerik a rétorik Galfridus de Vino Salvo (Geoffroi de Vinsauf) vo svojom básnickom spise Poetria nova (Nová poetika, okolo 1210), napísanom v hexametroch, chápal poéziu ako súčasť rétoriky a poetiku ako súbor predpisov a praktických rád

Renesancia n taliansky teoretik a kritik Julius Caesar Scaliger (Giulio Cesare della Scala) v knihe Poetices libri septem (Sedem kníh poetiky, 1561) sa pokúsil rétorické pravidlá stanoviť pre kompozíciu prózy

Klasicizmus n spis francúzskeho teoretika Nicholasa Boileaua ĽArt Poetique (Básnické umenie, 1674) je príkladom normatívnej poetiky – autor v súlade s dobovým kánonom požadoval od básnikov rešpektovanie zákonov výstavby umeleckého diela, prísnej logiky, poriadku a dôrazu na všeobecné

18. storočie n n vznik novej disciplíny – estetiky (ako samostatnú discipínu ju prvý raz vymedzil nemecký filozof Alexander Gottlieb Baumgarten v diele Aesthetica 1750 – 58) záujem filozofov o otázky poetiky (Gotthold Ephraim Lessing, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) 19. storočie n nieslo sa v znamení pozivitizmu, ktorý kládol dôraz nie na výstavbu diela, ale na vonkajšie okolnosti a vplyvy, ktorým autor podliehal

n n n v 2. pol. 19. st. literárnovedné myslenie ovplyvnil ruský folkloriosta a historik Alexander Nikolajevič Veselovskij, zakladateľ historickej poetiky kľúčové diela: Historická poetika a Poetika sujetov témy výskumu: n n prvopočiatočný synkretizmus a vývin žánrov postavenie básnika a spoločenská funkcia poézie vývin básnického jazyka poetika sujetu

n 1. pol. 20. storočia – dominantnosť tzv. objektivistických smerov v literárnej vede zaujímajúcich sa najmä o tvarovú stránku diela n n 60. roky 20. st. – nástup postštrukturalizmu n n ruská formálna metóda český a francúzsky štrukturalizmus anglo-americká Nová kritika 1967 – Roland Barthes – téza o smrti autora Tzvetan Todorov – Poetika prózy Michail Bachtin – teória polyfónneho románu koniec 60. a zač. 70. rokov 20. st. – nástup dekonštrukcie - Jacques Derrida n téza o dočasnosti a relatívnosti významu a neexistencii ustáleného, transcendentného významu znaku

n Poetika v dejinách nášho literárnovedného myslenia: n obdobie národného obrodenia: n n n Pavol Jozef Šafárik (Počátkové českého básnictví, obzvláště prozodie), Ján Hollý (Prozodia o dlho- a krátkozvučnosti slovek) Ľudovít Štúr (O národných pesňach a povestiach plemien slovanských) Štefan Krčméry (Prozódia štúrovských básnikov) Mikuláš Bakoš (Vývin slovenského verša) František Miko (Umenie lyriky) Anton Popovič (Poetika/Teória umeleckého prekladu) Stanislav Rakús (Poetika prozaického textu) Nora Krausová (Poetika v časoch za a proti) Peter Zajac (Pulzovanie literatúry, Tvorivosť literatúry) Zoltán Rédey (Pragmatika básnického tvaru) Jozef Urban (Utrpenie mladého poeta)

n v českej literárnej vede Josef Hrabák (Poetika) n František Všetička (Kompoziciána) n Miroslav Červenka, Daniela Hodrová n n v poľskej literárnej vede Michal Głowiński n Janusz Sławiński n

Vzťah poetiky k iným disciplínam n n v rámci literárnej vedy literárna história, o ktorú sa opiera historická poetika, využívajúca diachrónne hľadisko v rámci teórie literatúry spolupráca s literárnou komparatistikou z lingvistiky štylistika, ktorú poetika využíva pri skúmaní jazykovo-štylistického plánu diela – slovníka, syntaxe, figúr. . . ) výskum zvukovej roviny básne a verzologických otázok sa nemôže zaobísť bez poznatkov fonetiky a fonológie