Pnske vojny Dejepis pre 6 ronk Z Feniania

  • Slides: 12
Download presentation
Púnske vojny Dejepis pre 6. ročník ZŠ

Púnske vojny Dejepis pre 6. ročník ZŠ

Feničania • Na východnom pobreží • • Stredozemného mora vytvorili mestské štáty Byblos, Sidon,

Feničania • Na východnom pobreží • • Stredozemného mora vytvorili mestské štáty Byblos, Sidon, Tyros (od 14. stor. p. n. l. ) Rimania ich nazývali Púni. Výborní moreplavci a obchodníci, zakladali mestá na pobreží Stredozemného mora. Lode z cédrového dreva. Okolo r. 600 oboplávali Afriku (? ). Vynašli peniaze (mince), ich písmo je predchodcom našej abecedy. Bohu Molochovi obetovali deti.

 • Okolo r. 750 p. n. l. založili na pobreží Afriky • (dnes

• Okolo r. 750 p. n. l. založili na pobreží Afriky • (dnes Tunisko) Nové mesto (Kart Hadašt) Kartágo (povesť o kráľovnej Didó a býčej koži). Ovládli časť Sicílie a Hispánie (dnes Španielsko) mestá Cádiz, Cartagena. . . Kartágo

Kartágo územia ovládané Kartágom

Kartágo územia ovládané Kartágom

1. Púnska vojna • r. 264 – 241 p. n. l. zámienkou ochrana mesta

1. Púnska vojna • r. 264 – 241 p. n. l. zámienkou ochrana mesta • • • Messina na Sicílii. Kartágo – lepšie loďstvo. Rimania – lepší vojaci premenili námornú bitku na pozemnú. r. 256 p. n. l. víťazstvo Ríma na mori a vylodenie pri Kartágu – ubránilo sa. r. 242 p. n. l. Rimania obsadili Sicíliu, Sardíniu a Korziku.

2. Púnska vojna • r. 218 – 201 p. n. l. • Vojvodca Hannibal

2. Púnska vojna • r. 218 – 201 p. n. l. • Vojvodca Hannibal • • prešiel z Hispánie cez Gáliu a Alpy (!) do Itálie (cca 30 000 vojakov, slony). r. 216 p. n. l. – bitka pri Kannách najväčšia porážka Ríma v dejinách (70 000 padlých). Hannibal ovládol časť Itálie, ale na dobytie Ríma nemalo jeho vojsko dosť síl.

Hannibal ante portas !

Hannibal ante portas !

Hannibalova cesta

Hannibalova cesta

 • Najlepšou obranou je útok r. 204 p. n. l. sa • Rimania

• Najlepšou obranou je útok r. 204 p. n. l. sa • Rimania vylodili v Afrike Hannibal musel opustiť Itáliu r. 202 p. n. l. bitka pri Zame – jediná porážka Hanibala porážka Kartága. Kartágo muselo • vzdať sa území mimo Afriky • vzdať sa lodí, slonov • zaplatiť 250 ton striebra • neviesť vojny bez dovolenie Ríma. konzul Scipio (Africanus)

3. Púnska vojna • Zámienka: Kartágo sa bránilo (!) bez dovolenia • • Ríma

3. Púnska vojna • Zámienka: Kartágo sa bránilo (!) bez dovolenia • • Ríma r. 149 – 146 p. n. l. obliehanie Kartága zbúrané, obyvatelia predaní do otroctva. Medzi 2. a 3. Púnskou vojnou Rimania ovládli východné pobrežie Jadranského mora (tzv. Ilýria), Macedónsko (pomáhalo Kartágu), r. 146 p. n. l. Grécko (mesto Korint zničené ako Kartágo), časť Malej Ázie. . . 7 provincií dane, otroci, pôda. Rím sa stal pánom Stredomoria.

rímske Kartágo Územie Rímskej ríše (fialová)

rímske Kartágo Územie Rímskej ríše (fialová)

 • • Púnske vojny POZNÁMKY DO ZOŠITA Kartágo (severná Afrika) založili Feničania –

• • Púnske vojny POZNÁMKY DO ZOŠITA Kartágo (severná Afrika) založili Feničania – výborní moreplavci a obchodníci (mince, písmo). Prvá púnska vojna (r. 264 – 241 p. n. l. ) – Rimania zmenili spôsob boja na mori, získali Sicíliu ai. ostrovy. Druhá púnska vojna (r. 218 – 201 p. n. l. ) Vojvodca Hannibal (Kartágo) prešiel z Hispánie cez Gáliu a Alpy (!) do Itálie (cca 30 000 vojakov, slony) bitka pri Kannách (r. 216 p. n. l. ) najväčšia porážka Ríma v dejinách Protiútok Ríma bitka pri Zame (r. 202 p. n. l. ) – porážka Kartága ponižujúci mier. Tretia púnska vojna (r. 149 – 146 p. n. l. ) Kartágo úplne zničené Rím získal jeho územia, Grécko ai. Rím sa stal pánom Stredomoria.