Pn Vhu a Tatier Obnova Uhorska Pokojn obnova

Pán Váhu a Tatier

Obnova Uhorska Pokojná obnova Uhorska po tatárskom vpáde netrvala dlho => bohaté veľmožské rody si nazhromaždili veľké majetky a vystavali kamenné hrady, ktoré odolali aj kráľovskému vojsku to ešte viac zvýšilo nezávislosť vysokej šľachty od kráľa, hoci ten sa snažil obmedziť ich moc. . .

Posledný Arpádovec. . . Posledným uhorským kráľom zo slávnej dynastie Arpádovcov bol Ondrej III. Arpád (1290 – 1301) - za jeho vlády rozvrat a chaos v krajine vrcholil Uhorsko ovládli najbohatší veľmoži kráľ sa snažil obmedziť ich moc, ale nečakane zomrel. . . nemal však syna => Uhorské kráľovstvo ostalo bez kráľa . . . a v krajine zavládla svojvôľa veľmožov Ondrej III. sa snažil pozdvihnúť kráľovskú moc, musel však bojovať tak s domácimi veľmožmi (Čákovci a Omodejovci) ako aj zahraničnými Habsburgovcami snažiacimi sa uchvátiť kráľovskú korunu

Sféry vplyvu Z veľmožských rodov sa na našom území presadili dva najmocnejšie, ktoré ovládali väčšinu územia: I. Na východe našej krajiny to bol šľachtický rod Omodejovcov – vládli z hradu Šariš II. Na západe našej krajiny to bol šľachtický rod Čákovcov – vládli z trenčianskeho hradu Bohatý veľmožský rod Omodejovcov vládol na východnom Slovensku => počínali si ako „malí králi“ vyberali dane a drobní šľachtici a obyvatelia im museli slúžiť

Matúš Čák Trenčiansky Najsilnejším veľmožom, ktorý ovládal takmer celé Slovensko bol Matúš Čák Trenčiansky bol pánom 50 hradov na západnom a strednom Slovensku a patrila mu aj severná časť dnešného Maďarska => právom ho prezývali „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák bol pôvodom Maďar, ale patrilo mu prakticky celé Slovensko => termín „Matúšova zem“ sa objavuje v listinách aj o dve storočia neskôr. . . ako rytier bojoval Čák v službách kráľa Ondreja III, ktorý ho za zásluhy vymenoval až za najvyššieho úradníka kráľovstva - palatína

Boje o kráľovskú korunu S nárokom na uhorskú korunu vystúpili niekoľkí uchádzači: I. Karol Róbert II. Václav II. Přemysl (posunul ju synovi Václavovi III. v Uhorsku ako Ladislav V. ) III. Ladislav V. IV. Oto III. (bavorský vojvoda) Pápež podporoval za budúceho kráľa Uhorska Karola Róberta. . . uhorskí veľmoži na čele s Matúšom Čákom zasa Václava II Svätoštefanská uhorská kráľovská koruna

Karol Róbert V boji o uhorskú kráľovskú korunu napokon zvíťazil Karol Róbert z dynastie Anjouovcov uhorský snem ho uznal za kráľa Uhorska Karol Róbert Anjou (1307/1308 – 1342) – - čakala ho neľahká úloha, v Uhorsku panovala svojvôľa veľmožov feudálna anarchia - Veľmoži bojovali aj medzi sebou a zaberali majetky drobných šľachticov aj poddaných - Cesty boli plné zbojníkov => trpel obchod aj remeselníci. . .

Bitka pri Rozhanovciach Odbojní veľmoži nerešpektovali kráľa a na svojich panstvách sa správali ako nezávislí vládcovia => Karol Róbert musel zasiahnuť vojensky. . . . prvý raz sa kráľovi podarilo silou zbraní zlomiť moc Omodejovcov na východnom Slovensku, keď ich porazil v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 Medzi obyvateľmi mesta Košice a magnátmi Omodejovcami vypukol spor Košičania zabili starešinu rodu Omodeja, lebo sa mu odmietali podrobiť vznikol krvavý konflikt k rozhodujúcej bitke došlo pri Rozhanovciach, kde kráľovské vojsko porazilo vojská Omodejovcov a Matúša Čáka

. . . a už iba Matúš Čák Po tom, čo Karol Róbert porazil Omodejovcov a skonfiškoval ich majetky, zameral sa na najsilnejšieho veľmoža – Matúša Čáka Trenčianskeho. . . Ten však vládol na svojom panstve až do svojej smrti 1321 ostal „pánom Váhu a Tatier“ a nezľakol sa ani cirkevnej kliatby. . . Podobizeň Matúša Čáka sa nezachovala, takto si ho predstavoval maliar, ktorý žil v 19. storočí. . . Matúš Čák sa oslavoval od štúrovských čias ako slovenský národný veľmož