PLUTO Veobecn charakteristika Pluto je zatia poslednou najvzdialenejou
PLUTO
Všeobecná charakteristika Pluto je zatiaľ poslednou, najvzdialenejšou planétou od Slnka. Je rozmerom najmenšou planétou slnečnej sústavy. Má priemer iba 2274 km, čo je asi 6 -krát menej ako priemer Zeme. Pluto má hmotnosť 1, 27. 1022. Hmotnosťou sa teda rovná 0, 0022 hmotnosti Zeme. Pluto obieha okolo Slnka po dráhe tvaru elipsy, ktorá zviera s rovinou ekliptiky uhol 17, 15 o. Slnko obehne za 248, 54 roka a okolo rotačnej osi, ktorá je odklonená od severného pólu planéty o 122, 52 o sa otočí raz za 6, 38 dňa, čo značí 153 hodín. Telesu veľkosti Pluta pri jeho hustote a odrazovej schopnosti povrchu najlepšie zodpovedá model s jadrom zo silikátových hornín, obaleným vrstvou ľadu prevažne z vody a metánu. Priemer jadra je okolo 1200 km a hmotnosť asi štvrtina hmotnosti planéty. Jadro obklopuje asi 550 km hrubá vrstva ľadu z vody. Povrch planéty tvorí približne 50 km hrubá vrstva ľadu z metánu. Predstavuje iba 3% z celkovej hmotnosti planéty. Teplota na povrchu dosahuje v priemere -233 stupňov Celzia.
Objavenie Pluta Po objave Neptúna astronómovia zistili, že táto planéta nie je celkom zodpovedná za pozorované odchýlky v dráhe Uránu. Americký astronóm Percival Lowell z porúch dráh Urána a Neptúna v roku 1905 vypočítal dráhu ďalšej planéty. Nepodarilo sa mu ju však objaviť. Po jeho smrti prijali do observatória amatéra Clyda Tombaugha, aby hľadal neznámu planétu. Po preskúmaní stoviek hviezd na fotografiách zhotovených v šesťdňových intervaloch zbadal malú svetlú bodku, ktorá zmenila miesto. 21. januára 1930 bola teda planéta konečne objavená. Dostala meno podľa rímskeho boha smrti, Pluto, podľa návrhu 11 -ročnej Venetie Burneyovej. Neskôr sa však ukázalo, že výpočty, na základe ktorých malo byť Pluto objavené boli chybné, lebo také drobné teliesko nie je schopné spôsobiť merateľné odchýlky v dráhe iných planét a preto objavenie Pluta bolo viacmenej náhodné.
Atmosféra Pluta je rozsiahla, ale veľmi riedka. Skladá sa prevažne z metánu. Obsahuje aj niektoré ťažšie plyny ako oxid uhoľnatý a možno i dusík. Pri veľmi nízkej únikovej rýchlosti z planéty, 1, 23 km/s, metán neustále prchá do medziplanetárneho priestoru. Niektorí planetológovia uvažujú o tom, že atmosféra na Plute existuje iba krátky čas, aj to iba vtedy, keď je Pluto na dráhe v blízkosti perihélia vystavený silnejšiemu slnečnému žiareniu a dopadá naň 3 razy viac žiarivej energie zo Slnka ako v aféliu.
Dráha Pluta I keď je Pluto najvzdialenejšou planétou od Slnka, časť jeho dráhy leží vnútri dráhy Neptúna. Pluto bolo najbližšie v perihéliu v roku 1989, vtedy bol Neptún najďalej od Slnka. Planéty Pluto a Neptún by sa mohli zraziť len vtedy, ak by dráha Pluta ležala v rovine dráhy Neptún. V skutočnosti sa však pretínajú iba priemety ich dráh, preto nemôže dojsť k ich zrážke alebo silnejšiemu gravitačnému pôsobeniu. Pluto bude v aféliu v roku 2113 a v pozícii, v ktorej ho objavil Tombaugh až v roku 2178.
Cháron je jediný mesiac Pluta. Vzhľadom k rozmeru materskej planéty je najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Je iba dvakrát menší ako Pluto. Rovnako Pluto, tak aj Cháron nenavštívila ešte žiadna vesmírna sonda. Cháron je natoľko hmotný v porovnaní so samotným Plutom, že môžeme hovoriť o dvojplanéte. Priemer Chárona je 1172 km a hmotnosť 1, 90. 1021 kg. Ako Pluto, tak i Cháron sú najpravdepodobnejšie malé telesá slnečnej sústavy patriace k nedávno objavenej veľkej skupine tzv. transneptúnskych objektov.
Objavenie Chárona Cháron objavil americký astronóm James Christy v júli 1978 z deformácie obrazu Pluta na fotografiách zhotovených 155 centimetrovým fotoaparátom. Bolo to až 48 rokov po objavení Pluta Christy nazval Plutov mesiac Cháronom po mýtickom prievozníkovi, ktorý za poplatok prevážal duše mŕtvych za poplatok do podsvetia cez posvätnú rieku Stix.
Obeh Chárona okolo Pluta Cháron obieha Pluto po takmer kruhovej dráhe vo vzdialenosti 20000 km raz za 153 hodín. Je to rovnaká doba ako rotačná doba Pluta, preto sa nachádza stále nad tým istým miestom planéty. Je jediným stacionárnym mesiacom slnečnej sústavy. Pozorovateľ na Plute by uvidel Cháron na rovnakom mieste nad hlavou. Hviezdy sa budú vplyvom rotácie planéty pohybovať popri ňom. Jeho dráha je sklonená k rovníku planéty pod uhlom 98, 8 stupňa.
Je Pluto naozaj planétou? Neobvyklá dráha Pluta, rozmer a albedo podobné Neptúnovým mesiacom svedčia o možno zaujímavom pôvode Pluta. Je celkom možné, že Pluto vôbec nie je planéta v pravom slova zmysle. Podľa hypotézy R. Lyttletona kedysi dávno mohol byť mesiacom Neptúna. Raz, pri veľmi tesnom priblížení k Tritonovi, gravitačné sily vyhodili Pluto zo sústavy Neptúnových mesiacov na vlastnú dráhu okolo Slnka. Vzniknuté slapové sily súčasne odštiepili kus z Pluta, jeho mesiac Cháron. Ani Triton nevyšiel z tohto stretnutia bez ujmy. Jeho pôvodná dráha sa zmenila na retrográdnu. V súčasnosti prevažuje názor, že Pluto je najväčším zástupcom z tzv. transneptúnskych objektov z Kuiperovho pásu planétok.
Keby bolo Pluto objavené dnes, len ťažko by mohlo byť pričlenené k planétam. No z historických dôvodov zrejme ostane v sústave planét aj v blízkej budúcnosti.
Vyrobil: Radoslav Harangozo Zdroje: Rekordy vesmíru: Slnečná sústava www. astroportal. sk www. astry. cz encyklopédia Zem
- Slides: 11