Pluto Made by Tom Slvik o je to

Pluto Made by Tomáš Slávik

Čo je to Pluto? PLUTO, deviata planéta od Slnka, je studený, tmavý svet, kde Slnko vyzerá iba ako jasná hviezda na miestnej oblohe. Pluto je menšie ako náš Mesiac a jeho teleso je zo zmesi horniny a ľadu. Má riedku atmosféru, ktorá sa tvorí, keď je planéta blízko pri Slnku, ale zamŕza, keď sa od Slnka vzďaľuje. > >>

Čo je to Pluto? Jeden obeh trvá 248, 5 rokov a asi 20 z týchto rokov je Pluto bližšie k Slnku než Neptún. Tieto neobvyklé vlastnosti vedú niektorých astronómov k domienke, že Pluto je možno v skutočnosti veľká planétka. Dráha Pluta má sklon 17° k rovine ekliptiky, v ktorej leží dráha Zeme. Dráhy ostatních planét ležia oveľa bližšie k rovine zemskej dráhy. To má za následok, že v určitom mieste svojej dráhy sa Pluto dostáva o 1, 25 miliard km pod rovinu ekliptiky, čo je takmer rovnaká vzdialenosť, v akej obieha Saturn okolo Slnka. >>>

Čo je to Pluto? Podľa jednej teórie bolo Pluto pôvodne Neptúnovým mesiacom, ktorý sa odpútal od jeho obežnej dráhy po katastrofálnej zrážke s mesiacom Tritónom. Keďže planéta je tak vzdialená od Slnka, že ju v dohľadnej budúcnosti nenavštívi žiadna kozmická sonda, o jeho fyzikálnych charakteristikách toho vieme veľmi málo. Vieme, že je to veľmi chladná planéta a že jeho teplota v lete len málokedy prekročí -220°C. Planéta má kamenné jadro, na povrchu sa vyskytuje aj metán v podobe ľadu a námrazy. Napriek nízkej gravitácií bola objavená aj tenká atmosféra z metánovej pary.

Objavenie Pluta V druhej polovici minulého storočia astronómovia, ktorí sledovali obežné dráhy Uránu a Neptúnu zistili určité nezrovnalosti v ich obežných dráhach, ktoré sa dali vysvetliť ako dôsledok gravitečného pôsobenia ďalšieho telesa obiehajúceho ešte ďalej od Slnka. V pátraní sa pokračovalo a v roku 1930 sa podarilo teleso nasnímať a presne identifikovať ako planétu, ktorú nazvali Pluto.

Objavenie Pluta Až v roku 1950 bol priemer Pluta odhadnutý na 5900 kma v roku 1965 pri pozorovaní zákrytu Pluta s azistilo, že jeho priemer skutočne nemôže byť väčší ako 7000 km. V roku 1976 bol na povrchu planéty objavený metánový ľad. Z pozorovaní a skúmaní odrazeného svetla od tohto ľadu sa zistilo, že priemer planéty je len 2200 km. Ako sa odhady veľkosti Pluta postupne zmenšujú, je stále menej pravdepodobné, že by bol príčinou gravitačného pôsobenia na Neptún v takej intenzite, ako sa predpokladalo. Z tohto dôvodu sa začalo s intenzívnym pátraním po ďalšej planéte Slnečnej sústavy, ktorá by sa mala nachádzať za Plutom.

Zaujímavosti o objavení Pluta Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty (Urán) a aplikácia Newtonových zákonov viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho ôsma planéta – Neptún – bola objavená v roku 1846. Nájdenie Pluta je však výsledkom omylu. Keď v druhej polovici 19. storočia astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Pustili sa do prehľadávania oblohy. Významný kus práce odviedol Percival Lowell. Celé roky fotografoval oblohu, aby na fotografiách našiel neznámu deviatu planétu. V začatej práci pokračoval V. M. Slipher a za pomocníka si vybral Clyda W. Tombaugha, ktorému sa na začiatku roku 1930 podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu. Dostala meno Pluto – podľa vládcu podsvetia a aj podľa prvých písmen mena spomínaného P. Lowella.

Zaujímavosti o objavení Pluta Lenže po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len 2 350 km a je príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. planéte X – až kým v rámci misie Voyager nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne výrazné odchýlky a tým pádom bol objav Pluta vyslovenou náhodou a žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje.

Mesiace Pluta Okolo Pluta obieha minimálne jeden mesiac nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. V Slnečnej sústave nepoznáme inú dvojicu telies s takým pomerom veľkostí a vzdialenosti. Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní. V roku 2005 Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, S/2005 P 1 a S/2005 P 2, ktorých existencia následne bola potvrdená ďalšími pozorovaniam.

Pluto v číslach • • • Priemer 2300 km Hustota 2000 kg/m 3 Hmotnosť (Zem = 1) 0, 0021 Objem (Zem = 1) 0, 0058 Perióda rotácie 6, 387 dňa Úniková rýchlosť 1, 1 km/s Hustota povrchu(Zem=1) 0, 03 Sklon rovníka k rovine dráhy 122° 27 Gravitačné zrýchlenie 0, 6 m. s -2

The End Zdroje: www. wikipedia. sk www. vesmir. sk www. referaty. sk