Pln politiky leglnej migrcie EK sasn stav Ing

Plán politiky legálnej migrácie EK súčasný stav Ing. Agnesa Skupníková Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Stretnutie Národnej migračnej siete EMN Bratislava, 14. decembra 2010

• Plán politiky legálnej migrácie EK definoval stratégiu pre zostávajúce obdobie Haagskeho programu (2006 -2009), vrátane legislatívnych iniciatív EK pre ďalší koherentný rozvoj politiky v oblasti legálnej migrácie. • Legislatívne iniciatívy – návrhy smerníc • Štokholmský program prijatý Radou v dňoch 10. – 11. decembra 2009 opätovne vyzdvihol odhodlanie EK a Rady realizovať uvedený plán politiky pre legálnu migráciu.

Súčasný stav plnenia plánu politiky legálnej migrácie • • V priebehu rok u 2007 -boli Radou predložené prvé 3 návrhy smerníc, z nich boli v roku 2009 Európskym parlamentom (EP) schválené nasledovné smernice: Smernica EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania Návrh Smernice EP a Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte V lete 2010 boli na rokovanie predložené zostávajúce návrhy 2 smerníc Návrh smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu Návrh smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania

Smernica EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov • • • Prvoradým cieľom smernice je bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu Smernica stanovuje minimálne spoločné normy pre sankcie a opatrenie, ktoré sa majú uplatňovať voči zamestnávateľom , ktorí porušujú všeobecný zákaz zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „cudzincov“), ktorí nemajú právo pobytu v EÚ; Ustanovenia sa nemajú vzťahovať na cudzincov, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov, či už je im umožnené pracovať alebo nie; Nemá byť dotknuté vnútroštátne právo zakazujúce zamestnávanie cudzincov, ktorí sa na území členských štátov zdržiavajú oprávnene, ale ktorí pracujú v rozpore s podmienkami svojho povolenia na pobyt; Pre predchádzanie zamestnávania cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov sú zamestnávatelia povinní predtým, než ich zamestnajú skontrolovať, či majú platné povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré preukazuje, že sa zdržiavajú oprávnene na území členského štátu a to vrátane prípadov vyslania v súvislosti s poskytovaním služieb; kópiu tohto dokladu uchovávať minimálne po dobu zamestnania; Pre odhalenie falošných dokladov sa zamestnávateľom ukladá povinnosť informovať príslušné orgány o zamestnaní cudzinca, ako aj o jeho doklade o pobyte; ;

2 • • • Je na rozhodnutí členských štátov či táto povinnosť bude uložená aj zamestnávateľom, ktorí sú fyzickými osobami v prípade, ak pôjde o zamestnanie na ich súkromné účely; S cieľom presadiť všeobecný zákaz a odradiť od jeho porušovania majú členské štáty prijať primerané sankcie, tieto by mali zahŕňať okrem peňažných sankcií aj úhradu nákladov súvisiacich s návratom cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území do ich domovskej krajiny; Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť zaplatiť cudzincovi nevyplatenú odmenu za vykonanú prácu, ako aj daňové nedoplatky a dlžné príspevky na sociálne zabezpečenie; Ak nie možné určiť výšku odmeny, jej výška má byť ustanovená podľa právnych predpisov o minimálnej mzde, kolektívnych zmlúv alebo praxe v príslušných odvetviach, vrátane aj úhrady nákladov na prevod nevyplatenej odmeny do krajiny kam sa cudzinec vrátil alebo bol vrátený; Z hľadiska dĺžky zamestnania sa uplatňuje právna domnienka, že zamestnanecký pomer trval najmenej tri mesiace ak zamestnávateľ alebo zamestnanec nepreukáže inú dĺžku zamestnania; Dodatočné platby odmeny môžu byť vymáhané na základe uplatnenia nárokov aj v prípadoch dobrovoľného alebo nedobrovoľného návratu;

3 • Na zamestnávateľa sa vzťahujú ďalej aj tieto opatrenia: - pozbavenie nároku na niektoré alebo všetky verejné príspevky, pomoc a dotácie, vrátane finančných prostriedkov EÚ - vylúčenie z účasti na verejných súťažiach - vrátenie časti všetkých verejných príspevkov, pomoci a dotácií vrátane finančných prostriedkov EÚ - dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok alebo odobratie povolenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti ak ide o závažné porušenie; Ustanovenia smernice riešia aj otázky sankcie a opatrení v prípade subdodávateľských vzťahov a zodpovednosť podnikateľských subjektov v hierarchii subdodávateľských vzťahov;

4 • smernica obsahuje aj ustanovenia a úlohou členských štátov je zabezpečiť aby porušenie zákazu zamestnávania cudzincov s neoprávneným pobytom bolo kvalifikované ako trestný čin v prípadoch ak bolo spáchané úmyselne za okolností - porušenie pokračuje alebo sa neustále opakuje - týka sa významného počtu cudzincov - k porušeniu dochádza za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok - cudzinec je obeťou obchodovania s ľudmi - nelegálneho zamestnávania maloletých - prijatie trestnoprávnych sankcií; - ustanovenie zodpovednosti právnických osôb a sankcie voči právnickým osobám; - kontroly Transpozícia smernice musí byť zrealizovaná najneskôr do 20. júla 2011

Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania • • Haagsky program konštatoval, že legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja a tým prispievať k uskutočňovaniu Lisabonskej stratégie Zámerom tejto smernice je riešiť nedostatok pracovnej sily podporou prijímania a mobility –štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania na obdobie dlhšie ako 3 mesiace, ako aj ich rodinných príslušníkov Podmienkou je, že cudzinec musí spĺňať vysokoškolské vzdelanie na úrovni 5 a a 6 ISCED (Medzinárodná štandardná klasifikácia stupňov vzdelávania z r. 1997) Zabezpečiť pružný systém vstupu vychádzajúci z dopytu , založený na objektívnych kritériách, akým je minimálny mzdový prah porovnateľný s úrovňou platov v členských štátoch a na odborných kvalifikáciách Vymedziť podmienky vstupu pobytu v rámci systému modrých kariet EÚ, umožňujúci prístup na trh práce a udelenie práva na pobyt a mobilitu pre neho a jeho rodinu Lehota na preskúmania žiadosti o modrú kartu by nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odborných kvalifikácií a nie sú dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov Držiteľom modrých kariet je povolené vstupovať a voľne sa pohybovať na území iných členských štátov uplatňujúcich schengenské acquis na obdobie až troch mesiacov Z hľadiska pracovnej mobility je táto obmedzená počas prvých dvoch rokov legálneho zamestnania v niektorom členskom štáte

2 Smernica stanovuje -Podmienky vstupu a pobytu držiteľov modrých kariet, ako aj ich rodinných príslušníkov; - Podmienky vstupu a pobytu aj v iných členských štátoch ako v prvom členskom štáte; - Podmienky vysokokvalifikované ho zamestnania ako pracovnoprávneho vzťahu , vrátane preukázania primeranej a osobitnej spôsobilosti preukázané vyššou odbornou kvalifikáciou; - rozsah pôsobnosti - kritéria prijímania - dôvody zamietnutia -odňatie a odmietnutie obnovenia modrej karty - procesné záruky – prijatie rozhodnutia o úplnej žiadosti do 90 dní - prístup na trh práce počas prvých doch rokov a po dvoch rokoch - že, dočasná nezamestnanosť nie je dôvodom na odňatie modrej karty - právo na rovnaké zaobchádzanie - priaznivejšie podmienky na zlúčenie rodiny - podmienky pobytu v iných členských štátoch - pobyt rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte Transpozícia smernice musí byť zrealizovaná najneskôr do 19. júna 2011

Návrh Smernice EP a jednotné povolenie na štátnych príslušníkov pracovníkov z tretích • • . Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte. Cieľom návrhu je zaviesť zjednotený postup vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, aby mohli bývať a pracovať na území členského štátu, zjednodušiť postup ich prijímania, uľahčiť kontrolu ich postavenia a stanoviť spoločný súbor práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte. Jednotné povolenie by malo mať harmonizovaný formát povolenia na pobyt v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002, vrátane informácie či daná osoba má alebo nemá povolenie pracovať. Žiadosť o získanie povolenia na pobyt a prácu na území členského štátu sa má podávať v rámci zjednoteného postupu. Návrh smernice stanovuje i skupiny cudzincov, na ktorých sa smernica nemá vzťahovať. Jednou z nich sú vyslaní pracovníci. Článok 12 obsahuje návrh práv na rovnaké zaobchádzanie v oblasti pracovných podmienok vrátane mzdy, sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a odbornej prípravy, uznávania dokladov o vzdelaní, daňových výhod, prístupu k verejne dostupnému tovaru a službám, vrátane poradenstva úradov práce. Text návrhu smernice bol predmetom rokovaní pracovnej skupiny pre migráciu a vyhostenie, ako aj pracovnej skupiny pre sociálne otázky (PSSO). Na základe výsledkov rokovaní v SCIFA (Strategický výbor pre prisťahovalectvo, hranice a azyl) bol pripravený revidovaný návrh, ktorý bol predložený výborom EP, ktoré k nemu vzniesli radu pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v tomto roku predmetom rokovaní Rady a EP.

2 Identifikované problematické otázky v súčasnosti sú: • a) či sa má smernica vzťahovať na vyslaných pracovníkov? EP chce rozšíriť pôsobnosť smernice aj na vyslaných pracovníkov z tretích krajín, vrátane aj súboru práv, s čím členské štáty medzi nimi aj SR nesúhlasí. SR podporuje stanovisko PRES a postoj Rady ohľadom vylúčenia vysielaných pracovníkov spod tejto smernice. • b) rozsah práv uvedených v článku 12 – a to poskytovanie prídavkov na deti. DE a AT vzniesli výhradu voči rovnakému zaobchádzaniu pri rodinných prídavkoch z dôvodu, že ich systém je nastavený tak, že rodinné prídavky získajú len osoby, ktoré sa na ich území dlhodobo zdržiavajú a ich zmena by znamenala značnú finančnú záťaž na štátny rozpočet. . V prípade SR s nárastom migrácie existujúce riešenie bude tiež znamenať zvýšenie finančnej záťaže na štátny rozpočet. Preto podporujeme návrh Rady aby rovnaké zaobchádzanie bolo viazané na zamestnanie vykonávané najmenej po dobu 6 mesiacov na území príslušného štátu. Predpoklad schválenia smernice je rok 2011.

Návrh smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu • • • Opatrenia na prilákanie vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, napríklad kľúčových zamestnancov nadnárodných spoločností, ktorí sú súčasťou širšieho rámca uvedeného v stratégii EÚ pod názvom Európa 2020. Cieľom návrhu je stanoviť transparentný a zjednodušený postup prijímania zamestnancov presunutých v rámci organizácie, presunutý zamestnanec musí byť vo funkcii riadiaceho pracovníka, odborníka alebo stážistu (pripravujúceho sa na post riadiaceho pracovníka alebo špecialistu) v súlade so záväzkami EÚ podľa dohody GATS; predchádzajúce zamestnanie v rámci tej istej skupiny podnikov musí trvať najmenej 12 mesiacov, okrem pracovnej zmluvy sa musí vydať i poverovacia listina, ktorou sa potvrdí, že štátny príslušník tretej krajiny sa presúva do hostiteľského subjektu a uvedie sa výška odmeny. V prípade stážistov s vysokoškolským vzdelaním sa navrhuje osobitný režim. Na tomto základe sa vydá osobitné povolenie na pobyt (s označením „zamestnanec presunutý v rámci organizácie“), ktoré by im umožňovalo plniť svoje povinnosti v rôznych subjektoch patriacich do tej istej nadnárodnej spoločnosti v ČŠ, ale aj v iných členských štátoch. Povolenie by malo zabezpečiť aj zvýhodnené podmienky zlúčenia rodiny v prvom členskom štáte.

2 • • • Pre udelenie povolenia sa prieskum trhu práce nevyžaduje, nakoľko by táto podmienka bola v rozpore so záväzkami EÚ v rámci dohody GATS, ako aj dvojstranných obchodných dohôd EK. Dĺžka povolenia na pobyt bude obmedzená na tri roky pre riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok pre stážistov. Uvedené by malo byť súhlasné s poverovacou listinou a v nej obsiahnutou mobilitou. Poverovacia listina nie je však pracovnou zmluvou. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá zásada preferencie Únie, pokiaľ ide o prístup občanov ČŠ na trhy práce členských štátov. Právo členských štátov určovať počet prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu vstúpiť na ich územie v rámci vnútropodnikového presunu, vrátane ich práva neudeliť povolenie na pobyt na účel zamestnania vo všeobecnosti alebo v prípade určitých povolaní, sektorov hospodárstva alebo regiónov má byť zachované. Problematickým ustanovením je mobilita medzi členskými štátmi, kde je potrebné upresniť podmienky transferu medzi ČŠ. Problematickým je určenie, v ktorom ČŠ, by podľa poverovacej listiny a v nej obsiahnutej mobilite medzi ČŠ, mal žiadosť o prijatie žiadateľ predkladať. Rovnako problematickým sa javí mobilita medzi ČŠ z dôvodu kvót v ČŠ, v prípade keď v jednom ČŠ zamestnanie bude možné a v ďalšom ČŠ nie, pre naplnenie kvót. Problematickým je pri zamietnutí žiadosti kontrola dôvodov a stanovenie mechanizmov kontroly.

3 • • Žiadosť sa bude podávať v rámci jednotného postupu, ; Cudzinec by mal dostať osobitné povolenie na pobyt – povolenie pre zamestnanca presunutého v rámci spoločnosti, ktoré držiteľovi umožní za určitých podmienok vykonávať jeho úlohu v rôznych subjektoch patriacich do tej istej nadnárodnej spoločnosti vrátane subjektov nachádzajúcich sa v inom členskom štáte; • Smernica ustanovuje rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k oblastiam sociálneho zabezpečenia; zvýhodnené podmienky zlúčenia rodiny; • Smernica by sa nemala vzťahovať na cudzincov, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt; Návrh smernice prešiel prvým čítaním v rámci pracovnej skupiny pre integráciu, migráciu a vyhostenie.

Návrh smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania • • • V návrhu sa zavádza zrýchlený postup prijímania sezónnych pracovníkov z tretích krajín založený na spoločných kritériách, najmä na existencii pracovnej zmluvy alebo záväznej ponuky práce, v ktorej sa uvádza mzda na úrovni minimálnej mzdy alebo vyššia. Sezónnym pracovníkom sa vydá povolenie na pobyt, ktoré im umožní pracovať počas stanoveného maximálneho obdobia za kalendárny rok. Stanovujú sa tiež podmienky uľahčujúce opätovný vstup sezónneho pracovníka v ďalšej sezóne. Cieľom návrhu je predísť vykorisťovaniu a chrániť bezpečnosť a zdravie sezónnych pracovníkov z tretích krajín. Od zamestnávateľov sa takisto požaduje, aby poskytli dôkaz, že sezónny pracovník bude mať primerané ubytovanie počas jeho pobytu. Stanovuje sa maximálna dĺžka pobytu za kalendárny rok, ako aj výslovná povinnosť návratu po uplynutí tohto obdobia. Ustanovenia návrhu sa vzťahujú iba na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú bydlisko mimo územia členských štátov a nevzťahuje sa na štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci poskytovania služieb. Sezónna práce sa odlišuje od pravidelnej, stálej práce a má mať sezónny charakter, ako je výsadba alebo zber úrody v poľnohospodárstve, či dovolenkové obdobie v oblasti cestovného ruchu, vrátane podujatí, slávností, bienále alebo dlhodobých výstav kultúrneho charakteru.

2 • • • Členské štáty môžu určiť konkrétne odvetvia hospodárstva, ktoré spĺňajú uvedené kritériá pre sezónnu prácu. Cieľom je stanoviť práva prostredníctvom určenia oblastí, v ktorých je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi v podobe minimálnych požiadaviek. Rovnaké zaobchádzanie sa vzťahuje aj na sociálne zabezpečenie podľa ustanovení v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počet prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín na účely zamestnania ako sezónni pracovníci. SR v rámci rokovania PS pre integráciu, migráciu a vyhostenie vzniesla výhradu preskúmania návrhu. Zo strany viacerých členských štátov (CZ, AT, DE) bola spochybnená zásada subsidiarity deklarovaná EK pri návrhu. Z pohľadu SR je súčasné znenie návrhu problematické s ohľadom na situáciu na trhu práce. Prvé čítanie v rámci PS pre integráciu, migráciu a vyhostenie návrhu smernici o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania bolo ukončené v októbri 2010.