PLAZY Preo had v chlade nezamrzne Prrodoveda 3

PLAZY Prečo had v chlade nezamrzne? Prírodoveda 3. ročník

STAVBA TELA Patria medzi stavovce. Majú kostru a chrbticu zloženú zo stavcov. Väčšina z nich (okrem hadov) má štyri nohy a chvost.

DELENIE PLAZOV Plazy delíme na: hady (nemajú nohy, plazia sa) - vretenica, užovka, . . . ; jaštery – jašterica, slepúch; krokodíly; korytnačky – majú pancier.

ZNAKY PLAZOV Nemajú stálu teplotu tela– mení sa od teploty prostredia, v ktorom žijú, vyhrievajú sa na slnku, . . . Majú dobre vyvinuté zmysly - hmat, čuch. Koža je tvrdá, pevná, rohovitá. Hady a jaštery sú potryté šupinami, krokodíly tvrdými platničkami a korytnačky pancierom. Dýchajú pľúcami. Potravu prehĺtajú celú. Živia sa hmyzom, hlodavcami, obojživelníkmi, malými vtákmi, . . . Nežmurkajú.

ROZMNOŽOVANIE PLAZOV Kladú vajíčka, ktoré majú kožovitý obal (nie škrupinku). Nakladú 3 – 4, alebo až 100 vajec. Vretenice rodia živé mláďatá

ZAUJÍMAVOSTI ZO ŽIVOTA PLAZOV Namiesto uší majú iba otvory alebo diery. Uši sú skryté vo vnútri hlavy. Zvliekajú kožu – 2 x do roka. Môžu byť nejedovaté a jedovaté – majú jedové zuby. U nás je jediným jedovatým hadom vretenica – ľudovo nazývaným zmija

POZNÁMKY Prečo had v chlade nezamrzne? (uč. s. 62 -65) PLAZY: Sú stavovce /kostra, chrbtica/. Majú 4 nohy a chvost (okrem hadov). Delíme ich na: - hady (nemajú nohy), - jaštery, - krokodíly, - korytnačky (pancier). Nemajú stálu teplotu tela. Dýchajú pľúcami. Koža je tvrdá, rohovitá (šupiny, tvrdé platničky, pancier). Potravu prehĺtajú celú. Nežmurkajú. Kladú vajíčka - majú kožovitý obal. Zvliekajú kožu – 2 x do roka. Sú nejedovaté a jedovaté – vretenica.

Hady Užovka obyčajná – vyskytuje sa na nás na celom území. Sfarbená je od sivej po zelenkastú s čiernymi škvrnami, za hlavou má dve žlté škvrny. Dorastá do dĺžky 1 m, dobré pláva, nehryzie, ale syčí. Rozmnožuje sa vajcami. V nebezpečenstve vypúšťa na obranu silne páchnuci sekrét. Vretenica obyčajná (zmija) – je náš jediný jedovatý had, vyskytuje sa vo vyšších polohách. Má rôzne sfarbenie, trojuholníkovú hlavu a na chrbte tmavý zubatý pás. Dorastá do dĺžky 60 -70 cm. Rodí živé mláďatá. Z jej jedu sa vyrábajú lieky.

Jašterice Jašterica zelená je naša najväčšia a najkrajšia jašterica. Žije na okrajoch lesov, lúk, vinohradov, vie šplhať po stromoch. Dorastá do dĺžky 30 -40 cm, sfarbená je do trávovozelena, smerom k bruchu prechádza do žlta. Samička je hnedá. Živí sa hmyzom, drobnými hlodavcami. Rozmnožuje sa vajcami, zimuje v zemi, v dierach, puklinách skál. V prípade nebezpečenstva si dokáže odtrhnúť chvost, ktorý jej dorastie.

Krokodíly § žijú na Zemi asi 200 miliónov rokov § obývajú tropické, teplé oblasti § telo im pokrývajú rohovinové doštičky § korisť lovia na okrajoch vôd § ak si vylomia zub, narastie im nový § človek ich lovil pre kožu Krokodíl nílsky – žije v Afrike, je najnebezpečnejším krokodílom, dorastá do dĺžky 7 m. Loví vtáky, ryby, cicavce. Dokáže sa rýchlo pohybovať. Rozmnožuje sa vajcami – samica hniezdo chráni a stará sa o mláďatá.

Korytnačky § Suchozemské korytnačky sa živia listami, plodmi, trávou, . . . § § § Vodné zasa obojživelníkmi, hmyzom, rybami, . . . Na zimu sa zahrabávajú do zemi. Rozmnožujú sa vajcami. Dožívajú sa aj viac ako 100 rokov. Výborne plávajú, na súši sa pohybujú s problémami. Telo im chráni silný pancier, ústa majú podobné zobáku. Korytnačka močiarna žije v stojatých alebo slabo tečúcich sladkovodných vodách. Sfarbená je tmavohnedo až do čierna. Na brehoch loví chrobáky, dážďovky, vo vode mäkkýše, hmyz, žubrienky, žaby, ryby. Vajcia zahrabáva na brehu, zimu prečkáva zahrabaná na dne.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ http: //plazyunas. com/druhy-zijuce-na-lovensku/ http: //www. bioweb. genezis. eu/? cat=5&file=plazy&page=2