Piotr Iji ajkovskij 7 mj 1840 6 november

Piotr Iľjič Čajkovskij, (* 7. máj 1840 – † 6. november 1893) bol ruský hudobný skladateľ obdobia romantizmu.

Život Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v ruskom meste Votkinsk. Keď zavŕšil osem rokov, rodina sa presťahovala do St. Peterburgu. V roku 1856 skomponoval svoje prvé dielo. V roku 1866 Čajkovskij prijal miesto učiteľa harmónie na Moskovskom konzervatóriu. V roku 1868 Čajkovskij vyhlásil, že sa zaľúbil do sopranistky Désirée Artôtovej. Medzitým skomponoval svoju prvú symfóniu, pri ktorej trpel nespavosťou a depresiami. Trápila ho jeho homosexuálna orientácia. Roku 1875 sa pustil do komponovania Tretej symfónie a baletu, ktorý si uňho objednalo riaditeľstvo Cárskych divadiel v Moskve: Labutie jazero. Premiéra roku 1877 nebola úspešná, hráčom orchestra sa jeho hudba v porovnaní s triviálnymi skladbami, ktorými dovtedy sprevádzali tanec, zdala ťažká. Balet zožal úspech až po skladateľovej smrti. Prvou bola bohatá vdova Madame von Mecková, ctiteľka Čajkovského hudby, ktorá si začala písať so skladateľom podmienkou, že sa nikdy nestretnú. Od roku 1877 mu poskytovala ročnú rentu 6 000 rubľov.

V roku 1876 vstúpili do Čajkovského života dve ženy. Prvou bola bohatá vdova Madame von Mecková. Od roku 1877 mu poskytovala ročnú rentu 6 000 rubľov. Druhou ženou bola študentka Antonina Ivanovna Miľjukovová, ktorá o sebe prehlasovala, že je obdivovateľkou jeho hudby a poslala skladateľovi zaľúbený list. Antonina vyznala Čajkovskému svoju lásku a skladateľ narýchlo súhlasil so sobášom. S manželkou vydržal sotva dva týždne. Roku 1889 dokončil svoj druhý celovečerný balet Spiaca krásavica, ktorý si veľmi obľúbil. Čajkovského brat Modest napísal libreto k jeho ďalšej opere Piková dáma inšpirovanej rovnako v prípade Eugena Onegina Puškinovou poviedkou, v ktorej hrá hlavnú úlohu osud. Zlomom v skladateľovom živote sa stal list roku 1890 od dlhoročnej mecenášky Madame von Meckovej, ktorá náhle prerušila ich písomné priateľstvo aj s finančnou podporou. V nasledujúcom roku 1891 začal pracovať na poslednom balete Luskáčik. V roku 1893, poslednom roku svojho života, sa Čajkovskij tešil úspechu a popularite vo veľkej miere hlavne v zahraničí (USA). Poslednú, šiestu symfóniu Patetickú, dirigoval 28. októbra 1893 v St. Peterburgu a považoval ju za „to najlepšie, čo napísal“. 6. novembra zomrel. Oficiálne bola príčinou smrti cholera. Iná teória hlása, že skladateľ spáchal samovraždu, aby sa vyhol odhaleniu svojej sexuálnej orientácie.

Charakter hudby Čajkovského hudba patrí do epochy vrcholiaceho dekadentného romantizmu. Symfonické i koncertné skladby sú nasýtené „citovým programom“. Jeho hudba je výrazne melodická, často melancholická s kontrastnou inštrumentáciou a prudkými dramatickými konfliktmi. Čajkovskij neholdoval ideálom ľudového umenia Mocnej hŕstky, predsa jeho hudba navodzuje veľa asociácií s ruským hudobným folklórom. Čajkovskij asimiloval vtedajšie technické výdobytky európskych skladateľov a vytvoril vlastný, osobitý štýl. Bol ovplyvnený „otcom“ ruskej národnej hudby Michailom Ivanovičom Glinkom a Alexandrom Sergejevičom Dargomyžským. Jeho celoživotným vzorom bol Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý mal tiež vplyv na jeho tvorbu. Čajkovského balety predstavovali zásadný zlom v chápaní baletnej hudby a ovplyvnili ďalších ruských skladateľov, hlavne

Balety 1875– 1876: Labutie jazero (Лебединое Озеро), Op. 20 1888– 1889: Spiaca krásavica (Спящая красавица), Op. 66 1891– 1892: Luskáčik (Щелкунчик), Op. 71 Opery 1867– 1868: Vojvoda (Воевода), Op. 3 1869: Undina (Ундина), nedokončená 1870– 1872: Opríčnik (Опричник) 1874: Kovač Vakula (Кузнец Вакула), Op. 14; neskôr prepracovaná pod názvom Črievičky 1877– 1878: Eugen Onegin (Евгений Онегин), Op. 24 1878– 1879: Panna orleánska (Орлеанская дева) 1881– 1883: Mazeppa (Мазепа) 1885: Črievičky (Черевички), prepracovaná opera Kováč Vakula 1885– 1887: Čarodejka (Чародейка) 1890: Piková dáma (Пиковая дама), Op. 68 1891: Jolanta (Иоланта), Op. 69 Hudobné diela Symfónie 1866: Symfónia č. 1 g-mol, Op. 13, „Zimné sny“ 1872: Symfónia č. 2 c-mol, Op. 17, „Malá Ruská“, prepracovaná v r. 1879 -1880 1875: Symfónia č. 3 D-dur, Op. 29, „Poľská“ 1877– 1878: Symfónia č. 4 f-mol, Op. 36 1885: Symfónia Manfred h-mol, Op. 58 1888: Symfónia č. 5 e-mol, Op. 64 1893: Symfónia č. 6 h-mol, Op. 74, „Patetická“ Koncerty 1874– 1875: Klavírny koncert č. 1 b-mol, Op. 23 1878: Husľový koncert D-dur, Op. 35 1879: Klavírny koncert č. 2 G-dur, Op. 44 1892: Klavírny koncert č. 3 Es-dur, Op. 75

Ďakujem za pozornosť Laura Lörincová 8. B