Pierre de Coubertin Pierre de Coubertin Hlavn inicitor

Pierre de Coubertin

Pierre de Coubertin Hlavný iniciátor obnovenia moderných OH Zakladateľ Medzinárodného olympijského výboru, jeho generálny sekretár (1894 -1896) a v poradí druhý predseda MOV (1896 -1925) Je autor základných článkov olympijskej charty, olympijských symbolov a olympijskej myšlienky Je tvorca novovekého olympizmu – presadzovaním jeho zásad obohatil celé ľudstvo, umocnil prestíž športu a vyzdvihol ho ako univerzálny výchovný prostriedok

Pierre de Coubertin Definoval olympijskú myšlienku ako : IDEU MIERU A PRIATEĽSTVA MEDZI NÁRODMI ZALOŽENÚ NA ANTICKÝCH IDEÁLOCH EKECHEIRIE A KALOKAGHATIE, NOVOVEKOM DUCHU FAIR PLAY, NA ZÁSADÁCH DEMOKRATIZMU, ROVNOPRÁVNOSTI A INTERNACIONALIZMU !!!

Priateľstvo medzi národmi

Pierre de Coubertin - životopis * 1. 1. 1863 Paríž Jezuitské kolégium Sv. Ignáca Vysoká škola politických vied (1880) Anglicko (1883 ) – zoznamuje sa s výchovou športom, uvažuje nad reformou Fr. vých. systému 1888 Pascal Grousset : „Telesná renesancia“ 250 publikácii – Výchova v Anglicku, Eseje zo športovej psychológie, Športová pedagogicka, Olympijské pamäti

Pierre de Coubertin - životopis zvíťazil v umeleckej súťaži na V. OH v 1912 v Štokholme dielom „Óda na šport“ pričom bol prihlásený pod umeleckým menom G. Hohrod –M. Eschbach. Symbolický nemecko – francúzka dvojica mala vyjadrovať medzinárodné bratsvo na príklade dvoch vtedy nepriateľských národov. + 2. 9. 1937 Ženeve , pochovaný je v Lausanne vo Švajčiarsku, ale jeho srdce je uložené v stéle v Gréckej Olympii na areáli Medzinárodnej Olympijskej Akadémie

Pierre de Coubertin Časť súčastných ubytovacích kapacít MOA. Pomník pod ktorým je pochované Coubertinove srdce.

Pierre de Coubertin - životopis „ Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch a charakter. Charakter sa nevytvára duchom, ale pomocou tela. To je práve to, čo vedeli staroveké národy a čo my tak obtiažne kriesime. “ „Šport nie je privilégiom žiadneho národa či rasy, patrí celému svetu.

Obnovenie OH! Moderný šport razil cestu z Ang. Do celého svety Internacionalizácia športu – jednotné pravidlá, vznik šport. klubov, národných a medzinárodných športových federácií Kultúrna internacionalizácia – technický pokrok – akceptovanie iných zvykov a kultúr Pedagogický základ OH Archeologické objavenie Olympie – kolísky športového súťaženia

Obnovenie OH! 1892 I. pokus o obnovnie OH 1894 na Parížislekej univerzite – konkgres – výsledkom bolo odhlasovanie zásadných bodov OH Menovali MOV – Medzinárodný Olympijský Výbor Konanie hier - každé 4 roky, striedanie miest, rovnaké podmienky pre všetkých. . . Novodobý charakter

1. OH Atény 1896 Olympijský štart Štartoval jediný športovec slov. pôvodu Alojz Szokol vo výprave Uhorska : v behu na 100 m skončil tretí. V programe OH bolo iba 9 športov a 43 disciplín Víťazi dostávali pamätné strieborné medaily, druhí olivovú ratolesť a tretí nič Ženy ešte neštartovali

Medzinárodný Olmypijský výbor Organizácia sídliaca v Laussane vo Švajčiars. najvyšší orgán olympijského hnutia Založený 1894 Pierrom de Coubertinom Patrí k nemu 203 olympijských výborov Organizuje LOH a ZOH 1. predseda Demetrius Vikelas (Gr. ) 2. predseda Perre de Coubertin (Fr. ) Od 2013 Thomas Bach (Nem. )

Medzinárodný Olmypijský výbor povzbudzovať a podporovať účinkovanie žien v športe na všetkých jeho úrovniach podporovať ochranu zdravia športovcov povzbudzovať a podporovať aktivity spájajúce šport s kultúrou, vzdelávaním a výchovou povzbudzovať a podporovať úsilie športových organizácií a verejnosti povzbudzovať a podporovať rozvoj športu pre všetkých

Medzinárodný Olympijský výbor Medzinárodný olympijský výbor je zložený z členov. Krajiny, ktoré organizujú OH majú dvoch členov, ostatné krajiny jedného alebo žiadneho. Títo členovia sú reprezentanti ich krajín. Členmi sú aj bývalí športovci. Posledných desať rokov zloženie členov MOV napredovalo, aby lepšie reprezentovalo šport vo svete.

Medzinárodný Olmypijský výbor Krajiny, ktoré si želajú organizovať OH letné alebo zimné, musia podať svoju kandidatúru na MOV, ktorý rozhoduje o mieste konania OH. Členovia MOV, zastupujúci väčšinu členských krajín, volia miesto OH. Členovia krajín, ktoré kandidujú na usporiadanie OH sú z volieb vylúčení až do momentu, kým ich krajina nie je vyradená z hlasovania.

Olympijské hnutie Združuje organizácie , športovcov a ďalšie osoby , ktoré sa riadia olympijskou chartou. Kritériom k príslušnosti je uznanie MOV Činnosť Olym. Hnutia je reprezentovaná piatimi kruhmi - je trvalá a celosvetová, - je rozšírená na piatich kontinentoch - Jej vyvrcholením je účasť športovcov celého sveta na OH! Uznáva ducha priateľstva , solidarity, fair play , mierový a lepší svet pomocou športu

Olympijská charta základný dokument MOV Ustanovuje princípy, pravidlá a vykonávacie ustanovenia schválené MOV. Definuje hlavné vzájomné práva a povinnosti troch zložiek olympijského hnutia: MOV – Medzinárodného olymp. Výboru NOV – Národných olympijských Výborov OV – organizačných výborov olympijských hier

Olympizmus životná filozofia spájajúca telesnú zdatnosť, vôľu a ducha v jeden celok. Splývaním športu s kultúrou a výchovou usiluje o spôsob života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a rešpektovaní základných etických princípov. Jeho zmyslom je zapojiť šport do procesu harmonického rozvoja človeka s cieľom vytvoriť mierovú spoločnosť.

Fair play Čestné a poctivé jednanie, spojené s rešpektovaním športového ducha a s úctou k športovým súperom. Tvorí dôležitú súčasť olympijskej myšlienky. https: //www. youtube. com/watch? v=d. Tu 3 OMpw. Q 4 I https: //www. youtube. com/watch? v=li. CR rhe. KIOI

Prehľad konania OH ROK ČÍSLO LOH ZOH 1896 1. Atény (GRE) X 1900 2. Paríž (FRA) X 1904 3. St. Louis (USA) X 1908 4. Londín (UK) X 1912 5. Štokholm X 1916 6. NEKONALI SA X 1920 7. NEKONALI SA X 1924 8. Paríž (FRA) Chamonix (FRA) 1928 9. Amsterdam(Hol) St. Moritz (Švaj) 1932 10. Los Angeles(USA) Lake Pacid (USA) 1936 11. Berlín (Nem) Garmisch. Partenkirchen (Nem) 1940 12. NEKONALI SA 1944 13. NEKONALI SA

Prehľad konania OH ROK ČÍSLO LOH ZOH 1948 14. Londín St. Moritz (Švaj) 1952 15. Helsinky (FIN) Oslo (NÓR) 1956 16. Melbourne/ Štokholm Cortina d´Ampezzo 1960 17. Rím (ITA) Squaw Valley (USA) 1964 18. Tokio (JAP) Innsbruck (AUS) 1968 19. Mexico City Grenoble (FRA) (Fr 1972 20. Mníchov (NEM) Sapporo (JAP) 1976 21. Montreal (CAN) Innsbruck (AUS) 1980 22. Moskva (RUS) Lake Pacid (USA) 1984 23. Los Angeles (USA) Sarajevo (Bosna a Herc. 1988 24. Soul (Kórea) Calgary (CAN)

ROK ČÍSLO LOH ZOH 1992 25. Barcelona (SPA) Albertville (FRA) 1994 1996 Lillehammer (NÓR) 26. Atlanta (USA) 1998 2000 Nagano (JAP) 27. Sydney (AUS) 2002 2004 Salt Lake City (USA) 28. Atény(GRE) 2006 2008 Turín (ITA) 29. Peking (ČÍNA) 2010 2012 Vencouver (Can) 30. Londín (ANG) 2014 2016 2018 Sochi (RUS) 31. Rio De. Janero (Bra) PchjongČchangu

Najúspešnejší slovenskí olympionici v ére samostatnosti vodní slalomári Pavol a Peter Hochschornerovci, ktorí majú v zbierke po tri zlaté a jednu bronzovú medailu. Najväčší počet medailí z olympiád - päť však má ďalší vodný slalomár Michal Martikán, ktorý získal zlato na OH 1996 a 2008, striebro na OH 2000 a 2004 a bronz na OH 2012.

Medzi 20 slovenskými držiteľmi medailí sú traja zástupcovia zimného športu snoubordista Radoslav Židek, ktorý si vybojoval striebro v snoubordkrose na ZOH 2006 v Turíne, olympijská šampiónka v biatlonovom šprinte a strieborná v stíhacích pretekoch na ZOH 2010 Anastasia Kuzminová a biatlonista Pavol Hurajt, vo Vancouveri bronzový v pretekoch s hromadným štartom.

Zlaté medaily pre Slovensko získali doteraz iba vodní slalomári súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci, Michal Martikán, Elena Kaliská a biatlonistka Anastasia Kuzminová.

Slovenskí medailisti na OH a ZOH v ére samostatnosti: Pavol Hochschorner (vodný slalom) 3 - 0 - 1 Peter Hochschorner (vodný slalom) 3 - 0 - 1 Michal Martikán (vodný slalom) 2 - 1 Elena Kaliská (vodný slalom) 2 - 0 Anastasia Kuzminová (biatlon) 1 - 0 Zuzana Štefečeková (streľba) 0 - 2 - 0 Martina Moravcová (plávanie) 0 - 2 - 0 Michal Riszdorfer (rýchl. kanoistika) 0 - 1 Richard Riszdorfer (rýchl. kanoistika) 0 - 1 Erik Vlček (rýchl. kanoistika) 0 - 1 Slavomír Kňazovický (rýchl. kanoistika) 0 - 1 - 0 Jozef Krnáč (džudo) 0 - 1 - 0 Juraj Tarr (rýchl. kanoistika) 0 - 1 - 0 Radoslav Židek (snoubording) 0 - 1 - 0

Jozef Gönci (streľba) 0 - 2 Juraj Bača (rýchl. kanoistika) 0 - 1 Juraj Minčík (vodný slalom) 0 - 1 David Musuľbes (zápasenie) 0 - 1 Pavol Hurajt (biatlon) 0 - 1 Danka Barteková (streľba) 0 - 1