Petralsk Super kola IV Ronk 201617 Tma prce

Petržalská Super Škola IV. Ročník 2016/17 Téma práce: Slnečná sústava Názov práce: Sú naše planéty balóny a dajú sa prasknúť? Vypracovali: Juliana Ďurechová, Natália Herbergerová, Martin Javor Vedúci práce: Simona Šovčíková Škola, trieda: ZŠ Tupolevova, 8. roč.

Sú naše planéty balóny a dajú sa prasknúť ? Týchto balónov (planét) máme na našej Slnečnej sústave zatiaľ iba 8. Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Ale život ktorý my poznáme sa nachádza iba na našej planéte, Zemi.

Niečo o našej Slnečnej sústave. . . Je to sústava planét a hviezdy Slnko, v ktorej sa nachádza okrem osem planét aj niekoľko trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoritov, medziplanetárneho plynu a prachu. Počet planét bol v sústave do 24. augusta 2006 deväť kedy bol Plutu odňatý štatút planéty pre jej malé rozmery a nepravidelnú obežnú dráhu. ● Naša slnečná sústava sa nachádza v galaxii známej ako Mliečna cesta, v ktorej je Slnku podobných hviezd asi 400 miliárd.

Merkúr ☺ Rovníkový priemer: 4 879 km Hmotnosť (Zem=1): 0, 00553 Dĺžka dňa: 58, 6462 d Dĺžka roka: 87, 97 d. ● Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. ● Atmosférický tlak na povrchu je však mimoriadne nízky - takmer nemerateľný. ● Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400 -450 stupňov Celzia. Avšak počas dlhej noci môže teplota klesnúť na -150 °C až -200 °C. ● Len pomerne nedávno sa podarilo astronómom získať informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorá sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.

Venuša ☺ Rovníkový priemer: 12 102 km Hmotnosť (Zem=1): 0, 815 Dĺžka dňa: 243, 01 d Dĺžka roka: 224, 7 d. ● Povrch Venuše je neustále zahalený v oblakoch. ● Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. ● Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave, jednu otočku vykoná približne raz za 243 dní a okrem toho sa otáča okolo vlastnej osi opačným smerom ako ostatné planéty. ● Atmosferický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90 krát viac ako na Zemi. ● Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C. ● Magnetické pole Venuše je veľmi slabé, hoci sa planéta svojimi rozmermi a hmotnosťou blíži Zemi. ● Venuša a Merkúr sú jedinými planétami v Slnečnej sústave, okolo ktorých neobiehajú žiadne mesiace.

Mars ☺ Rovníkový priemer: 6 794 km Hmotnosť (Zem=1): 0, 1074 Dĺžka dňa: 24 ● ● h 37 m 23 s Dĺžka roka: 686, 98 d. Štvrtá planéta v poradí od Slnka. Obehne okolo Slnka raz za 687 dní. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. Človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 h. Pa , čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi. Vyskytujú sa tu obrovské sopky. (Olympus Mons a Ascraeus Mons) V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza ďalší zaujímavý útvar, obrovský kaňon Valles Marineris. Je dlhý viac ako 4 500 km, viac ako 4 krát hlbší ako Veľký kaňon v Colorade. Okrem toho sa na Marse nachádzajú aj vyschnuté riečne korytá, ktorými tiekla voda pravdepodobne pred niekoľkými miliardami rokov. Avšak najnovšie boli objavené aj akési pramene a od nich sa tiahnuce ryhy, ktorými mohla tiecť voda aj v oveľa bližšej minulosti, rádovo milióny, možno tisíce rokov a nie je vylúčené, že možno aj v súčasnosti, avšak zatiaľ sú podobné závery predčasné a na definitívnu odpoveď si ešte budeme musieť počkať.

Jupiter ☺Rovníkový priemer: 142 984 km Hmotnosť (Zem=1): 317, 94 Dĺžka dňa: 9 h 50 m Dĺžka roka: 11, 86 r. ● Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy. Vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. ● Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru takmer 12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov kilometrov. ● Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna. ● Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiare. ● Obklopuje ho nevýrazný prstenec z prachu a plynu. ● Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto.

Saturn ☺Rovníkový priemer: 120 536 km Hmotnosť (Zem=1): 95, 18 Dĺžka dňa: 10 h 14 m Dĺžka roka: 29, 46 r ● Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi. ● Saturn je poslednou planétou známou z prehistorického obdobia. Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom a spozoroval jej neobvyklý tvar, no nedokázal rozlíšiť, že ide o prstenec. Domnieval sa, že ide o trojplanétu. K správnemu záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až Christian Huygens (1659). Sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov. ● Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Zatiaľ existuje niekoľko teórii pre vysvetlenie tohto javu. Jednou z príčin je aj rádioaktívny rozpad prvkov z čias vzniku Slnečnej sústavy. ● Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 18 mesiacov. Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, pretože je takmer tak jasný ako Jupiter. Planéty rozoznáte podľa toho, že "nežmurkajú" ako hviezdy.

Urán ☺Rovníkový priemer: 51 118 km Hmotnosť (Zem=1): 14, 56 Dĺžka dňa: 17 h 14 m Dĺžka roka: 84, 01 r ● Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Planétu náhodne spozorovali mnohí hvezdári už predtým, ale nezistili, že ide o novú planétu, zaznamenávali Urán ako bežnú hviezdu. ● Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2, 87 miliardy kilometrov, teda 19, 2 krát ďalej ako Zem. ● ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. ● Okolo planéty obieha zatiaľ 15 pomenovaných mesiacov a najmenej 6 ďalších, zatiaľ s dočasnými označeniami.

Neptún ☺Rovníkový priemer: 49 528 km Hmotnosť (Zem=1): 17, 14 Dĺžka dňa: 16 h 7 m Dĺžka roka: 164, 79 r ● Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. ● Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Angličan John Couch Adams a Francúz Urbain Jean Joseph Leverrier nezávisle na sebe spočítali približnú polohu neznámej planéty a 23. septembra 1846 našiel astronóm Johann G. Galle Neptún blízko predpovedanej polohy. ● Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. ● Má osem pomenovaných mesiacov. Neptún navštívila jediná sonda Voyager 2 v polovici roka 1989. Našťastie máme v súčasnosti aj kvalitné pozemské pozorovania a snímky.

Zem ☺Rovníkový priemer: 12 756 km Hmotnosť: 5, 976*1024 kg Dĺžka dňa: 23 h 56 m 4 s Dĺžka roka: 365, 256 d ● Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život. ● Atmosférický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 k. Pa. Vo výške 20 -30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy , dochádza ku striedaniu ročných období. ● Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50%. Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosférických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne. ● Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa tu len málo meteorických kráterov a to zrejme najmä preto, že v období tvorby kráterov a aj po ňom bola veľmi aktívnym telesom. Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení z vesmíru s nežiadúcimi účinkami na živú hmotu.

Nesmieme zabudnúť na našu hviezdu - Slnko ☺V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. ● Podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka, aj Slnko obieha okolo jadra Galaxie a jedna otočka mu trvá 200 miliónov rokov. Povrchová teplota Slnka je v priemere 6 000 °C. Slnečné škvrny sú oblasti s relatívne nižšou teplotou, zatiaľ čo slnečné erupcie sú horúcejšie. Podľa nových dôkazov sa zdá, že slnečné vzplanutia sú horúcejšie ako sa donedávna predpokladalo. ● Slnko je tak hmotné, že obsahuje 99, 86 percent všetkej hmoty Slnečnej sústavy a váži toľko, ako 332 950 Zemegúľ! ●V porovnaní so Zemou a ostatnými planétami, Slnko je obrovská, takmer dokonalá guľa. Do Slnka by sa vošlo milión Zemí a ešte by nám zostalo prázdne miesto! ●V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. ● Ale veľkosť Slnka nie je stála. Nedávne objavy ukázali, že slnečný priemer sa scvrkáva o meter každú hodinu. Ak táto aktivita pokračovala počas posledného storočia, Slnko ktoré môžeme vidieť teraz je takmer o 800 km v priemere menšie ako to, ktoré mohli vidieť naši starí rodičia. Podľa teórie by sťahovanie Slnka mohlo byť prejavom jednej z dlhodobých oscilácii, ktoré vyrovnávajú obrovský výdaj energie.

Prečo sme si túto tému vybrali? A prečo nie? Veď každý by sa chcel dozvedieť čo sa odohráva a čo sa nachádza mimo našej Zeme, či je možný život na iných planétach, aké sú veľké či Slnko vybuchne? Pri vypracovaní tohto projektu sme si odpovedali na množstvo našich doposiaľ nezodpovedaných otázok. Taktiež sme vyvrátili myšlienku malých detí že naše planéty sú balóny, ktoré sa dajú prasknúť.

Ako sme pomohli Petržalke. . . ♥ Tento krát sme sa rozhodli pomôcť Petržalke formou čiastočného vyčistenia okolia Chorvátskeho ramena. Zbierali sme odpad, popri tom sme si uvedomili ako ľudia dokážu znečistiť svoje okolie. Nachádzali sme odpad rôzneho druhu a veľkosti, zväčša plastové fľaše, mikroténové vrecká, obaly od potravín. Najviac nás zaskočilo keď sme uvideli na dne ramena nákupný vozík a taktiež futbalovú loptu detí ktorú sme následne vybrali. Spomenuli sme si, keď nás rodičia učili recyklovanie, hádzanie odpadkov do koša či ochrane prírody. Chceme hlavne podotknúť na našu dnešnú mládež, väčšina z nich odhadzuje odpadky kam sa im zachce a neuvedomujú si že znečisťujú prostredie v ktorom žijú. ♥ Okoloidúcim ľuďom sa táto myšlienka páčila a ušli sa nám aj pochvaly.

ZDROJE. . . • http: //vesmirnysvet. webnode. sk/slnecna-sustava/ • Astroportal. sk • Pomohli sme si aj knihami ktoré máme doma: - Detská encyklopédia (preklad) vydavateľstvo VIKTORIA PRINT, 2004 - Zem, vydavateľstvo Ikar, 2004 - Vesmír v orechovej škrupinke ( preklad ) Igor Kapišinský, vydavateľstvo Slovart, 2011 • Obrázky z internetu