Perla dieczy Brixen Jozef Freinademetz Naroden v Oies

Perla diecézy Brixen Jozef Freinademetz

Narodený v Oies, južné Tyrolsko 15. apríl 1852

Jeho rodičia: Ján Mathias Freinademetz a Anna Maria Sottvalgiarai Rodina s 13 deťmi – Jozef alebo „Ujöp” bol 4. dieťaťom

Jeho rodina bola hlboko veriacou rodinou: Jeho otec často kľačal pred domácim oltárom: deň sa začínal modlitbou „Anjel Pána“ a končil rodinným ružencom.

Každá dôležitá práca, napr. oranie poľa, Každá dôležitá práca, napr. sa začínala modlitbou. oranie poľa, sa začínala modlitbou.

Jeho otec putoval každý týždeň k starobylej kaplnke Svätého kríža.

Jozefova rodina žila jednoduchým životom; od detstva si zvykal na namáhavú prácu.

Hlboká viera, zmysel pre obetu a láska ku krížu boli vzácnym dedičstvom, ktoré Jozef získal doma.

Odišiel do seminára v Brixene Stredná škola v Cassianeu -1862 – 1872 Jozef mal vynikajúci talent na jazyky. V triede vynikal usilovnosťou a talentovanosťou.

V Jozefovi klíčila myšlienka stať sa misionárom. V r. 1872 vstúpil do veľkého seminára.

Keď bol v seminári, napísal svojej rodine: „Z Božej milosti som v poriadku a šťastný. Seminár mi dokonale vyhovuje. “ „Napriek svojej mladosti Freinademetz bol veľmi vyrovnaný a zrelý človek. Správal sa prirodzene, ale vždy sa dokonale ovládal. “ ( od priateľa spolužiaka, Stemberger)

V strednej škole aj v seminári mal Jozef učiteľov, ktorí udržiavali dobré vzťahy s misionármi.

„Deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal“ (Nár 4, 4). Tieto slová, ktoré počul počas liturgie Veľkého piatku mu nedali oddýchnuť. Cítil sa, akoby počul plač pohanských detí.

25. júla 1875 bol Jozef vysvätený za diecézneho kňaza. 1876 – 1878 bol kaplánom vo farnosti sv. Martina v dolnom Gaderskom údolí.

Svojou príťažlivou povahou si Jozef získal srdcia mladých i starých. Bol dobrým učiteľom a kazateľom. Aj keď mal rád týchto ľudí a svoju službu, pokračoval v rozlišovaní svojho misionárskeho povolania.

Jemný Boží hlas, prehovoril k nemu prostredníctvom diecéznych novín a nabádal ho, aby sa stal misionárom. Jozef sa vrúcne modlil, aby správne pochopil toto volanie.

Vo svojom liste Arnoldovi Janssenovi píše: „Často som hľadal radu v modlitbe k Ježišovmu Najsvätejšiemu Srdcu. Moja túžba byť misionárom sa v týchto chvíľach stávala silnejšou. Prijal som to ako znamenie, že mám prijať Božie volanie k tomuto vznešenému povolaniu. “ (28. feb. 1878)

Spýtali sa biskupa Gassera a on odpovedal: „Ako biskup Brixenu hovorím NIE; ale ako katolícky biskup hovorím ÁNO. Zoberte môjho syna a urobte z neho dobrého misionára. Áno, v ňom vám dávam perlu mojej diecézy. “ (4. júla 1878 – prepúšťací list z diecézy)

27. augusta 1878 Jozef Freinademetz prišiel do Misijného domu v Steyli.

„ V Steyli som našiel môj druhý domov, ktorý hlboko milujem. Teraz ma Boh volá do tretej vlasti, ktorá je za morom. Túžim nasledovať jeho volanie, Zanechajúc všetko, k čomu som ešte pripútaný, a dať sa úplne do jeho služby. “ (List napísaný jeho rodine)

„Tichý hlas z diaľky“, ako ho sám opísal, ho presviedčal, aby išiel do misií, a on povedal: „Musím ísť! Boh si to praje!“

Po krátkom pobyte v Misijnom dome Jozef začal noviciát, počas ktorého sa pripravoval na odchod do Číny.

2. marca 1879 boli poslaní prví misionári z Misijného domu do Číny. Ján Krstiteľ Anzer Jozef Freinademetz

Jozef pociťoval bolesť z odchodu a smútok za domovom. Svojmu priateľovi Mathiasovi Thalerovi napísal:

„Niekedy je pre mňa veľmi ťažké žiť, ďaleko od mojej vlasti a hľadať novú vlasť, v ktorej budem musieť začínať úplne od začiatku ako dieťa. Bol som šťastný s mojimi dobrými Ladinčanmi. Za nič, by som nepriniesol takú obetu. Robím to iba pre môjho drahého Pána a Boha, a preto budem šťastný. . . “

Počas cesty do Číny Jozef skúmal svoje vnútro do hĺbky a svoje pocity opísal slovami: „…počas týchto posledných dní mi dáva náš milujúci Otec jednu alebo druhú z týchto horkých kvapiek: pocit opustenosti a skleslosť. Zdá sa, akoby sa ma zmocnilo akési znechutenie. “ Hongkong 1890

20. apríla 1879 Jozef a Anzer vykročili na čínsku zem. Jozef dostal nové meno – “Fu Šen-fu”, čo znamená „Šťastný kňaz“.

Jozef sa chcel čo najskôr stať „všetkým pre všetkých“. Venoval veľa úsilia učeniu čínštiny. „O mne sa nedá povedať nič zaujímavé, možno až na to, že počas posledných troch týždňov nosím čínske oblečenie s bielymi ponožkami, krátkymi bielymi nohavicami, čínskou tógou a mám vyholenú hlavu. “ (Hong Kong 1880)

Ťažko prijímal Číňanov. Ovládli ho negatívne názory a predsudky o nich a ich náboženstve. Chrámy nazýval „satanovými pagodami“. Číňania nie sú schopní vyšších pohnútok…sú materialisti…“

Po prechode do Južného Šantungu, Jozef začína postupne získavať pozitívnejší vzťah k Číne a jej ľudu. V r. 1883 píše:

„Aj keď sú chudobní, jednoduchí ľudia majú zvyčajne dobré spôsoby a sú zdvorilí…Keď prídete do domu, aj keby to bol dom úplne cudzieho človeka, každý sa postaví; keď odchádzate, odprevádzajú vás na kúsku cesty. Aj ten najotrhanejší žobrák je oslovovaný ako brat, bratranec, alebo pán. ”

Krok vpred v zmene jeho postoja; o pár rokov neskôr píše svojej rodine: „Milujem Činu a Číňanov a som pripravený tisíckrát zomrieť za nich. “

Každú misionársku činnosť vykonával s horlivosťou a nadšením. Jeho biskup bol presvedčený, že môže konať priekopnícku prácu.

S horlivým záujmom sa venoval príprave miestnych duchovných; veľkú dôležitosť pripisoval intelektuálnemu a duchovnému životu misionárov. V jednom zo svojich listov napísal: „Pokrok misionárov znamená pokrok misie. “

15. augusta 1886 Jozef povedal svoje konečné „ÁNO“ Pánovi zložením doživotných sľubov. Radostne čelil všetkým útrapám a prenasledovaniam spojeným s misionárskym životom a bol pripravený prijať najťažšie úlohy.

O Boxerskom povstaní v r. 1900 napísal Jozef svojej rodine: „Počas minulého roka som mal dvakrát zomrieť. Raz som musel utiecť uprostred noci, lebo Boxeri čakali na mňa, aby ma zabili. Druhý raz ma chceli zastreliť nejakí vojaci, ale zasiahol súcitný mandarín…“

Ako predstavený bol Jozef rešpektovaný a milovaný svojimi spolubratmi. Bol nezištný a staral sa o nich. V čase prenasledovania a nebezpečenstva sa ich zastal.

Prvý čínsky kardinál, Thomas Tien, píše o ňom: „Vždy tam bol pre druhých a bol tam úplne iba pre nich, celkom nezištne a zabúdajúc na seba samého. “

Jozef bol mužom modlitby a hlboko duchovnou osobnosťou. „Modlitba bola súčasťou jeho života a jeho životnou radosťou, bola zdrojom, z ktorého žil. “ Biskup Henninghaus, SVD

Slúžiac chorým počas epidémie, Jozef sám ochorel na týfus. Až do konca neúnavne pracoval a trpezlivo znášal svoju chorobu.

28. januára 1908 ukončil svoju pozemskú púť.

„Cítim sa, ako keby som stratil otca a matku. “ Čínsky kresťan Tabuľa na stene jeho domu

„Všetci kresťania pozerajú na Fu Šenfu ako na živého svätca. Bol ako Kungdze (Konfucius). “ (Kardinál Thomas Tien, SVD) Dom, v ktorom zomrel sv. Jozef.

„Áno, bol bezúhonným mužom… hrdinským apoštolom, svätým rehoľníkom. “ (P. Buecker SVD na jeho pohrebnej omši)

„Jeho najvýraznejšou črtou bola priateľská dobrota. Bol obdarovaný pre misionára tak potrebnými vlastnosťami , ako sú stála láskavosť a dobrota, ktoré získavajú srdcia a neúnavná trpezlivosť a ako jedinečná dobročinnosť toho, kto zabudol na seba. Vždy mal dobrú náladu. “ (Biskup Henninghaus, SVD) SVD

„Všetci kresťania považovali Jozefa za živého svätca…Vždy bol priateľský, skromný, pokorný. Dobre hovoril po čínsky… Ktokoľvek sa s ním stretol, bol hlboko dotknutý a povzbudený už samotnou jeho prítomnosťou. “ (Thomas Kardinál Tien, SVD)

„Buďme nebojácni vo všetkých nebezpečenstvách, ticho dôverujúc v Božiu prozreteľnosť, ktorá nás chráni vo dne v noci. “ Jozef Freinademetz

The pioneer missionary: Jozef Freinademetz je vzácna perla pre univerzálnu Cirkev. Nechajme našu iskričku misijnej horlivosti znovu roznietiť jeho hrdinským životom. Odvážme sa byť „všetkým pre všetkých“.

„Som viac Číňanom ako Tyrolčanom a v nebi chcem byť Číňanom. “

Pútnický kostol sv. Jozefa Freinademetza v Oies.

Interiér pútnického kostola sv. Jozefa Freinademetza v Oies

Svätorečenie Arnolda Janssena a Jozefa Freinademetza