Pedagogick sksenos a pedagogick vskum Prednka ku kurzu

Pedagogická skúsenosť a pedagogický výskum Prednáška ku kurzu Metodológia vedy a pedagogického výskumu 6. október 2008

Veda a výskum je aj. . . Formovanie myslenia n Spôsob argumentácie n Dokazovanie n Diskurz a spolupráca, . . . Rozvíjanie prirodzeným spôsobom – priamym štúdiom výskumných prác a napodobňovaním n

Význam a cieľ poznania n n Ľudstvo už oddávna spoznalo, že ten kto vie viac ako druhí, má výhodu, ktorá mu umožňuje získať moc nad tými, ktorí toho vedia menej. Dokázať predvídať, porozumieť príčinám, vysvetliť minulosť. . . to je vzácny cieľ poznania, ku ktorému veda smeruje.

Zdroje poznávania: n n n Vlastné telo Skúsenosť Ľudské spoločenstvo – neverbálnou a verbálnou komunikáciou Naša viera o svete, náš výklad sveta, náš svetonázor nie je teda založený na tom, čo vidíme, ale na tom, čo o veciach počujeme a čo o nich sami povieme. Pritom je zovšeobecňovanie počutého, zažitého veľmi prirodzené, ale opačný proces je náročnejší. Ním sa práve vyznačuje novodobá veda. Poznanie je postavené len na empírii, ale na premýšľaní.

Veda v podobe výskumu. . . n n n Vedecké výroky nie sú absolútne. . . Sú približujúce sa pravde. . . Musia byť skúmateľné, overiteľné. . .

Význam pedagogického výskumu n n Výsledky vzdelávacieho procesu boli v minulosti ľahko overiteľné, najmä ak boli zamerané na získanie praktických zručností Tvorba čoraz väčšieho množstva koncepcií (s rôznymi hodnotami) vzdelávania a zvýšenie významu vzdelávania sa aj overiteľnosť výstupov zo vzdelávania stala zložitejšou.

Diagnostika n n n Cieľom je posúdiť stav, úroveň rozvoja vlastností jedinca, posúdiť situácie v triede, v škole. . . Má viac-menej individuálny charakter Často naznačuje aj spôsob riešenia diagnostikovaného problému

Evalvácia Reprezentatívne zisťovania, hodnotenia n Zväčša ide o komparatívne štúdie n Typické príklady: PISA, TIMSS, PIRLS http: //www. pisa. oecd. org http: //timss. bc. edu n

Výskum a prieskum Rozdiel je vo výskumnom zámere výskum objasniť, zdokumentovať nové poznatky, poznať zákonitosti výchovného a vzdelávacieho procesu, . . . prieskum identifikovať určité vlastnosti jednotlivca (skupiny), má prevažne diagnostický charakter a výsledky často vyústia do identifikácie výskumného problému riešeného výskumom, . . .

Úloha pedagogického výskumu: n n Systematický spôsob riešenia pedagogických problémov, ktorým sa obohacuje ľudské poznanie. Objavovanie zákonitostí alebo tvorba zovšeobecnení, ktoré je možné použiť na predikciu a kontrolu javov, ktoré sa môžu v skúmanej situácii vyskytnúť.

Druhy didaktických výskumov n n Základný výskum – jeho úlohou je priniesť nové, originálne poznanie (účel získaného poznania nie je podstatný, objaví sa zvyčajne neskôr) Aplikovaný výskum – slúži zrejmému účelu, často ide o vývoj, overovanie fungovania, optimalizáciu a pod. Akčný výskum – úlohou tohto výskumu je zmeniť situáciu v konkrétnej inštitúcii Výskum ex post facto – dodatočná analýza existujúcich údajov, situácie sa už odohrali a výskumník dodatočne hľadá premenné, indikátory a pod. a overuje platnosť hypotéz odvodených z určitej teórie

Pozorovanie Výklad k výskumnej metóde pozorovania

Pozorovanie je. . . n Najprirodzenejšou výskumnou metódou, pri ktorej sa spoliehame na informácie, ktoré nám poskytujú zmysly

Pozorovanie ako vedecká metóda n n n Je objektívne Je zámerné Je cieľavedomé Je plánovité Je systematické

Pri pozorovaní je dôležité určiť: n n Cieľ pozorovania (dôvod) Predmet pozorovania (činnosti, predmety, javy. . . ) Plán pozorovania (kedy, ako dlho, v akej frekvencii, miesto. . . ) Spôsob (kto bude pozorovať, aké nástroje sa použijú, príp. aké ovplyvnenie)

Typy pozorovaní n n Neštruktúrované (neformálne) – bez schémy (napríklad s cieľom tvoriť hypotézy) Štruktúrované (formálne) – s pozorovacím nástrojom (schéma, formulár, hárok s určenými kategóriami)

Ďalšie delenie. . . n n n n Priame pozorovanie – výskumník je pasívnym účastníkom procesu Nepriame pozorovanie – z video alebo audio záznamu Krátkodobé pozorovanie Dlhodobé pozorovanie Pozorovanie v prirodzenom prostredí Pozorovanie v navodenej situácii Zúčastnené pozorovanie

Realizácia pozorovania – fázy: n n n Príprava cieľa (prípadne nástroja) Realizácia pozorovania Vyhodnotenie

Spôsob zaznamenávania n n n Zaznamenáva sa výskyt a prípadne dĺžka trvania (vyžaduje vopred pripravené kategórie Intervalové zaznamenávanie a prirodzené zaznamenávanie (kódovanie) Posudzovacie škály

Sledovať je možné: n n Dĺžku trvania javov Frekvenciu výskytu javov Sled následnosti. . .

Výskumné problémy: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Kvalitatívna analýza diskusie žiakov prebiehajúcej počas riešenia problémovej úlohy. Kvalita realizácie praktickej práce realizovanej individuálne a skupinovo. Témy detských rozhovorov počas prestávok v závislosti od nasledujúcej vyučovacej hodiny. Skúmanie kvalitatívnych znakov intersexuálnych vzťahov v školskej triede. Skúmanie detskej pozornosti na vyučovacej hodine v súvislosti s požadovanými výstupmi z predmetu. Porovnávanie priebehu vyučovacej hodiny s vybranou témou u rôznych vyučujúcich. Analýza kvality komunikácie v triede počas vyučovania vybraného predmetu. Súvislosti medzi učebnými výsledkami žiakov a dominanciou vo vrstovníckych skupinách.