pecilna pedagogika Vymedzenie pojmu a urenie jej predmetu

Špeciálna pedagogika Vymedzenie pojmu a určenie jej predmetu

ŠPG – vymedzenie pojmu • Špeciálna pedagogika - : - v sústave pedagogických vied - teória a prax edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu: - mentálneho, senzorického, somatického postihnutia - narušených komunikačných schopností, - psychosociálneho narušenia, - porúch učenia, správania, - iných špecifických daností, či špecifických potrieb - výnimočné nadanie či talent. • Predmet ŠPG: - skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a edukácie postihnutých alebo narušených jedincov, alebo jedincov s inými špecifickými potrebami z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie, reedukácie, profylaxie neadekvátneho vyrovnania sa s postihnutím, narušením, či inými špecifickými danosťami.

Špeciálna výchovná starostlivosť • Špeciálna výchovná starostlivosť : je starostlivosť o jedincov zapadajúcich do bipolárnych krajných polôh Gaussovej krivky nachádzajúcich sa mimo pásma normality. • Cieľ Šp. VS: vychovávať, vyučovať vzdelávať postihnutých, narušených a jedincov s inými špecifickými potrebami tak, aby sa čo najskôr vyrovnali so svojimi danosťami , aby boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život v spoločnosti ako tvorcovia, konzumenti, či ochrancovia hodnôt vytvorených cieľavedomou činnosťou. • Pri plnení cieľa Šp. VS sa plne využívajú: • • Potencionálne možnosti jedinca Jeho motivácia Prirodzené kompenzačné schopnosti Kreativita a pod. • Uplatňujú sa: • • • Špeciálne edukačné metódy Modifikovaný obsah vzdelávania Modifikované organizačné formy vzdelávania Požiadavka individuálneho prístupu na základe špeciálnopedagogickej diagnostiky •

Úlohy ŠPG • Úlohy ŠPG: • Zabezpečiť špeciálnu edukáciu dieťaťa s postihnutím, narušením alebo inými špecifickými danosťami; To, čo vyžaduje spoluprácu s rodičmi detí, si musia osvojiť aj rodičia; Dôsledne vybudovaný systém poradní a špecializovaných zariadení; Integrácia postihnutých či narušených detí do bežných škôl; Poradenské aktivity pre učiteľov a vychovávateľov. • • • V rámci výchovnej starostlivosti ŠPG plní nasledovné úlohy: Formatívne - pozitívne formovať rozvoj osobnosti • Informatívne - poskytovať adekvátny rozsah poznatkov, spôsobilostí • Korekčno-terapeutické - znižovať alebo odstraňovať negatívne dôsledky postihnutia alebo narušenia.

Predmet ŠPG ako veda • ŠPG ako vedná oblasť: predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch a procesoch, ako aj ich vzájomnej interakcii, ktorý sa buduje na základe vedeckovýskumnej a vedeckobádateľskej činnosti. Zo špeciálnopedagogických procesov prioritnú pozornosť venuje EDUKÁCII, ktorá predstavuje predmet vednej oblasti. Za kritérium vedeckosti jednotlivých poznatkov sa považuje možnosť ich empirickej verifikácie (potvrdenia správnosti). • • • Špeciálnopedagogické javy: sú také kategórie a ich nositelia, akými sú napr. : POSTIHNUTIE, POSTIHNUTÝ JEDINEC, NARUŠENIE, NARUŠENÝ JEDINEC, ŠPECIFICKÉ POTREBY, DIEŤA SO ŠPECIFICKÝMI POTREBAMI, ŤAŽKOVYCHOVÁVATEĽNOSŤ, ŤAŽKOVYCHOVÁVATEĽNÉ DIEŤA a pod. Špeciálnopedagogické procesy: sú aktivity označované pojmami, ako napr. : ŠPECIÁLNA EDUKÁCIA, VÝCHOVNÁ REHABILITÁCIA, KOREKCIA, STIMULÁCIA, REEDUKÁCIA, KOMPENZÁCIA a pod. INTERAKCIA MEDZI ŠPGJAVMI A ŠPGPROCESMI TVORÍ PODSTATU ŠPG.

Miesto ŠPG v sústave vied • • ŠPG vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku. V užšom význame do systému pedagogických vied. • Sústava špeciálnopedagogických vied = • pomocné vedy + hraničné odbory • Pomocné vedy = deskriptívne + normatívne • • Deskriptívne = priame + nepriame Priame: patopsychológia, patobiológia, sociálna patológia Nepriame: kybernetika, psycholingvistika (odbor • skúmajúci vzájomné vzťahy medzi osvojovaním si jazyka a psychickými procesmi), bionika (odbor využívajúci znalosť stavby a funkcie živých organizmov na riešenie technických problémov), teória informácie, semiotika (náuka o vlastnostiach znakov, náuka o príznakov chorôb) • Normatívne: etika, logika, estetika, právo • Hraničné odbory = intaktný jedinec + postihnutý jedinec Intaktný jedinec: pedagogika, psychológia, sociológia, biológia Postihnutý jedinec: náuka o postihnutých (humánna defektológia) , liečebná pedagogika. Hraničné vedné odbory sú náuky o socializácii postihnutých, ktorú dosahujú komplexnou rehabilitáciou.

Systém ŠPG • Systém ŠPG: • ŠPG zastrešuje systém vedných disciplín, ktorých spájajúcim , integračným prvkom je to, že sa zaoberajú edukáciou postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špeciálnymi potrebami na jednej strane a rozdielnym, diferencujúcim prvkom to, že je to systém vedných disciplín, z ktorých každá sa zaoberá problematikou edukácie detí s iným druhom postihnutia či narušenia alebo špeciálnych potrieb. • Dve hlavné kritériá na členenie systému: • Všeobecné – hľadajúce všeobecne platné zákonitosti a pravidlá pre celú časť postihnutej či narušenej populácie so špeciálnymi výchovnými potrebami v súvislosti s jej edukáciou, čo predstavuje širšie koncipovanie vednej oblasti; • Špeciálne - ktoré sa sústreďuje na edukáciu z aspektu jednotlivého druhu postihnutia, narušenia či špeciálnej potreby, čo predstavuje užšie zameranie vednej oblasti.

Systém ŠPG • Systém ŠPG vo všeobecnom zameraní: • • • Všeobecné základy ŠPG Historiografia ŠPG Metodológia ŠPG Filozofia ŠPG Teória komunikácie postihnutých Výchovná rehabilitácia Náuka o špeciálnych školách a zariadeniach Komparatívna ŠPG Špeciálna pedeutológia (náuka o profesii špeciálneho pedagóga) • Systém ŠPG v užšom zameraní: = podľa druhu a stupňa špeciálnej edukačnej potreby: 1. Pedagogika mentálne postihnutých ( kognitívna a sociálna oblasť) 2. Pedagogika zrakovo postihnutých (zrakové vnímanie) 3. Pedagogika sluchovo postihnutých 4. Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (motorika, mobilita, komunikácia) 5. Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou 6. Pedagogika psychosociálne narušených ( antisociálne správanie) 7. Pedagogika detí s viacnásobným postihnutím 8. Pedagogika detí s poruchami učenia 9. Pedagogika detí s poruchami správania (ADHD, školské neurózy a pod. ) 10. Pedagogika výnimočne nadaných a talentovaných

Všeobecné základy ŠPG predmet, označenie odboru • • • Predmetom všeobecných základov ŠPG je vymedzenie základných kategórií, pojmov a termínov, s ktorými odbor narába, ich utriedenie do logického systému, zoskupenie jednotlivých odborov ŠPG do utriedenej sústavy, naznačenie vzťahov medzi jej odbormi a poukázanie na vývoj, ktorým pojmový a kategoriálny aparát prechádzal. ŠPG je mladá veda, veľká terminologická nejednotnosť, problémy sa týkajú: - označenia odboru - koncepcie a štruktúry odboru - označenia objektov starostlivosti - označenia základných aktivít súvisiacich s odborom. • • Označenie odboru - v súčasnosti sa teória a prax výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich ŠPVS označuje jednak ako ŠPG, ale niekedy aj ako defektológia. Vzťah medzi ŠPG a defektológiu: -a) termín ŠPG sa vyznačuje ako synonymum defektológie, -b) defektológia sa považuje za zastarané označenie a niektorí autori navrhujú ho nepoužívať vôbec, -c) defektológia sa považuje za širší vedný odbor multidisciplinárneho charakteru, než je ŠPG, ktorá je súčasťou defektológie. Predmetom defektológie – je defektný alebo narušený jedinec, jeho socializácia prostredníctvom komplexnej rehabilitácie. Predmetom ŠPG je jeho výchova a vzdelávanie.

Všeobecné základy ŠPG koncepcia a štruktúra odboru • V našej terminológii vzhľadom na tradície treba termíny defektológia a ŠPG chápať relatívne oddelene, pretože každý má svoj osobitý význam. Humánna defektológia je široko koncipovaný vedný odbor, ktorého predmetom je skúmanie zákonitostí rozvoja a socializácie postihnutého či narušeného jedinca predovšetkým z hľadiska ŠPG, patopsychológie, sociálnej patológie, patobiológie, kybernetiky a iných vedných odborov. Prostriedkom socializácie je spravidla rehabilitácia. Predmetom ŠPG je skúmanie zákonitostí spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého či narušeného jedinca. Vo vzťahu k humánnej defektológii má teda užšie zameranie. • • • Koncepcia a štruktúra odboru - najmä vo vzťahu defektológia a ŠPG: Systém defektológie: náuka o mentálne postihnutých ( oligofrenológia), náuka o zrakovo postihnutých (tyflológia), náuka o sluchovo postihnutých (surdológia), náuka o komunikačne narušených, náuka o telesne chybných, chorých a oslabených, náuka o psychosociálne narušených. Systém ŠPG: zameriava sa na metódy starostlivosti o defektného človeka na základe jeho poznania. Podľa príčin sa ŠPG delí na: psychopédiu - rozumovo zaostávajúce osoby, etopédiu – sociálne narušená mládež, logopédiu – náprava porúch reči, tyflopédiu - vzdelávanie zrakovo postihnutých, somatopédiu – výchova telesne postihnutých, surdopédiu - vzdelávanie hluchých a nahluchlých, špeciálnu pedagogiku mládeže s viacnásobným postihnutím

Všeobecné základy ŠPG vzťah defektológie a jej štruktúry a špg a jej štruktúry • Vzťah – Defektológia a jej štruktúra a ŠPG a jej štruktúra: • Predmet humánnej defektológie – skúma defektného jedinca zo sociálneho, psychologického a biologického aspektu v záujme jeho komplexnej rehabilitácie. Svojim predmetom patrí do sústavy vied o človeku. Jej rozsah je širší ako rozsah ŠPG. Predmet ŠPG - skúmanie zákonitostí výchovy, vzdelávania a vyučovania a rozvoja jedincov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. ŠPG má užšie zameranie vzhľadom na svoj predmet, ktorým je výchova, vzdelávanie a rozvoj postihnutých či narušených jedincov. Vo svojich cieľoch, ktoré majú socializačný charakter, sú si s defektológiou blízke, ale líšia sa metódami, prostriedkami a formami, ktorými tieto ciele dosahujú. • • • Defektológia socializuje prostredníctvom komplexnej rehabilitácie, ktorá ma tri zložky: liečebno-preventívnu, sociálnu a výchovnovzdelávaciu. ŠPG svoje ciele dosahuje výlučne pedagogickými prostriedkami: výchovou a vzdelávaním.

Všeobecné základy ŠPG označenie objektov starostlivosti, vymedzenie termínov • • • Označenie objektov starostlivosti – rôznorodé a nejednotné: postihnutý, defektný alebo invalidný jedinec, ktoré sú rezortne podmienené: Školstvo postihnutý Sociálne zabezpečenie invalid Zdravotníctvo defektný alebo zdravotne postihnutý jedinec Súhrnným označením je mládež vyžadujúca špeciálnu starostlivosť – deti a mládež mentálne, zmyslovo a telesne postihnutí, chorí a oslabení, chybne hovoriaci, ťažkovychovávateľní, viacnásobne postihnutí, deti s poruchami učenia alebo s poruchami správania. • Vymedzenie termínov: • Defekt - nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú ale aj funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej. Dôsledkom defektu jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Defekt je spravidla ireparabilný. • Postihnutie - je synonymum defektu, používa sa najmä v školskej terminológii. Z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená spravidla najväčší odklon. • Chyba - vyjadruje menšiu odchýlku od normy, je vývinovo podmienená. • Porucha alebo narušenie - vyjadruje taktiež odchýlku od normy, má reparabilný charakter a vyskytuje sa v pestrejšej škále. Získava sa počas života: poruchy učenia, správania, narušenie komunikačnej schopnosti a pod.

Všeobecné základy ŠPG označenie objektov starostlivosti, vymedzenie termínov • Anomália - relatívne trvalá odchýlka od normy • v oblasti psychickej či somatickej, alebo v ich kombinácii, ale nepovažuje sa za patologický jav. • Osoby so špeciálnymi edukačnými potrebami - relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakých príčin výrazne odlišujú od intaktnej populácie: napr. deti s poruchami učenia a správania, ale aj výnimočne nadané a talentované. Synonymum – osoby vyžadujúce • špeciálnu starostlivosť. Zdravotne postihnuté dieťa - v tejto súvislosti je treba poznamenať, že medzi objekty vyžadujúce ŠPVS sa zaraďujú aj nadané a talentované deti, pre ktoré je toto označenie neadekvátne. Podobne napr. mentálne postihnuté dieťa nie je zdravotne postihnuté, aspoň podľa definícií, ktorými sa pojem zdravia vymedzuje. Deviácia - je odchýlka od normy, týka sa zvyčajne správania alebo vývinu, ako aj iných odchýliek, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim sa od normy. • Psychický deficit - súvisí s psychickými deviáciami a znamená odchýlku od normy, ktorá nedosahuje úroveň patológie. • • Deformita - somatická deviácia Do kategórie deti a mládež vyžadujúce špeciálnu starostlivosť sa radia: - subkategória postihnutých (s ireparabilným postihnutím) - subkategória narušených (s reparabilným poškodením) - subkategória ohrozených ( trvale pôsobiace potencionálne patogénne faktory).

Všeobecné základy ŠPG označenie základných aktivít • • Označenie základných aktivít - možno zhrnúť do skupín cieľových aktivít - resocializácia, revalidizácia, reedukácia, rehabilitácia a pod. a do skupín, prostredníctvom ktorých sa tieto dosahujú: korekcia, kompenzácia a pod. Rehabilitácia – opätovné dosiahnutie spôsobilosti – označuje súbor aktivít multidisciplinárneho charakteru zameraných na socializáciu postihnutého jedinca; Resocializácia – sa v ŠPG spája s psychosociálne narušenými, tieto poruchy sú reparabilné. V súvislosti s postihnutými či narušenými jedincami je správnejšie hovoriť o socializácii. Revalidizácia – (validus = zdravý, platný) znovuuzdravenie jedinca, opätovné uplatnenie sa jedinca. S týmto termínom sa spájajú cieľové aktivity somaticky, senzoricky a psychicky postihnutých a chorých či oslabených jedincov. V súvislosti s psychosociálne narušenými jedincami sa používa termín resocializácia. • • Edukácia - súhrn výchovných, vyučovacích a vzdelávacích aktivít , v dôsledku ktorých sa postihnutý, narušený alebo jedinec so špeciálnymi potrebami stáva relatívne vychovaným alebo vzdelaným. Reedukácia – je súhrn špg aktivít zameraných na rozvíjanie nevyvinutých funkcií alebo na úpravu porušených funkcií. Ide tu o reedukáciu hybnosti, sluchu alebo zraku, úpravu budovania stereotypov správania sa u psychosociálne narušených jedincov. Kompenzácia – (vyrovnanie, vyváženie) súbor aktivít zameraných na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánov alebo funkcií úpravou alebo zvýšením činnosti iných orgánov, funkcií. O kompenzácii možno hovoriť i vtedy, keď sa špeciálne upravuje obsah vzdelávania či spôsoby jeho sprostredkovania postihnutému jedincovi. Korekcia – špg aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu či opravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa. Uvedené termíny sa súhrnne označujú aj ako METÓDY ŠPG, niekedy aj ako METÓDY DEFEKTOLÓGIE.

Všeobecné základy ŠPG Špeciálna starostlivosť (špeciálne výchovné prostriedky) POSTIHNUTIE NARUŠENIE OHROZENIE Mentálne Komunikačné Biologické Somatické Správania sa Psychické Senzorické Učenia sa Morálne kategorizácia špeciálnej starostlivosti

Všeobecné základy ŠPG vedecký jazyk – novšie prístupy • Vedecký jazyk – je prostriedok na označovanie, vysvetľovanie javov a procesov, na dorozumievanie sa medzi vedcami. Je to súbor kategórií a termínov s vyznačením ich významov, ktorý umožňuje, aby komunikátor a percipient ten istý jav označovali rovnakým termínom alebo pojmom. Súhrn termínov, pojmov a kategórií určitého vedného odboru sa nazýva terminológia – zahŕňa štúdium a vysvetľovanie pojmov pomocou definícií, tvorbou pojmov a ich kategorizáciou, tvorbou systémov. Vedecký jazyk má dynamický charakter, sústavne sa mení. Niektoré pojmy strácajú svoju aktuálnosť, zanikajú, nové naopak vznikajú, buď sa preberajú zo zahraničia alebo vznikajú ako výsledok vedeckého výskumu alebo vedeckého bádania. Zmenám podliehajú aj formy komunikácie. Z deskriptívej formy sa prechádza na využívanie znakov, symbolov, modelov, čo umožňuje prechod od popisu javov a procesov k vyznačovaniu ich vnútorných a vonkajších súvislostí. • Faktory ovplyvňujúce kreovanie vedeckého jazyka: pribúdajúce vedecké poznatky, zmeny v legislatíve, organizačné zmeny v inštitucionálnom systéme, politické, filozofické prúdy, ktoré majú dopad na aktuálnu terminológiu. Inovácia vedeckého jazyka je permanentný proces. • • Základné kategórie ŠPG: - Špeciálnopedagogický jav - predstavuje • subjekt, na ktorý je ŠPG zameraná priamo alebo nepriamo. Takýmito javmi sú: postihnutie, narušenie, viacnásobné postihnutie, ohrozenie a ich nositeľ: postihnutý, narušený, viacnásobne postihnutý jedinec, jedinec s špeciálnymi výchovnými potrebami a pod. -Špeciálnopedagogický proces - zámerná a cieľavedomá aktivita, ktorá je zameraná na dosiahnutie kvalitatívnej a kvantitatívnej zmeny u jedinca so špeciálnymi výchovnými potrebami v jeho vychovanosti, vzdelanosti, kvalite života a pod. takýmito procesmi sú napr. : špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia, rehabilitácia, intervencia, stimulácia, kompenzácia, socializácia a pod.

Všeobecné základy ŠPG špeciálnopedagogické javy • • • Špeciálnopedagogické javy - v rámci ŠPG javov sú najfrekventovanejšie: postihnutie, narušenie, viacnásobné postihnutie, špeciálna edukačná potreba. Postihnutie – relatívne trvalý, ireparabilný stav jedinca v kognitívne, komunikačnej, motorickej alebo emocionálno-vôľovej oblasti, ktorý sa manifestuje signifikantnými ťažkosťami v učení a sociálnom správaní sa. Možno ho ponímať aj ako nedostatok integrity orgánu alebo funkcie, ktorý spôsobuje ťažkosti v kognícii, senzorickej sfére, komunikácii, sociabilite, mobilite a v sebaobsluhe jedinca. Na základe manifestovaných symptómov možno predpokladať o aký druh a stupeň postihnutia ide. Z etiologického hľadiska ho možno chápať ako dôsledok anomálneho vývinu, výsledkom ktorého sú ťažkosti pri transformácii javov a procesov do symbolických foriem pri ich spracovaní, uchovaní, vybavení a pri uskutočňovaní operácií s nimi, ďalej pri riešení situácií pohybom, v mobilite, sociálnej interakcii a v sebaobsluhe. • P = f (Ipf, Km, M) P= postihnutie, f= funkcia, Ipf= ireparabilné patogénne faktory, Km= kompenzačné machanizmy, M= motivačné faktory • Narušenie – rozdiel je v trvácnosti patogénnych faktorov. Pri narušení majú charakter limitovaného pôsobenia, čiže sú reparabilné. • N = f (RPf, Km, M) • N= narušenie, RPf= reparabilné patogénne faktory, Km= kompenzačné mechanizmy, M= motivácia vonkajšia a vnútorná • Ohrozenie – dlhodobé nepriaznivé pôsobenie rôznych fyzikálnych, biologických, chemických psychických či sociálnych faktorov. Ak nastane v ich pôsobení zvrat, môže nastať porušenie integrity organizmu a spôsobiť narušenie. Ohrozenými môžu byť aj deti nadané a talentované, ak nie sú ich špeciálne potreby adekvátne uspokojované. Neposkytuje sa im napr. : individuálny prístup, upravené kurikulum, modifikované metódy a formy edukácie, ako aj individuálne tempo práce. V takýchto prípadoch môže nadanie alebo talent zaniknúť. Viacnásobné postihnutie (Vnp) možno charakterizovať ako multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení. Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká synergický efekt – tj nová kvalita postihnutia odlišná od jednoduchého súčtu prítomných postihnutí a narušení. •

Všeobecné základy ŠPG • • • (Vn. P) Tento fenomén výrazne podmieňuje individuálne funkcionovanie kompenzačných mechanizmov jedinca. • Vnp = f ( P 1, P 2, Pn. . . Syn, Km) Z uvedeného vyplýva, že Vnp je funkciou súčinnosti participujúcich postihnutí alebo narušení, synergického efektu a kompenzačných mechanizmov. Vnp je z etiologického hľadiska dôsledkom anomálneho vývinu. Interakciu anomálneho vývinu a viacnásobného postihnutia možno vyjadriť: Vnp je dôsledkom anomálneho vývinu, to znamená, že je funkciou súčinnosti činiteľov vývinu (čvy), činiteľov veku (čve) patogénnych faktorov (Pf) a kompenzačných mechanizmov (Km) jedinca. • Vnp = f (čvy, čve, Pf, Km) Ak sa pripustí, že s postihnutím sa súčasne môže vyskytnúť aj narušenie, je evidentné, že škála variácií jednotlivých konkrétnch foriem Postihnutie: - mentálne - zrakové - sluchové - somatické Postihnutie: - mentálne - zrakové - sluchové - somatické Viacnásobné postihnutie Postihnutie: - mentálne Narušenie: - zrakové komunikačné - sluchové psychosociálne - somatické Viacnásobné postihnutie

Všeobecné základy ŠPG špeciálnopedagogické procesy • • Špeciálnopedagogické procesy – umožňujú interakciu medzi ŠPG a subjektom výchovného ovplyvňovania. Spoločným menovateľom ŠPG procesov je skutočnosť, že sa v podstate všetky realizujú prostredníctvom informačného kolobehu. Patrí sem: špeciálna edukácia, rehabilitácia, kompenzácia, korekcia, stimulácia, pedagogická terapia, výchovná rehabilitácia, ktorá súčasne jednotlivé ŠPG procesy zastrešuje. Komponenty informačného kolobehu: Informácia – zahŕňa všetko, čo prináša údaje alebo správy o nejakej skutočnosti, alebo príhode. Chápeme ju ako nejakú správu z mikro alebo makro prostredia. Poznatok – transformovaná informácia, zvnútornená, ktorú vie jedinec uplatniť v praxi. Spravidla sa definuje ako produkt poznávacej činnosti ľudí. Môže mať formu vedomostí, postojov, spôsobilostí. • • • ŠPG procesy sa interpretujú prostredníctvom informačného kolobehu spôsobom modelov. Sú pomerne heterogénne a líšia sa najmä cieľovými závermi, ktorých splnenie procesy sledujú. Informačný kolobeh pozostáva zo zdroja informácií, ktorým v danom prípade je učiteľ, a z príjemcu – žiaka. IK sa realizuje: prostredníctvom aparátu recepcie cez centrálny spracovateľský aparát, úložný aparát a cez aparát expresie (vyjadrenie, výraz). U postihnutých sa tento kolobeh stretáva s prekážkami: - aparát recepcie – je limitovaný vo svojej činnosti u senzoricky postihnutých – zrakovo, sluchovo; - aparát spracovania a uchovania – je limitovaný u mentálne postihnutých detí a detí s poruchami učenia; - aparát expresie – je limitovaný u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou a u telesne postihnutých.

Všeobecné základy ŠPG systém ŠPG v užšom zameraní • • • Delí sa podľa druhu postihnutia, narušenia alebo špeciálnej potreby: 1. ) pedagogika mentálne postihnutých 2. ) pedagogika zrakovo postihnutých 3. ) pedagogika sluchovo postihnutých 4. ) pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených 5. ) pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou 6. ) pedagogika psychosociálne narušených 7. ) pedagogika detí s viacnásobným postihnutím 8. ) pedagogika detí s poruchami učenia 9. ) pedagogika detí s poruchami správania 10. ) pedagogika výnimočne nadaných a talentovaných. • • • Podľa toho, ako sú poznatky o ŠPG javoch a procesoch z rôznych svetonázorovo – filozofických pozícií interpretované možno ŠPG členiť napr. na: A) kresťanská ŠPG B) pastoračná ŠPG C) materialistická ŠPG D) antropozofistická ŠPG E) psychoanalyticky orientovaná ŠPG F) behavioristická ŠPG G) kognitivistická ŠPG H) konštruktivistická ŠPG i) humanistická ŠPG J) pragmatická ŠPG K) ŠPG vychádzajúce z iných východísk. Rozdielne sú pri interpretovaní kauzálnych vzťahov vzhľadom na svetonázorové a filozofické východiská pre dané problémové okruhy.

Všeobecné základy ŠPG norma, normalita v ŠPG • • Normy, normalita a abnormalita - sú dôležité kategórie v ŠPG, lebo rámcovo určujú objekty špeciálnej starostlivosti (ŠPS). Pre výber osôb, ktoré vyžadujú ŠPS, je potrebné určiť kritériá, ktoré sú podmienkou ŠPS. Sociálne správanie jedinca je determinované dodržiavaním rôznych noriem (etických, právnych, spoločenských). Nedostatočná disciplinovanosť jedinca vo vzťahu k jednotlivým normám je spravidla dôvodom k špeciálnej výchove. Dôvodom pre ŠPVS sú aj výrazné nedostatky vo sfére kognitívnej, motorickej, komunikačnej, emocionálno-vôľovej a emocionálno-sociálnej. Vymedzenie pojmov normálne a abnormálne Pojem abnormálny – je vždy vzťahová hodnota, ktorá závisí od toho, čo sa pokladá za normálne. Normálne - je niečo pravidelné, zaužívané, priemerné, časté, predvídateľné. • • • Abnormálne – je niečo nepravidelné, odlišné od zvyčajného, neočakávané, odlišné od priemerného. Vytváranie noriem je založené na téze, že aj psychologické charakteristiky majú normálne rozloženie v populácii (Gaussova krivka). Štatistická norma – predstavuje rozpätie, pásmo, ktoré sa vytvára na osi okolo strednej hodnoty (aritmetický priemer, modus, medián) po pridaní smerodajných odchýlok bipolárne +-. Toto rozpätie spravidla v rozsahu +- dvoch smerodajných odchýlok sa označuje ako pásmo normality. Hodnoty nachádzajúce sa mimo tohto rozpätia sa považujú ako hodnoty mimo normy. Ako normálne alebo abnormálne sa môže posudzovať aj úroveň videnia, počutia, kognície, spôsob komunikácie a pod.

Všeobecné základy ŠPG merné nástroje normaliy a abnormality • • • Merné nástroje a ich jednotnosť - pomáhajú zistiť úroveň funkcionovania senzorických orgánov prostredníctvom direktného - priameho merania. Pri určovaní úrovne kognície je možné len indirektné – nepriame meranie. Vo všetkých prípadoch sa používajú zvyčajne konvenčné dohodnuté merné jednotky a merné nástroje: visus – zraková ostrosť získaná optotypom, IQ – získané inteligenčným testom, motorický vek – získaný motorickým testom, Db – sila zvuku. Pojem norma sa vo všeobecnosti používa vo viacerých významoch. Môže sa chápať ako súbor kritérií, ktoré boli prijaté buď konvenciou, alebo zákonodarným orgánom. V tomto prípade rozoznávame normy: právne, etické, spoločenské. Normy špeciálnopedagogickej diagnostiky – sú vyjadrené v kategóriách: vychovávateľnosť, vzdelávateľnosť, vyžadujúci ŠPS, ťažkovychovávateľnosť, asocionálnosť – v základných črtách vymedzujú objekty ŠPG starostlivosti. • • Pojmy normalita a abnormalita sa spájajú so zjavnými, zreteľnými prejavmi u jednotlivca vo vzťahu k určeným normám alebo kritériám v nasl. chápaní: A) štatistickom – vo vzťahu individuálneho výkonu, hodnoty jednotlivca k hodnotám v pásme normality, B) sociálnom – vo vzťahu k miere dodržiavania etických, právnych a sociálnych noriem, C) medicínskom – vo vzťahu k intaktnosti, integrite, vyváženosti činnosti orgánov a funkcií, D) psychologickom – vo vzťahu k úrovni funkcionovania psychických procesov a funkcií a k integrite osobnosti, E) špeciálnopedagogickom – vo vzťahu k rozsahu potreby jedinca špeciálnej výchovnej starostlivosti. Normalita a abnormalita a jej posudzovanie v súvislosti s vývojom v oblastiach: a) funkcií: kognitívnej, motorickej, komunikačnej a emocionálno-vôľovej; b) orgánov: somatickej, senzorickej.

Všeobecné základy ŠPG početnosť a zaškolenosť postihnutých • • • Možno konštatovať, že cca 4, 5% z populácie sa nachádza v pásme mimo normality, z toho najväčšiu časť postihnutých tvoria jedinci s mentálnym postihnutím (cca 3%). Ich zaškolenosť: ŠZŠ (pre deti s MR), školy pre nepočujúcich (Blava, Kremnica, Prešov – predstavujú najnižšie %), školy pre slabozrakých a nevidiacich (Blava, Levoča, denné stacionáre). Problém MR - najmä ľahšej formy v dospelom veku odpadá, nakoľko po profesionálnom zaškolení a profesionálnej integrácii sa zväčša bez problémov začlení do spoločnosti bez väčších ťažkostí a pre okolie prestávajú byť postihnutými. Śpeciálna trieda v bežnej škole – 1. roč = 6 detí, 2. – 4. roč. = 8 detí, II. stupeň = 10 detí. Triedu je možné otvoriť pri počte 4 žiakov. Variant A – ľahký postih – odborné učilište, variant B – stredný postih – praktické školy – príprava na praktický život, výkon jednoduchých činností, chránené dielne, supervízor, úprava pracovnej doby, utilita = upotrebiteľnosť. Integrácia, adaptácia, utilita, inferiorita = celoživotná starostlivosť.

Všeobecné základy ŠPG vývin, vývinové anomálie • Vývin - je označenie procesu pozitívnych kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien organizmu ( orgánu alebo funkcie), ktoré sa realizujú v určitom časovom slede. Ide tu o interakciu medzi faktormi, ktoré pôsobia na vývin jedinca na základe heredity (dedičnosti) či genetických informácií – endogénne faktory a faktormi ovplyvňujúcimi vývin jedinca z vonkajšieho prostredia – exogénne faktory. Výsledkom pôsobenia faktorov je, že organizmus prechádza zmenami – vývinom, v dôsledku ktorého má tendenciu nárastu a zdokonaľovania sa (získavaním nových kvalitatívne vyšších vlastností, pozitívnej zmeny proporcií a pod). Takto formulovaný vývin sa týka len štádia, pokiaľ organizmus nedosiahne kulminačný bod, potom nastáva proces involúcie – narastaním rokov sa organizmus a jeho funkcie kvalitatívne a kvantitatívne menia. • Normálny vývin – má ireverzibilný (nezvratný) charakter, prebieha v jednosmernom časovom slede v určitých obdobiach, podľa určitých zákonitostí, jednotlivé vývinové faktory pôsobia vyrovnane, v dôsledku čoho prebieha vývin bez nežiadúcich anomálií. Vývin človeka prebieha v troch sférach: biologickej, psychickej a sociálnej. Pre potreby ŠPG je dôležitý globálny pohľad na človeka z hľadiska jednoty všetkých zložiek. Normálny vývin sa chápe ako funkcia veku (Ve) a činiteľov vývinu (Čv): • V = f (Ve, Čv) Vekom sa v tejto súvislosti rozumie fyzický vek jedinca a činiteľmi vývinu široká škála rôznorodých faktorov. Jednotlivým faktorom sa môže pripísať väčší či menší význam podľa toho, z akých teoretických či filozofických východísk autori vývinu vychádzajú (empirici, natavisti, psychoanalytici, behavioristi, humanisti, vývinová teória – Piaget – séria štádií maturácie. . . ) Z uvedeného vyplýva, že faktory vývinu majú heterogénnu skladbu.

Všeobecné základy ŠPG anomálny vývin, kategorizácia vývinových anomálií • • • Vývinové anomálie – sú spôsobené patogénnymi faktormi, ktoré podľa svojej povahy a skladby môžu negatívne ovplyvniť vývin v zmysle od jeho spomalenia až po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny jeho smeru. Do tejto skupiny zaraďujeme aj predčasný vývin – akcelerujúci – aktuálny stav určitej schopnosti pri dosahovaní určitého vývinového stupňa výrazne prevyšuje očakávané hodnoty podľa normy – výnimočne nadaní a talentovaní. Anomálny vývin (Av) - je taký, pri ktorom okrem činiteľov veku (Čve) a činiteľov vývinu (Čvý) participujú patogénne faktory (Pf), ktoré ho vlastne spôsobujú. Anomálny vývin je teda funkciu činiteľov veku, činiteľov vývinu a patogénnych faktorov: • Av = f (Čve, Čvý, Pf) Av je multifaktoriálne podmienený, podiel jednotlivých Pf môže byť rôzny a rôzne môžu byť aj následky ich pôsobenia. Dôsledky pôsobenia Pf sa prejavujú vo vývinových anomáliách, ktoré môžu mať rôznu formu a dosahovať rôzny stupeň v čase posudzovania. Ich opis a zoskupenie do jednotlivých skupín anomálií vývinu vytvoril veľký rad možných kategorizácií. • • Kategorizácia vývinových anomálií podľa Kábeleho: Ustrnutý vývin – je dôsledkom pôsobenia takých Pf, kde k vývinu orgánu alebo funkcie (alebo ich kombinácie) nedochádza. Sem možno zaradiť vrodenú slepotu, hluchotu, úplne nevyvinutý orgán, tzv. sociálnu slepotu. Obmedzený vývin – určitý orgán alebo funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normálneho vývinu. Sem možno zaradiť: niektoré formy MR, vrodenú nedoslýchavosť, slabozrakosť, vrodené malformácie ( také odchýlky tvaru orgánu, ktoré vybočujú z medzi interindividuálnej variability), citová tuposť ( negatívne sociálne stimulovanie od útleho detstva), vrodená porucha citových vzťahov a pod. Oneskorený vývin – je spravidla reverzibilný (zvratný), ak je poskytnutá včasná lekárska, špeciálnopedagogická alebo sociálna intervencia. Jeho začiatočná fáza je podobná obmedzenému vývinu, pri tejto forme je však intenzívnejší efekt pri včasnej intervencii a možno sa priblížiť k normálu, kým pri obmedzenom je orgán alebo funkcia limitovaná. Sem patrí: oneskorený vývin reči, motoriky – lezenie, sedenie, chôdza), vzrastu, sociability a pod.

Všeobecné základy ŠPG kategorizácia vývinových anomálií a ich formy • • • Prerušený vývin – je taký dôsledok pôsobenia Pf, že vývin orgánu alebo funkcie sa náhle spomalí alebo úplne preruší. Z hľadiska prognózy tento stav môže mať charakter stagnujúci, alebo v ďalšom priebehu môže mať charakter dynamizujúci – postupne sa zhoršujúci alebo postupne sa zlepšujúci. Sem patria: detské demencie (detská pomätenosť), mozgové dysfunkcie, ochrnutie a pod. Pochybený vývin – orgán, funkcia či celá osobnosť sa síce vyvíjajú, ale nežiadúcim – scestným smerom, ktorého výsledok je patologický. Môže sa týkať časti alebo celku. V sociálnej oblasti je to vývin delikventnej osobnosti, psychický vývin u duševne chorého človeka, porucha tvorby orgánového tkaniva a pod. Uvedené anomálie vývinu sa môžu vyskytovať buď relatívne samostatne, alebo následne – po prerušenom vývine nasleduje scestný alebo oneskorený vývin a pod. Anomálie sa môžu týkať bio, psycho alebo socio sféry, či ich kombinácií prejavujúce sa v rôznych stupňoch intenzity. Veľmi vysoká je interindividuálna variabilita, z čoho vyplýva potreba globálneho prístupu – posúdenia vývinu či jeho anomálií u dieťaťa, ktoré vyžaduje multidisciplinárny tímový prístup. • • Vývin a jeho možné anomálie predstavujú multifaktoriálne podmienený fenomén, veľmi zložitý tak z etiologického hľadiska ako aj symptomatologockého aspektu. Pre potreby ŠPG (diagnostiky, prognostiky, korekcie, stimulácie, reedukácie a edukácie) je potrebné poznať niektoré jeho formy: A) motorický vývin B) kognitívny vývin C) komunikačný vývin D) emocionálny a sociálny vývin E) vývin sebaobsluhy F) vývin hry v týchto oblastiach môžu Pf spôsobiť anomálie vývinu, tj. v konečnom dôsledku postihnutie alebo narušenie.

Všeobecné základy ŠPG edukácia v integrovaných podmienkach • Integrácia špeciálnej výchovy je koncepcia špeciálnej edukácie ako organickej zložky všeobecnej výchovy a vzdelávania. Deťom, vyžadujúcim ŠPS, sa má poskytovať v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií. Argumentuje sa tým, že postihnuté dieťa má právo na to, aby mu spoločnosť poskytla tie isté podmienky a príležitosti na jeho vývin ako poskytuje ich intaktným rovesníkom a že špeciálna výchova a vzdelávanie je vlastne len istou formou individuálneho prístupu, ktorý patrí medzi základné princípy všeobecnej pedagogiky a nie len ŠPG inštitúcie nie vždy plnia očakávania verejnosti, u dieťaťa v nich môže dochádzať k deprivácii, či iným narušeniam postihnutých. Zdôrazňuje sa nehumánnosť vytŕhať deti z ich prirodzeného rodinného prostredia. V súvislosti s tým sa nastoľuje požiadavka včasnej odbornej poradenskej služby, prípadne aj priamej pomoci. • • Rozsah a kvalita integrácie výchovy postihnutých a jej tri formy: 1. miestna – keď sa deti vyžadujúce ŠPS vzdelávajú v tej istej budove alebo areáli ako intaktné deti, ale vo vyhradených priestoroch, triedach, herniach a pod. , takže kontakty medzi postihnutými a intaktnými deťmi sú obmedzené a sporadické; 2. sociálna – keď výchova a vzdelávanie prebieha v oddelených priestoroch, ale dochádza k bohatému a pravidelnému stretávaniu sa postihnutých s intaktnými; 3. funkčná – keď postihnuté deti navštevujú školu a triedu spolu s intaktnými a sú zaradené spolu do skupín, pričom v zásade sú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Všeobecné základy ŠPG edukácia v relatívne segregovaných podmienkach a kombinované systémy • • • Relatívne segregovaná výchova v špeciálnych školách a zariadeniach umožňuje: - homogenizáciu triedy (skupiny) podľa druhu a stupňa postihnutia, - postup rovnakým tempom, - odbornosť pedagóga z hľadiska ŠPG, - špecifickú úpravu priestorov pre potreby edukácie v rozsahu príslušného postihnutia, - väčší pocit spolupatričnosti v rámci triedy, - možnosť častejšieho dosahovania a prežívania úspechu, - možnosť poskytovania komplexnej rehabilitácie v špecializovaných zariadeniach školy či ústavu, - poskytovanie väčšieho rozsahu výchovnej starostlivosti (denná, týždenná, celomesačná – podľa požiadaviek a možností rodičov), • • • - Vytvárať odbornú základňu na rozvíjanie praxe príslušnej edukácie pre špeciálne školy, - väčšiu možnosť efektívneho využívania užšie špecializovaných rehabilitačných ustanovizní pri špeciálnych školách a zariadeniach. Kombinovaný systém starostlivosti – časť postihnutých jedincov nie je možné vychovávať a vzdelávať v integrovaných podmienkach ( MR, deti hluchoslepé a pod. ). Títo jedinci využívajú starostlivosť a komplexnú rehabilitáciu v špecializovaných inštitúciách. Ostatná časť postihnutej populácie môže byť vychovávaná v integrovaných podmienkach bežných škôl a zariadení. V súčasnosti nie sú ešte vytvorené podmienky pre úplnu inklúziu.

Všeobecné základy ŠPG špeciálnopedagogické poradenstvo • • • Humanizácia edukácie detí so ŠVP predpokladá zvýšenú mieru ich integrácie do bežných škôl. Úloha špeciálnopedagogického poradenstva intenzívne usmerňovanie pedagógov týchto škôl ako aj rodičov detí so ŠVP, kvalitatívna a kvantitatívna úroveň poradní, nutnosť spracovania teoretických a praktických skúseností, sprístupnenie zahraničných prameňov, vymedzenia pojmového a kategoriálneho aparátu a pod. Špeciálnopedagogické poradenstvo – je inštitucionalizované skúmanie (diagnostika) a harmonizácia foriem a rozsahu uspokojovania potrieb dieťaťa zo strany rodičov, školy, sociálneho prostredia, ale aj seba samého v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi špeciálnymi edukačnými potrebami a ich spoločensky akceptabilnou saturáciou. • • • V podstate ide o dosiahnutie rovnováhy medzi saturáciou potrieb zo strany blízkeho sociálneho prostredia a dieťaťa. Jedinec sa usiluje aj o dosiahnutie tzv. vnútornej rovnováhy v rámci organizmu a vlastnej osobnosti. Výsledkom ŠPG diagnostiky a následnej harmonizácie môžu byť rôzne pedagogické opatrenia, rady, usmernenia s organizačným alebo výchovno-rehabilitačným charakterom, ktoré sa orientujú na školu, rodinu alebo samotné dieťa. Súčasný inštitucionalizovaný systém ŠPGP tvorí: - školský špeciálny pedagóg, - centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Ich úlohou je poskytovať poradenské, diagnostické, rehabilitačné, terapeutické a preventívne služby v rozsahu určenom v príslušných pedagogických a právnych normách.

Všeobecné základy ŠPG profesionálna orientácia postihnutých jedincov • • Úloha edukačnej činnosti na ŠŠ – je profesionálna orientácia postihnutých žiakov. Skúmajú sa dispozície, záujmy a motívy, na základe nich sa žiak zámerne výchovne ovplyvňuje, aby výsledkom bola relatívne čo najvhodnejšia voľba povolania a na jej základe čo najvhodnejšia profesionálna príprava, ktorá je základným predpokladom sociálnej integrácie týchto jedincov. Profesionálna orientácia postihnutých žiakov je zámerný, cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe individuálne podmienených dispozícií žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania. • Etapy profesionálnej prípravy: • - predprofesionálna príprava – časová lokalizácia – ZŠ a nižšie oddelenia v DSC (domovoch sociálnych služieb) – kde sa diagnostikujú možnosti ich pracovného zácviku. Úlohou tejto etapy: poskytnúť základné poznatky a školské spôsobilosti, zručnosti, návyky a profesionálne ich orientovať tak, aby si dokázali primerane zvoliť budúce povolanie vzhľadom k bio, psycho, socio nezrelosti. - etapa profesionálne prípravy – spravidla sa uskutočňuje v stredných odborných učilištiach alebo v odborných učilištiach, na stredných špeciálnych školách. Odborný výcvik sa môže realizovať okrem škôl aj u iných právnických či fyzických subjektov. Úlohou prof. prípravy je poskytnúť komplexné predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolaní. Ide o rozšírenie všeobecnovzdelávacích poznatkov, o poskytovanie potrebných teoreticko-odborných poznatkov vo zvolenej profesii, o osvojenie si profesionálnych spôsobilostí pre pracovný výkon povolania spojených s náležitými profesijnými návykmi a postojmi. •

Všeobecné základy ŠPG etapy profesionálnej prípravy, základný vzťah jedinca a požiadavky inštitúcie • • - etapa profesionálnej adjustácie – nasleduje po ukončení etapy profesionálnej prípravy a nástupu do zamestnania. Dôležité obdobie – absolvent začína pracovať relatívne samostatne, bez školského zázemia. Ak absolvent nezvládne začlenenie do práce, môže nastať u neho zlyhanie spojené so sociálnym zlyhaním či inými negatívnymi sprievodnými javmi. - etapa profesionálnej integrácie – v rámci ktorej sa postihnutý jedinec stáva súčasťou pracovného kolektívu, tento akceptuje, a je ním tiež akceptovaný. V rámci tejto etapy sa ďalej zdokonaľuje vo svojej profesii, jeho pracovná výkonnosť stúpa až po dosiahnutie kulminačného bodu, po ktorom v dôsledku veku pracovná výkonnosť klesá. • Základný vzťah jedinca a požiadavky inštitúcie • V rámci procesu profesionálnej orientácie (PO) stoja proti sebe požiadavky inštitúcie a individuálne podmienené dispozície jedinca. Podstatou prof. orientácie je rozpoznanie jednotlivých komponentov a ich harmonizovanie. Voľba povolania bude relatívne úspešná, ak väčšina komponentov procesu PO je v súlade. Ide najmä o súlad požiadaviek vyplývajúcich z profesie a individuálnych dispozícií postihnutého jedinca. Vonkajšie požiadavky sú uvedené v profesiogramoch (školské vedomosti, psychické predpoklady, somatické požiadavky – požiadavky na orgánové systémy, na motoriku, senzoriku a pod. ). Subjektívne danosti jedinca stoja oproti objektívnym požiadavkám. Tieto sú predmetom zvýšenej pozornosti, lebo vopred ovplyvňujú rozhodovací proces.

Všeobecné základy ŠPG základný vzťah jedinca a požiadavky inštitúcie • • Subjektívnymi faktormi jedinca sú: záujem a želanie – z hľadiska možnosti uskutočniť reálny a ireálny variant (stať sa pilotom), - z hľadiska trvanlivosti trvalý a nestály záujem, - z hľadiska zamerania – jedna profesia alebo viacero variant. predstavy jedinca o budúcom povolaní – výstižnosť predstáv a ich súlad so skutočnosťou – dôležité reálne informácie, ktoré umožňujú získavať reálnejšie predstavy o vybranom povolaní. Poslanie špeciálneho pedagóga ako poradcu pre voľbu povolaní – sústavné poznávanie individuálnych daností žiaka pre profesionálnu prípravu, poskytovanie výstižných informácií o profesiách, cieľavedomé vedenie žiaka k sebapoznávaniu a sebahodnoteniu tak, aby reálne odhadoval svoje predpoklady na želanú profesiu. • Formy profesionálne orientácie u postihnutých žiakov: A) v rámci špeciálnopedagogickej diagnostiky B) v rámci výchovného pôsobenia v informatívnej a formatívnej zložke - viesť žiaka cieľavedomým výchovným pôsobením k reálnemu sebahodnoteniu vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim zo želanej profesie.

Všeobecné základy ŠPG potreby všeobecne • • • Potreba - je určitý subjektívny individuálne podmienený stav, ktorý sa prejavuje navonok tým, že jedinec sa priamo alebo nepriamo domáha jeho adekvátneho uspokojenia. Nedostatky v uspokojení sa prejavujú najmä v negatívnom sociálnom správaní sa. Škála potrieb – biologické, sociálne, psychické a spirituálne. Kategorizácia potrieb z aspektu ich zamerania: a) vonkajšie – dosiahnutie rovnováhy saturáciou potrieb zo strany blízkeho sociálneho prostredia (rodina, škola, kamaráti, susedia, spolužiaci. . . ) b) vnútorné – dosiahnutie rovnováhy medzi potrebami a nositeľom potrieb (postihnutie a nositeľ postihnutia, sebaúcta, emocionálna vyrovnanosť a pod. ). • • Potreba sa chápe aj ako základná forma motívu, ktorá sa prejavuje najmä v prípade nedostatku v biologickej, psychickej či sociálnej oblasti. Jej nedostatočná saturácia môže spôsobovať tenzie rôznej intenzity – napr. pri biologickej až zánik organizmu. Klasifikácia býva rôzna - primárne : potrava, oddych, spánok, zachovanie rodu a pod. – sekundárne: súvisiace so socializáciou človeka, s nárokmi vyplývajúcimi so spolužitia jedincov v ľudskej societe – psychické a sociálne – potreba nadväzovať a udržať sociálne kontakty. Niektorí autori uvádzajú aj spirituálne potreby. Potreby môžeme vymedziť ako určitý stav človeka v biologickej, psychickej a sociálnej oblasti, pri ktorom, ak je narušená rovnováha medzi uspokojovaním a nasýtenosťou, vstúpia do činnosti na dosiahnutie stavu rovnováhy motivačné faktory. Dlhšie trvanie narušenej rovnováhy môže mať negatívne následky pre organizmus či osobnosť jedinca v retardačnom, deprivačnom, či ohrozujúcom zmysle.

Všeobecné základy ŠPG primárne a sekundárne potreby • • • Dieťa so špeciálnymi výchovnými potrebami Primárne potreby postihnutých jedincov sú v podstate totožné s intaktnými jedincami. Sekundárne potreby – vývinové potreby v psychickej a sociálnej oblasti vznikajú v dôsledku socializácie človeka. Predpokladom ich vzniku je uspokojenie primárnych potrieb. From člení sekundárne potreby na: a) potreba vzťahu – človek má predpoklady na vytváranie interpresonálnych vzťahov. Potreba byť priateľom a mať priateľa. Sem patria silné citové putá (k matke, súrodencovi, priateľom a pod. ), táto potreba sa vyskytuje aj u postihnutých. Jej neuspokojenie môže mať negatívne následky. b) potreba zakorenenosti – patriť niekam (do rodiny, spoločnosti, partie a pod. ). U postihnutých v dôsledku odlúčenia od rodinného prostredia môže dôjsť k frustrácii aj v tomto smere. • • c) potreba transcendencie – sebauvedomenia, sebareflexie jedinca (vzťah bytia k sebe samému, rozumové pochopenie bytia, účelnosť bytia). Spravidla je len limitovane rozvinutá najmä u MR. d) potreba identity – také správanie sa človeka, ktoré sa zakladá na schopnosti sebareflexie a prejavuje sa vzťahom k sebe samému, k iným ľuďom, k svojej jedinečnosti. e) potreba rámca pre orientáciu a uctievanie sa – zmysel života, rozumieť sebe, významu svojej existencie. Potreba odpovedi na tieto problémy. Táto potreba sa len limitovane prejavuje najmä u MR, kým u telesne postihnutých môže mať mimoriadny význam. Uvedené kategórie potrieb, ktoré sú spojené so socializáciou jedinca, je potrebné doplniť o tie, ktoré sa u intaktných jedincov nevyskytujú. Zaznamenávame ich len u postihnutých, narušených a ohrozených jedincov. Ich saturácia podmieňuje proces socializácie.

Všeobecné základy ŠPG špeciálne edukačné potreby • • Špeciálne edukačné potreby - sú potreby postihnutých, narušených a ohrozených jedincov, ktoré vymedzuje zákon o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 (školský zákon) a definuje špeciálnu výchovnovzdelávaciu potrebu ako požiadavku na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania, alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Uplatnenie týchto podmienok je nevyhnutné na rozvoj schopností a osobnosti dieťaťa na dosiahnutie primeraného vzdelania a začlenenia do spoločnosti. Zákon uvádza nasledovné kategórie detí a žiakov so ŠVVP: - dieťa so zdravotným znevýhodnením – dieťa choré, zdravotne oslabené, s vývinovými poruchami, alebo poruchami správania. - dieťa zdravotne postihnuté – s mentálnym, zrakovým, sluchovým, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, alebo s viacnásobným postihnutím. • • • - dieťa choré alebo zdravotne oslabené – dieťa dlhodobo zdravotne oslabené alebo choré a žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach. - dieťa s vývinovými poruchami – sem patria žiaci s poruchami aktivity a pozornosti alebo s poruchami učenia. - dieťa s poruchami správania – sem patrí dieťa s narušenými funkciami v emocionálnej alebo sociálnej sfére. - dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia – sem patria deti, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky majú nedostatočne rozvinuté mentálne, vôľové a emocionálne vlastnosti v dôsledku čoho majú problémy v socializácii. - dieťa s nadaním – sa vyznačuje nadpriemernými schopnosťami v intelektovej, v umeleckej alebo športovej oblasti, kde dosahuje mimoriadne výkony.

Všeobecné základy ŠPG uspokojovanie špeciálnej edukačnej potreby • • Na uspokojovanie špeciálnej edukačnej potreby sa vyžaduje: A) výrazná, intenzívna a opakujúca sa stimulácia receptorov. Je to predpoklad na vytváranie pocitov, vnemom a predstáv na adekvátnej úrovni. B) aktivizácia náhradných senzorických kanálov na vytvorenie komunikačného okruhu (optických akustických, taktilných a pod. ) C) používanie náhradných komunikačných systémov (optických, akusticko-taktilných, opticko-akusticko-vibračných a pod. ). D) intenzívnejšie uspokojovanie emocionálnych potrieb dieťaťa, pocitu istoty, spolupatričnosti a sebaistoty. E) intenzívnejšie stimulovanie hrubej a jemnej motoriky F) používanie individuálne volených edukačných, reedukačných, korekčných metód. • • G) sústavné motivovanie do aktivácie. H) rozvíjanie a posilňovanie autoregulačných mechanizmov dieťaťa. i) rozvíjanie a posilňovanie vzťahu dieťaťa k sebe samému. J) individuálny prístup k dieťaťu. K) úprava kurikula – individuálne vzdelávacie programy. L) individuálne tempo práce – postupu. Adekvátna saturácia uvedených ŠVVP preddeterminuje socializáciu – formy sociálneho správania sa. ŠPG saturuje potreby: individuálneho prístupu, úpravy kurikula, používania špeciálnych metód edukácie, umožnenia individuálneho tempa práce, úpravy foriem edukácie.

Metodológia ŠPG vymedzenie pojmu, úlohy metodológie • Metodológia ŠPG - sa zameriava na vlastný • rozvoj ŠPG ako vednej disciplíny. • Úloha metodológie ŠPG - je posudzovanie a • • rozvíjanie teórie, tj. vymedzenie základných pojmov, kategórií, s ktorými narába, skúmanie špg javov a špg procesov a objavovanie zákonov a zákonitostí, ktorými sa riadia, získavanie vedeckých poznatkov a ich usporiadania do systému, ktorý súhrnne tvorí teóriu ŠPG. Delenie metodológie podľa bádateľskej činnosti: - báteľsko – výskumná - bádateľsko – teoretická • - vedecko - metodologická • • Bádateľsko – výskumné práce: sú zamerané na bezprostredné skúmanie pedagogickej činnosti, na získavanie poznatkov, ktoré v sumácii tvoria teóriu odboru. Táto činnosť sa označuje aj ako vedcko – výskumná činnosť a z hľadiska aktuálnych potrieb ŠPG sú na ňu kladené najväčšie požiadavky. Bádateľsko – teoretické práce: spracúvajú teoretické údaje, ktoré sa získali výskumom a sú zachytené v úložných formách; Vedecko – metodologické práce: riešia metodologické problémy odboru. Sú zamerané na vypracovanie princípov a metód získavania objektívnych poznatkov o špeciálnopedagogických javoch a procesoch. Výskum v ŠPG vychádza z určitých teoretických východísk v nadväznosti na formuláciu problému, hypotézu a interpretáciu výsledkov.

Metodológia ŠPG vymedzenie niektorých teoretických východísk • • Teoretické východiská: poskytujú širší základ v rámci vybranej vedeckej teórie na logické vyvodenie nového tvrdenia (explanácia) a popis (deskripcia) špg javov a procesov. Poskytujú svoj pojmový a kategoriálny aparát ako aj systém súvsťažných poznatkov na argumentáciu. Biologický prístup – javy a procesy sa interpretujú z hľadiska stavu a fungovania ľudského organizmu, resp. jeho patologických zmien. Behaviorálny prístup - je založený na vzťahu stimul – reakcia, ktorý ovplyvňuje správanie sa človeka. Vyvinuli sa edukačné postupy zamerané na úpravu správania sa človeka. Kognitívny prístup – sústreďuje sa na poznávacie procesy, pri ktorých je základom kognícia – poznanie a poznávacia schopnosť, ktorá sa chápe ako súhrn mentálnych aktivít a určitých foriem správania sa. Prostredníctvom kognície človek transformuje veci a udalosti do symbolických foriem, tieto uchováva, vybavuje a zmysluplne s nimi narába. • • Psychoanalytický prístup – je založený na názore, že konanie človeka je determinované vedomými a nevedomými procesmi. (Freud – nevedomie pozostáva z myšlienok, strachov, úzkostí ale aj túžob, ktoré si človek neuvedomuje, ale ktoré výrazne ovplyvňujú jeho správanie. Odvodzuje ich od pudov, ktoré sú ale v rozpore s požiadavkami civilizácie, preto ich kultúrny človek potláča. Adler – individuálna psychoanalýza – považuje cit menejcennosti u človeka za hnaciu silu pri kompenzovaní svojich nedostatkov. Človek si uvedomuje svoje nedostatky a ich možné dôsledky. Toto vedie k vzniku komplexu menejcennosti. Tento komplex býva kompenzovaný túžbou po moci, ktorá je spravidla silným motivačným faktorom. ). Humanistický prístup – vychádza zo subjektívnej skúsenosti jedincov, so subjektívnych pohľadov jedincov na osoby a javy. Poskytuje priestor pre sebarealizáciu, sebazdokonaľovanie. Zelina – tvorivo -humanistická výchova – záujem sa sústreďuje na motiváciu, city, emocionalitu, riešenie problémov a medziľudské vzťahy (KEMSAK).

Metodológia ŠPG druhy pedagogického výskumu • • Pozitivistický prístup – kvantitatívny prístup jediným pravdivým a skutočným poznaním je konkrétna empirická skúsenosť. Prikladá význam empirickým a objektívnym metódam získavania údajov. Kvalitatívny prístup – väčší význam pripisuje subjektívnemu hodnoteniu a prežívaniu ako mechanickému meraniu. Konštruktivistický prístup – je postavený na predpoklade, že jedinec si sám vytvára (konštruuje) svoje poznanie na základe získaných informácií a skúseností. Kybernetický prístup – umožňuje aplikáciu poznatkov z kybernetiky do ŠPG v oblasti systémového prístupu k ŠPG javom a procesom, využíva poznatky z teórie informácií a komunikácie, ktoré sú zamerané na problémový okruh – komunikácia postihnutých. Umožňuje interpretovať špeciálny edukačný proces pomocou informačného kolobehu a transformácie na poznatok. • Druhy pedagogického výskumu: • Podľa zamerania: základný, aplikovaný, teoretický, empirický; • Podľa paradigmy (ukazovateľa): kvantitatívny (pozitivistický), kvalitatívny (fenomenologický); • Podľa miesta realizácie: laboratórny, terénny; • Podľa prístupu a metód: experimentálny, observačný (pozorovací), longitudiálny, komparatívny, historiografický, prognostický, interkultúrny.

Metodológia ŠPG výskumné metódy v ŠPG vymedzenie, formulácia problému, získavanie empirických údajov • • Výskumné metódy - prostredníctvom nich sa skúmajú ŠPG javy a procesy a ich podstata, zákonitosti, kauzálne vzťahy a pod. Objekt vedeckovýskumnej činnosti – je postihnutý alebo narušený jedinec, resp. jeho výchova, vyučovanie a vzdelávanie s interpretáciou získaných výsledkov. Podmienky výskumných metód: validita – platnosť výsledkov získaných výskumom a reliabilita – spoľahlivosť výsledkov získaných danou metódou. A) Výskumné metódy napomáhajúce formulovať výskumný problém: literárne – opierajú sa o štúdium literárnych prameňov, ktoré sa doposiaľ zaoberali danou problematikou; historické – zameriavajú sa na skúmaný problém z historického hľadiska – kto a kedy sa začal daným problémom zaoberať, ako sa vyvíjali názory na problém a pod. • B) Výskumné metódy zamerané na • 1. Pozorovacie metódy – patria k najfrekventovanejším, slúžia výskumným a diagnostickým účelom. Pozorovanie je cieľavedomé, zámerné vnímanie ŠPG javov a procesov so zameraním na odhalenie podstatných vzťahov a súvislostí. Na zvýšenie presnosti pozorovania slúžia spresňovacie pomôcky a techniky: registrácia pozorovaného a určenie priority pri pozorovaní – frekvencia, intenzita, časová následnosť. . . 2. Exploračné metódy – (zisťovacie) – dotazník, rozhovor a riadený rozhovor. Aplikácia dotazníka na výskumné účely u postihnutých vyžaduje uvedomiť si limitáciu úrovne porozumenia, schopnosti písania, schopnosti porozumieť písanému textu a pod. aj rozhovor musí byť prispôsobený osobitostiam postihnutých. Veľká pozornosť sa kladie na prípravu otázok. • získavanie empirických údajov:

Metodológia ŠPG výskumné metódy ŠPG – získavanie empirických údajov • • 3. Experimentálne metódy – výskumník aktívne zasahuje do ŠPG procesov a javov za presne vopred určených podmienok, pričom overuje hypotézy, v ktorých predpokladá určité zákonitosti, ktorými sa daný proces alebo jav riadi. Ide o manipuláciu s premennými za vopred presne určených podmienok. Táto metóda patrí medzi najnáročnejšie metódy v rámci výskumu v ŠPG, nakoľko je veľmi ťažké zopakovať kontrolný experiment za úplne rovnakých podmienok ako prebiehal prvotný experiment. 4. Kazuistická metóda – je založená na všetkých dostupných materiáloch, ktoré súvisia s problémom výskumu: anamnestické údaje, správy z lekárskych, psychologických, špeciálnopedagogických vyšetrení, súdne a iné spisy, pedagogické denníky a pod. • • • 5. Rozbor výsledkov činností – hodnotenie písomných prác, výtvarných prác a iných produktov činnosti, hodnotenie výsledkov pracovnej činnosti – málo rozpracovaná problematika, výsledky by mohli výrazne napomôcť k pracovnému uplatneniu sa postihnutých v špecifických oblastiach ľudskej činnosti. 6. Testové metódy - didaktické testy, laterality, motoriky, logopedické testy a pod. pozor pri didaktických testoch, aby požiadavky validity a reliabilty boli dodržané! 7. Prístrojové metódy – výhodou prístrojov je ich presnosť. Doposiaľ sú len ojedinelé skúsenosti so zavedením prístrojov vo výskume, napriek tomu, že poskytujú presnosť a minimálny počet chýb pri skúmaní údajov.

Metodológia ŠPG výskumné metódy v ŠPG – spracovanie získaných výsledkov • • • C) Metódy zamerané na spracovanie získaných výsledkov: - od ich úrovne často závisí kvalita celého výskumu: 1. Matematicko–štatistické spracovanie výsledkov – porovnávanie významu rozdielov hodnôt, zisťovať vzťahy medzi jednotlivými premennými, porovnávať experimentálnu skupinu s kontrolnou, aritmetický priemer, modus, medián – významnosť koleračných koeficientov (vzťahy medzi pozorovanými premennými). 2. Logická analýza a syntéza – určujú kritériá, znaky, podľa ktorých sa údaje triedia do zoskupení. Pri analýze – výskyt znakov, pri syntéze – nanovo zoskupené údaje na základe vytriedených znakov do nových zoskupení. Logická analýza je myšlienkové rozčlenenie celku na časti podľa zvolených kritérií a logická syntéza je spájanie častí do celku na základe určených kritérií. • • 3. Indukcia a dedukcia – indukcia = postup od jednotlivého k všeobecnému, dedukcia = od všeobecného k jednotlivému. 4. Komparatívna metóda - porovnávanie určitých znakov podľa vybraných kritérií vzhľadom na frekvenciu výskytu, intenzitu a pod. predmetom porovnávania môžu byť individuálne znaky pri interindividuálnych porovnávaniach, alebo stredné hodnoty (priemer, medián, modus) pri porovnávaniach experimentálnych a kontrolných skupinách. 5. Zovšeobecnenie – pri spracovaní empirických údajov, pri ktorých sa na základe výskytu určitých znakov, vlastností, procesov, javov vyvodí zovšeobecňujúci súd alebo úsudok, ktorý naznačuje všeobecnú platnosť výskytu znaku, javu, procesu za daných okolností. 6. Modelovanie – konštruovanie modelov, ktoré nahrádzajú reálne javy a procesy vo výrazne zjednodušenej podobe.

Metodológia ŠPG výskumné metódy v ŠPG z hľadiska použitia, vedecký výskum • • • D) výskumné metódy z hľadiska špecifickosti použitia: • 1. Všeobecné – metódy používané všeobecne – ako u intaktných, tak u postihnutých, bez akýchkoľvek úprav. 2. Modifikované – pri použití u postihnutých skúmaných osobách sa musia upraviť – modifikovať, aby mohli byť platné a spoľahlivo použité. Napr. dotazník , usí byť formálne a obsahovo prispôsobený mentálne postihnutým osobám, aby zisťoval to, na čo je určený. • • • Vedecký výskum - podľa spôsobu realizácie môže mať charakter: A) kvantitatívneho výskumu – vysvetľovanie, postupovanie podľa zákonitostí, veľa meraní, rigidný prístup, odstup výskumníka. . B) kvalitatívneho výskumu – chápať, rozumieť, postupovať na základe osobitostí, vytvárať teórie, málo meraní, identifikácia s predmetom výskumu. . . 5 znakov : prirodzené prostredie, kvalitatívne údaje, induktívna analýza údajov, zmysel života, proces a produkty interakcií. Proces získavania poznatkov – problém (formulácia problému), hypotéza (výrok o predpokladanom výsledku medzi dvoma premennými), verifikácia (overenie platnosti hypotéz), explanácia ( vedecké vysvetľovanie získaných údajov), vedecký poznatok (vedeckými metódami overiteľný údaj).

Diagnostika v ŠPG • • • Diagnostika - je súčasťou metodológie, metódy poznávania sú v podstate identické, ale rozdiel je v cieľoch: výskum – teória, zákonitosti výchovy a vzdelávania postihnutých, diagnostika – pomoc postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania. Diagnostika je spoznávanie konkrétneho dieťaťa, je spôsob poznávania individuálnych osobitostí postihnutého jedinca. Je dynamický proces, cieľavedomá činnosť, výsledkom ktorej je diagnóza. ŠPG diagnóza je vymedzenie najvýznamnejších znakov a vlastností postihnutého dieťaťa s ohľadom na výchovno-vyučovací proces. Význačné znaky a vlastnosti - zo školského hľadiska sa postihnutie prejavuje v oblasti sociálnych vzťahov a vychovávateľnosti jedinca: hyper alebo hypoaktivita, agresivita, pasívny postoj k okoliu, asociálne postoje, enormná závislosť od rodičov, extrémna uzavretosť, neochota utvárať interpersonálne vzťahy, zvýšená ovplyvniteľnosť a pod. • • • oblasti vzdelávania: znížená schopnosť či úplna neschopnosť vyvodzovať logické alebo kauzálne vzťahy, znížená úroveň alebo strata abstraktného myslenia, prevaha konkrétneho myslenia, poruchy pamäti, znížená slovná zásoba, neobratnosť vo vyjadrovaní, znížená schopnosť formulovať myšlienky do adekvátnych slovných konštruktov, nedostatky v oblasti gramotnosti - percepcie či vizuálnej diskriminácie – úroveň kvality písania a čítania a pod. oblasti motoriky – rýchlosť a koordinácia hrubej a jemnej motoriky, laterálna preferencia, sila a rýchlosť pohybu a pod. ; Problém podstatných a nepodstatných znakov – zatiaľ, čo jeden znak u jedného dieťaťa môže byť podstatný, u iného dieťaťa môže zohrávať bezvýznamnú úlohu. Kritériom je vzťah daného znaku k vyučovaciemu procesu. (ľavorukosť – u jedného žiaden problém – prerobený ľavák na praváka môže mať výrazný problém v písaní).

Diagnostika v ŠPG • Odhalenie potenciálnych možností postihnutého žiaka: • • - určenie adekvátnej vzdelávacej možnosti, - určenie osobitostí v osvojených spôsobilostiach - určenie osobitostí v osvojených návykoch, - určenie osobitostí v sociálnej interakcii a komunikácii, - sociálne správanie sa, - určenie podmienok na zotavenie sa a aplikáciu stimulačných a korekčných programov. • • • ŠPG diagnostika spočíva v modifikácii používaných metód a metodík a v správnom rozpoznaní a interpretácii diagnostických znakov vo vzťahu k postihnutiu alebo narušeniu. ŠPG diagnóza slúži pre potreby individuálneho prístupu, ktorý sa uplatňuje v edukačnom, korekčnom a stimulačnom okruhu. • Sociálne správanie sa v rámci sociálneho systému - je podmienené viacerými faktormi, medzi ktorými sú vzájomné vzťahy (pozitívne alebo negatívne), ktorých ovplyvňovanie alebo prijímanie pedagogických opatrení vyžaduje rozpoznanie všetkých vzťahov sociálneho systému, ale aj predpokladov jedinca na úspešné funkcionovanie v tomto systéme. Správna diagnostika určí správnu diagnózu a prognózu, na základe ktorej sa vytýči špeciálnopedagogická intervencia. Model ŠPG diagnostiky: znaky, diagnostika, diagnóza, prognóza, edukácia, stimulácia, korekcia, metódy, ciele. Model sociálneho správania sa v sociálnom systéme: sociálny systém, inštitúcia a jej ciele, jedinec a jeho ciele, rola, osobnosť, očakávania, dispozície – kognitívne, motorické, komunikačné, sociálne, vôľové a emocionálne, sociálne správanie.

Komplexná rehabilitácia • Výchovná rehabilitácia - je súčasťou širšie ponímanej komplexnej rehabilitácie postihnutých, narušených jedincov, či jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami. Rozumie sa ňou súhrn takých aktivít špeciálnopedagogického charakteru, ktoré sú v konečnom dôsledku zamerané na socializáciu jedinca, spôsobujú pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti, tieto podnecujú alebo odstraňujú prípadné prekážky pri ich dosahovaní, pričom podporujú terapeutické aktivity a majú aj psychoterapeutické poslanie. • Komplexná rehabilitácia - jedincov so ŠPV je súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraných na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutie (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálne socializácie. • Ide o vzájomne zladený, nadväzný a v plánovanom slede alebo súčasne uskutočňovaný rad činností všetkých zúčastnených odborníkov v záujme socializácie jedinca so ŠVVP. • KR = f (Lr, Vr, Sr, Pr, Km, M) • Lr= liečebná rehabilitácia, Vr= výchovná rehabilitácia, Sr= sociálna rehabilitácia, Pr= pracovná rehabilitácia, Km= kompenzačné mechanizmy, M= motivácia vonkajšia, vnútorná. Z uvedeného vyplýva, že KR je funkciou súčinnosti jej komponentov, ktorými sú: liečebná rehabilitácia, výchovná rehabilitácia, sociálna rehabilitácia, pracovná rehabilitácia, kompenzačné mechanizmy a vonkajšia a vnútorná motivácia rehabilitovaného jedinca. • • Liečebná rehabilitácia – aplikácia liečebných metód v záujme dosiahnutia stavu relatívneho zdravia jedinca, zmiernenie následkov postihnutia, tiež v prevencii postihnutí a narušení.

Komplexná rehabilitácia • • • Sociálna rehabilitácia – je multiodborné, zladené pôsobenie (priame alebo nepriame) na jedinca a jeho užšie prostredie v záujme dosiahnutia čo najvyššej úrovne socializácie, tj. Vyrovnania sa s postihnutím, žiť relatívne kvalitný život, vytvoriť pre to vhodné podmienky vonkajšie a vnútorné a tým dosiahnuť relatívnu osobnú spokojnosť. Pracovná rehabilitácia - je súhrn aktivít (pracovných pohybov, pracovných úkonov, pracovných operácií, ) v záujme využitia práce ako prostriedku sebarealizácie postihnutého a narušeného jedinca, vytvárania pozitívnych návykov, zručností a spôsobilostí. Výchovná rehabilitácia – sa realizuje prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jedinca, aplikovania špeciálnych metód edukácie, reedukácie, stimulácie, korekcie a ďalších. • • Kompenzačné mechanizmy – tendencie postihnutého jedinca spočívajúce v aktivácii činností, postojov, dosiahnuť vyrovnanosť výkonnosti funkcie alebo orgánu, ktoré následkom postihnutia alebo narušenia vykazujú deficit. V podstate funkcionuje aj u intaktných, ale v menej výraznej forme. Motivácia – vnútorný alebo vonkajší podnet zameraný na uspokojenie potreby človeka. Predstavuje hnaciu silu v dosahovaní zmien v stave organizmu, v sociálnej pozícii, v psychickom stave a pod. významne sa podieľa na činnosti kompenzačných mechanizmov. Vzdelanosť – stav jedinca prejavujúci sa v úrovni osvojovania poznatkov, postojov, spôsobilostí, ktoré nadobudol v priebehu školského a mimoškolského vzdelávania, pôsobenia médií a sebavzdelávaním. Úroveň vzdelanosti je multifaktoriálne podmienená, preto má spravidla v interindividuálnom porovnaní veľmi heterogénny charakter. Vychovanosť – spôsobilosť jedinca žiť v ľudskej spoločnosti, schopnosť nadväzovať a udržiavať interpersonálne vzťahy, v schopnosti žiť kvalitný život, byť tvorcom a ochrancom hodnôt, úroveň dodržiavania právnych, spoločenských a morálnych noriem.

Komplexná rehabilitácia metódy, zásady • Metódy komplexnej rehabilitácie: - kompenzácia – vyrovnanie znížených výkonov funkcií, orgánov; - resocializácia – pozitívne znovuzapojenie do spoločnosti; - korekcia – náprava dysfunkcie; - akceptácia – individuálne osobitosti; - špeciálna edukácia – výchova, vzdelávanie, stimulácia; - reedukácia – prevýchova, eliminácia nesprávnych postojov, návykov - terapia – aplikácia metód liečby; - psychoterapia – aplikácia metód psychologickej, pedagogickej liečby; - právna ochrana – poradenstvo, tvorba legislatívy; - osvetová činnosť – snaha zmeniť postoje jednotlivcov a spoločnosti. • Zásady komplexnej rehabilitácie – • TRADIČNÉ: - individuálneho prístupu – podľa špeciálnych edukačných potrieb; - komplexnosti – akceptovať potrebu celostného prístupu; - primeranosti – akceptovať vek, druh a stupeň postihnutia; - reflexnosti. NOVŠIE: - kognitivizácie – rozvíjanie poznávacích procesov; - ortofunkcionalizácie – budovanie a rozvíjanie správnych funkcií; - hyperemocionalizácie – vytváranie silných emočných stimulov; - detenzionalizácie – odstraňovanie psychického napätia; - substitucionalizácie – nahradzovanie poškodených systémov; - synergetizácie – vzájomná podpora podnetov a procesov; - kreativizácie – podpora tvorivého myslenia a činnosti. •

Komplexná rehabilitácia formy • Formy komplexnej rehabilitácie: • Liečebná rehabilitácia – farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná liečba: vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová rehabilitácia a pod. ; Výchovná rehabilitácia – špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia, stimulácia, pedagogická terapia; Sociálna rehabilitácia – psychologická psychoterapia, psychokorekcia, technická (kompenzačné pomôcky), právna pomoc, prevencia, ekonomická, spoločenká (morálna, osvetová); Pracovná rehabilitácia – pracovná terapia, profesionálna orientácia, profesionálna príprava, podporované zamestnanie. • • • Formy komplexnej rehabilitácie so zameraním na zlepšenie hybnosti: Motorika – hybnosť – je častým cieľovým zámerom komplexnej rehabilitácie. Sleduje zlepšenie jemnej a hrubej motoriky, tým aj zlepšenie mobility, sebaobsluhy, artikulačnej obratnosti a pod. (sú vypracované programy zamerané na senzoriku, reč, čítanie. ) Niektoré metódy pohybovej rehabilitácie: Vojtova metóda – reflexné body. . . Phelsova metóda – dlahy. . . Schwarzova metóda – lákadlá, hračky. . Orofaciálna stimulácia - prof. Vančovástimulácia tváre, líc, pier. . . následne sekundárne zlepšenie v reči; Metodika snoezelen – silné hlboké štrukturované pocity a vnemy. . . Hiporehabilitácia – animoterapia: kinestoterapia a filinoterapia.

Výchovná rehabilitácia špeciálnopedagogická, - zásady • • Výchovná rehabilitácia - je prostriedkom pri dosahovaní cieľov komplexnej rehabilitácie a zároveň prostriedkom na dosahovanie výchovných, prevýchovných, či korekčných cieľov u jednotlivca. Do výchovnej rehabilitácie sa zaraďujú: A) špeciálna edukácia B) špeciálna stimulácia D) korekcia E) reedukácia F) kompenzácia Zásady výchovnej rehabilitácie: (zásady sú pravidlá, poučka, smernice, ktoré sa majú zachovávať v špeciálnej výchove, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Kategórie zásad: - všeobecnopedagogické - všeobecnodidaktické - špeciálnopedagogické - špeciálnodidaktické. • • Všeobecnopedagogické zásady: - aktívnosti - primeranosti - názornosti - sústavnosti - trvácnosti - vychovanosti. Špeciálnopedagogické zásady: - prevencie – predchádzanie výskytu defektov - komplexnosti – starostlivosť vo všetkých zložkách a oblastiach - jednotnosti – koordinované riadenie starostlivosti - dispenzarizácie – evidovanie a sledovanie jedinca - optimálneho prostredia – čo najkvalitnejšie podnety pre vývoj jedinca - socializácie – aktívne sociálne prospešné zapojenie sa jedinca do spoločnosti.

Výchovná rehabilitácia zásady v odboroch ŠPG • Špeciálnodidaktické zásady: - reedukácie – sústavné rozvíjanie všetkých narušených či oslabených funkcií a orgánov v procese vzdelávania; - kompenzácie – nácvik a rozvíjanie náhradných činností všade tam, kde reedukácia pôvodnej funkcie do žiadúcej miery nie je možná; - rehabilitácie – sústavné mnohostranné pôsobenie na osobnosť postihnutého jedinca s cieľom jeho uspôsobenia relatívne hodnotne žiť. • Zásady v jednotlivých odboroch ŠPG: • Narušená komunikačná schopnosť: zásada správneho rečového vzoru, zásada minimálnej akcie (s dieťaťom sa rozprávame len tak hlasno, ako je to nevyhnutné vo vzťahu k jeho sluchovému postihu), zásada substitúcie (neopravovať chybnú výslovnosť hlásky, ale vyvodzovať ju ako novú) a pod. • • Deti s poruchami intelektu, detskou mozgovou obrnou (DMO) alebo Vnp, hybnosti, reči: - vývojovosti, - reflexnosti, - rytmizácie hybnosti a reči, - komplexnosti, - kolektívnosti, - primeranosti, - individuálneho prístupu. Všeobecne ponímané zásady: - najprv poznaj, potom vychovávaj, - nie proti postihnutia ale v prospech postihnutého, - vychovávaj nielen postihnutého ale aj jeho okolie, - kompenzacionalizácie – využívanie kompenzačných mechanizmov postihnutého, - ortofunkcionalizácie – vytváranie a rozvíjanie správnych funkcií postihnutého, - hyperemocionalizácie – posilňovanie osobných citov a citového prežívania, - detenzionalizácie – uvoľňovanie tenzií, - substitucionalizácie – nahrádzanie poškodených senzorických kanálov inými, - synergetizácie – spájanie podnetov a reakcií do celkov v záujme vyvolania väčších účinkov.

Špeciálna edukácia vymedzenie pojmu, metódy špeciálnej výchovy • Špeciálna edukácia - je súbor postupov, metód výchovného ovplyvňovania, pomocou ktorých sa dosahujú pozitívne zmeny kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru vo vychovanosti a vzdelanosti jedincov so ŠVVP. Dosahujú sa pomocou metód špeciálnej edukácie. • Metódy špeciálnej výchovy • Metódami špeciálnej výchovy rozumieme zámerné, cieľavedomé postupy a spôsoby ovplyvňovania správania sa subjektov výchovy v súlade s ich špecifickými edukačnými potrebami v záujme čo najkvalitnejšej socializácie, tj. dodržiavania etických, morálnych a spoločenských noriem. • • • Metóda výchovy – Cieľ : - 1. klarifikácia objasnenie) – vysvetlením presvedčiť - 2. persuázia (presvedčovanie – argumentami presvedčiť - 3. vsugerovanie (vnucovanie) – nátlak na prijatie argumentov - 4. exemplifikácia (príkladovanie) – príkladom objasniť - 5. exercifikácia (precvičovanie) – cvičenie pozitívnych typov správania - 6. fixácia (upevňovanie) – upevňovanie postojov a správania - 7. laudácia (pochvala) – pochvala za pozitívne správanie - 8. premácia (odmeňovanie) – posilňovanie pozitívnych postojov - 9. kogerácia (donucovanie) – silou potlačiť negatívne správanie - 10. inovácia (obnovenie) – obnovenie pozitívnych typov správania - 11. exprobácia (vyčitovanie) – vyčítaním ovplyvniť

Špeciálna edukácia metódy vyučovania • • • Metódy vyučovania - sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učiteľa na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Výber metód podľa: druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia žiakov, cieľov a obsahu ich vzdelávania, od vybavenia školy a žiaka vhodnou kompenzačnou technikou. Klasifikácia metód: - všeobecné - modifikované - špeciálne Ďalšie delenie podľa: - logického postupu: analytická, syntetická, deduktívna, induktívna, genetická a dogmatická - prostriedkov a zámerov, ktoré pri vyučovaní prevládajú: motivačné, expozičné, samostatnej práce, mimovoľného učenia, fixačné, diagnostické, klasifikačné. • • • • Špeciálne metódy- podľa spôsobu sprostredkovania informácií: Viacnásobného opakovania informácie Nadmerného zvýraznenia informácie Multisenzorického sprostredkovania Optimálneho kódovania Sprostredkovania náhradnými komunikačnými systémami Modifikácie kurikula Intenzívnej motivácie Algoritmizácie kurikula (rozloženie veľkých celkov na menšie v logickej postupnosti) Zapojenia kompenzačných mechanizmov (technických prostriedkov) Postupnej symbolizácie (od reálnych predmetov k obrazom – symbolom) Napojenia náhradných kanálov Pozitívna psychická tonizácia Využívanie inštrukčných médií Aplikácia individuálnych vzdelávacích programov

Špeciálna edukácia rozdelenie metód, techniky ich použitia, špeciálne metodiky • • Delenie podľa foriem sprostredkovania: 1. slovného sprostredkovania 2. sprostredkovania pohybom 3. sprostredkovania inštrukčnými médiami 4. sprostredkovania technickými prostriedkami 5. kombinované metódy (kombinácia uvedených metód) Jesenského metódy edukácie postihnutých: - výkladu - osobnej angažovanosti a participácie - striedania aktivít a relaxácie - programovaného vyučovania - edukácie pomocou počítačov - trenažérového výcviku - animácie - napodobňovania vzorov - represie (obrana, zábrana, potlačenie traumatizujúcich zážitkov do oblasti nevedomia) • • Techniky použitia metód: technika hovoreného slova, názornosti, pohybového rozvoja orientácie, výchovné pôsobenie umeleckými prostriedkami a výtvarnej, pracovnej činnosti, relaxácie a oddychu, meditácií, hry, súťaživosti, rekreácií a rekondícií, persuázie, povzbudzovania, techniky represie. Špeciálne metodiky: sú zamerané na vyučovanie jednotlivých predmetov alebo spôsobilostí, ktoré si majú žiaci osvojiť: postupy zamerané na osvojenie si dorozumievacích spôsobilostí postihnutých – nevidiaci – Braillovo písmo, telesne postihnutí – písanie kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Špeciálna edukácia formy vyučovania • • Formy vyučovania postihnutých a narušených jedincov – predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho procesu. Určujú ich rôzne faktory, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu: - miesto, kde sa realizuje výučba, - počet súčasne vyučovaných žiakov, - obsah vzdelávania. Z hľadiska miesta: v špeciálnej škole, špeciálnej triede pri bežnej škole, v bežnej škole, na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, vo výrobnej organizácii a pod. Z hľadiska počtu súčasne vyučovaných žiakov: individuálne – v triedach s IVP alebo doma, hromadné, skupinové, zmiešané. Z hľadiska časového trvania: vyučovacia hodina v triede, vyučovacia hodina pri IVP viac alebo menej ako 45 min. , vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, vyučovacia jednotka odborného výcviku, vyučovacia jednotka na exkurzii, vychádzke a pod. • • Z hľadiska stupňa homogenity žiakov: druh a stupeň postihnutia, heterogénna trieda – intaktných a integrovaných s jedným druhom postihnutia, intaktných a integrovaní s rôznymi druhmi a stupňami postihnutia, homogénna trieda rozdelená na skupiny podľa úrovne vedomostí, spôsobilostí a zručností, rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu postihu: najschopnejší, priemerní, podpriemerní, zmiešané vyučovanie intaktní, postihnutí , kde postihnutým žiakom sa popri učiteľovi venuje aj špeciálny pedagóg. Z hľadiska tempa postupu žiakov: - postup rovnakým tempo, - postup individuálnym tempom.

Špeciálna edukácia obsah vzdelávania – curriculum, inštrukčné médiá a technické prostriedky • • Obsah vzdelávania - tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si žiak má osvojiť v procese vzdelávania. Je určený predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania a spoločenskými cieľmi. (ŠS, školy pre žiakov so zrakovým , sluchovým, telesným postihnutím. . . ) Kurikulum – označuje zoznam vyučovacích predmetov a ich časovú dotáciu pre získanie vymedzených kompetencií v danom type vzdelávacej inštitúcie. • Inštrukčné médiá a technické prostriedky v edukačnom procese postihnutých a narušených • Edukačný proces sa realizuje na báze sprostredkovania, prijímania, transformácie (spracovania), uchovania a aplikovania informácií. Efektívnosť týchto procesov je determinovaná úrovňou kódovanosti, štruktúrovanosti a formátovosti informácií na poznatky. Na ich optimalizáciu slúžia médiá. Médium – je prostriedok, ktorý pomáha vnímaniu, vyjadrovaniu, ukladaniu alebo prenášaniu informácií. Inštrukčné médium – napomáha sprostredkovanie, prijíma a spracovanie informácií v rámci edukačného procesu, ako aj ich transformácii na poznatky. Poznatok – je prijatá, spracovaná, zvnútornená informácia, ktorej význam prijímateľ pochopil, je spôsobilý s ňou narábať pri aktivitách s inými informáciami a prostredníctvom nej chápať javy, fakty a udalosti a participovať na nich. Poznatok je výsledkom kognície, prostredníctvom nej jedinec transformuje javy a fakty do symbolickej podoby, tieto vo vedomí uchováva a zmysluplne s nimi narába. • • •

Špeciálna edukácia transformácia informácií na poznatky • • • Transformácia informácií na poznatky je súčasťou informačného kolobehu, ktorého činnosť pozostáva zo sprostredkovateľa informácie kanálom priamej väzby, z prijímateľa informácie, jej transformácie na poznatok a vysielanie spätnej informácie vysielateľovi kanálom spätnej väzby. Informačný kolobeh sa realizuje prostredníctvom senzorických kanálov (zraku, sluchu, čuchu, chute a kožnej citlivosti) a centrálneho nervového systému (CNS). Inštrukčné médium – slúži na dosiahnutie zlepšenia v kódovaní či dekódovaní, v úprave štruktúry či formátu sprostredkovanej informácie do skutočnej alebo pre postihnutého jedinca prijateľnej podoby. Optimálne kódovanie – je v záujme čo najkratšieho a najrýchlejšieho dekódovania informácie, ako aj porozumenie jej významu. Táto požiadavka je veľmi dôležitá pre komunikáciu u väčšiny postihnutých. • • Štruktúrovanosť informácií – pomáha dekódovaniu, ako aj pri uchovávaní informácií formou poznatkov vo vedomí jedinca – odstavce, farebné rozlíšenie, veľkosť písma, zvýraznenie dôležitých častí. . Inštrukčné médiá sú nositeľmi informácií, ale všetky nemôžu samostatne funkcionovať, mnohé z nich pre svoju funkčnosť potrebujú technické prostriedky.

Špeciálna edukácia rozdelenie inštrukčných médií • TEXTOVÉ: nápisy, učebné knihy, pracovné zošity, pomocné knihy, krásna literatúra: čítanky, učebnice, cvičebnice, slovníky, encyklopédie, prehľady. • OPTICKÉ: obrazy, didaktické filmy, diapozitívy, počítačové programy: fotografie, didaktické obrazy, umelecké obrazy, schémy, grafy a diagramy, mapy, normálne, slučky. • AKUSTICKÉ: rozhlasové programy, gramoplatne, CD, magnetofónové pásky, modifikované počítačové programy: školský, verejný • AUDIOVIZUÁLNE: zvukový didaktický film, videonahrávka, televízia, počítačové programy: verejná, vnútorný okruh. • • • PLASTICKÉ: prírodniny, modely, vzory výrobkov KOMBINOVANÉ TYPY: kazety s rôznym materiálom, nástenky, výstavky MULTIMEDIÁLNE SYSTÉMY: vytváranie, úprava, skladanie alebo prezentácia produktov pozostávajúcich z akejkoľvek kombinácie médií.

Špeciálna edukácia edukačné a kompenzačné technické prostriedky • • Edukačné a kompenzačné technické prostriedky - svojou činnosťou umožňujú proces prenosu informácií: videonahrávky (inštrukčné médium) bez videoprehrávača (technický prostriedok) nesplnia svoju funkciu. Iné technické zariadenia sú konštruované na priame riadenie človekom a nekooperujú s inštrukčným médiom. Podľa zamerania možno technické prostriedky deliť na: - edukačné - diagnostické, - stimulačné, - korekčné, - komunikačné, - lokomočné, - sebaobslužné, - rehabilitačné. • • Technické edukačné prostriedky (TEP) – sa vyznačujú tým, že bez inštrukčných médií v edukačnom procese sú nepoužiteľné, ale pre iné účely sú použiteľné. Inštrukčné médiá sú použiteľné len jednoúčelovo: didaktický film sa môže použiť len za pomoci premietacej aparatúry na konkretizáciu témy, na ktorú bol zhotovený, zatiaľ, čo premietacia aparatúra je použiteľná na premietanie akýchkoľvek filmov. Rozdelenie TEP: tabule: magnetické, flanelové, záznamové plochy, postery; projekčná technika: dynamická: filmové projektory, prevíjačky, prehliadačky, statická: diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory; zvuková technika: magnetofóny, gramofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy; televízna technika: kamery, prijímače, videokamery, videorekordéry; haptická technika: optacony pod. ; trenažéry a učebné stroje; multimediálna technika: kombinácia televízie, počítačov, videorekordérov, optaconov a pod.

Špeciálna edukácia rehabilitačné technické prostriedky • • Rehabilitačné technické prostriedky (RTP) - sú zamerané na komplexnú rehabilitáciu postihnutých. Delia sa podľa toho, na ktorý druh a stupeň a na aké činnosti sa zameriavajú: RTP pre sluchovo postihnuté osoby: A) pre potreby korekcie a výslovnosti hlások: foniatrické zrkadlo, logopedické zrkadlo, zrkadlo so zosilňovačom zvuku; B) naslúchacie a zosilňovacie aparáty C) akustické pomôcky D) zariadenia na snímanie zvuku reči E) zariadenia na zvukové podnety RTP pre zrakovo postihnuté osoby: A) orientačné pomôcky, prostriedky – fotosenzibilné pomôcky, optické pomôcky B) pomôcky na písanie a čítanie (Pichtov písací stroj) C) elektronické pomocné zariadenia (optacon, versobraille) D) tradičné tyflotechnické pomôcky (okuliare, lupy, knihy a tlačoviny písané braillovým písmom) • • Technické zariadenia pre telesne postihnutých: A) lokomočné prostriedky (barle, invalidné vozíky) B) pomôcky pre manipuláciu (upravené jedálenské príbory) C) elektronické komunikátory D) adaptované pomôcky E) individuálne pomôcky Logopedické technické prostriedky – sú často totožné s prostriedkami pre sluchovo postihnutých: A) tradičné – ručné prostriedky B) zariadenia na registráciu zvuku C)) zariadenia pre grafické znázornene zvuku D) elektronické zariadenia – počítače, zariadenia na orientáciu, elektronické zariadenia na čítanie, písanie a pod. Technické a kompenzačné prostriedky podľa zamerania: diagnostické, stimulačné, korekčné, komunikačné, lokomočné, edukačné, manipulačné, rehabilitačné, ortopedicko-kozmetické. Poslanie RTP – zvýšiť kvalitu života, umožniť adekvátnu rehabilitáciu, edukáciu, lokomóciu, komunikáciu tak, aby tieto plne uspokojili potreby jedinca.

Náuka o špeciálnych školách a výchovných zariadeniach (NŠŠ a VZ) • Vedný odbor v rámci ŠPG • Predmet – usporiadanie ŠŠ a VZ do reálne samostatného subsystému v rámci jestvujúcej výchovno-vzdelávacej sústavy, skúmanie podmienok, priebehu a výsledkov ich riadenia a samoriadenia na úrovni mikro a makro prostredia, poslania, obsahového zamerania a možnosti kooperácie so systémom škôl a zariadení pre intaktných. • NŠŠ a VZ sa člení na dve relatívne samostatné oblasti: - riadenie a samoriadenie edukácie v školách a zariadeniach pre žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami - sústava škôl a inštitúcií pre žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami.

NŠŠ a VZ riadenie a samoriadenie edukácie v školách a zariadeniach pre postihnutých jedincov • Riadenie a samoriadenie výchovy a vzdelávania v školách a zariadeniach pre postihnutých sa označuje súhrn zosúladených aktivít zameraných na dosiahnutie vytýčených výchovnovzdelávacích cieľov zo strany pedagóga i žiaka v rámci činnosti výchovno-vzdelávacieho systému. Tento je súčasťou širšie ponímaného sociálneho systému. Tak ako ostatné systémy – pozostáva z heterogénnych elementov (vecného, myšlienkového či činnostného zamerania), ktorých spoločným znakom (systémovotvorným elementom) je rovnaký vzťah k určenému cieľu výchovy a vzdelávania. Takýmito elementami sú: škola, trieda, obsah vzdelávania, metódy, prostriedky, rozvrh hodín, učebné osnovy, učiteľ – žiak, druh a stupeň postihnutia. • • Sociálny systém – pozostáva z dvoch základných elementov: - inštitúcia – škola, pedagóg - jednotlivec – žiak. Ich vzájomná súčinnosť vytvára podmienky pre činnosť sociálneho systému. Činnosti v sociálnom systéme musia byť organizované tak, aby oba elementy dosiahli rovnovážny stav medzi inštitúciou a jednotlivcom, aby zmysluplný život jednotlivca v civilizovanej spoločnosti bol umožnený v čo najväčšej miere. Toto sa dosahuje riadiacimi činnosťami zo strany inštitúcie a samoriadiacimi činnosťami za strany jednotlivca. Cieľom a zmyslom riadenia a samoriadenia je vo vzájomnej šúčinnosti jednotlivých elementov systému výchovy a vzdelávania dosiahnuť súlad, logický sled, efektívnosť v dosahovaní určených cieľov. Tieto procesy môžu byť uvedomené a neuvedomené. Faktory participujúce na oboch formách môžu do veľkej miery ovplyvniť určovanie jednotlivých cieľov (ciele inštitúcie nie sú v súlade s individuálne určeným cieľom jednotlivca, čo sťažuje ich realizáciu).

NŠŠ a VZ komponenty edukačného systému • Komponenty edukačného systému: • edukačný systém – škola – žiak – edukácia: činitele veku, činitele postihnutia, obsah vzdelávania – učenie sa – vychovaný a vzdelaný jedinec. • • 1. Systém makroriadenia – všetky články štátnej správy (ministerstvá, VUC, obvodné úrady). Prevládajú riadiace aktivity, praktická realizácia školskej politiky, všeobecne záväzné právne normy, koncepčná činnosť, tvorba výchovno-vzdelávacej sústavy, vytváranie materiálno-technických a personálnych podmienok a zabezpečenie výchovy a vzdelávania. 2. Systém mikroriadenia – je riadenie a samoriadenie na úrovni špeciálnych škôl a zariadení, tj. riadenie a samoriadenie výchovno-vzdelávacej práce školy a riadenie výchovno-vyučovacieho procesu jednotlivými pedagógmi a samoriadenie žiakmi. • • Riadiaci a samoriadiaci proces: inštitúcia – jednotlivec – riadenie – samoriadenie – určenie cieľov – určenie individuálnych cieľov – organizovanie – samoorganizovanie – regulovanie – samoregulovanie – motivovanie – samomotivovanie – kontrolovanie – samokontrolovanie. Podstata riadenia výchovy a vzdelávania – spočíva v tom, že aktivity vyvíjané inštitúciou a jedincom sa zosúlaďujú so zámerom a vyvíja sa úsilie, aby sa aktivity uskutočňovali jedným smerom a nie protichodne. Ide o to, aby určené ciele boli totožné, alebo aspoň nie protikladné a metódy ich dosahovania boli zladené z hľadiska sledu, ako aj zamerania. Ciele – východiská formulácie cieľov výchovy, osvojenie určených cieľových zámerov, usporiadanie vonkajších a vnútorných podmienok vyučovacieho a učebného procesu – zo strany inštitúcie organizovanie má charakter činnostných, koncepčných, materiálno-technických, personálnych a iných aktivít, zo strany jednotlivca – vytvorenie vnútorných a vonkajších podmienok pre učebnú činnosť. Pri postihnutých pozor na negativizmus, nepochopenie požiadavky. . Organizovanie má charakter direktívny alebo demokratický – pri ňom pozor na postoje inštitúcie aj žiakov.

NŠŠ a VZ komponenty edukačného procesu • • Organizovanie výchovy a vzdelávania – je cieľavedomé, zámerné zosúladenie podmienok v priebehu výchovy a vzdelávania s platnými právnymi normami a filozofiou špeciálnej výchovy, z ktorej inštitúcia vychádza. Toto zosúladenie u postihnutých musí byť vedené najmä zo strany inštitúcie, ale tak, aby súhlasný postoj postihnutého v čo najväčšej miere participoval, čo je predpokladom na funkcionovanie jeho samoorganizačných aktivít. Regulovanie výchovy a vzdelávania - zo strany inštitúcie - je súhrn takých aktivít, ktorých cieľom je sústavne dosahovať vysoký stupeň organizácie, dynamickú rovnováhu medzi optimálnymi požiadavkami a aktuálnym stavom, odstraňovať prekážky, rušivé vplyvy, korigovať odchýlky vo vzťahu k vytýčeným cieľom. Zo strany žiaka – ide o autoreguláciu správania, ktoré je v súlade s vytýčenými cieľmi. U postihnutých jedincov budovanie autoregulačných mechanizmov patrí medzi základné výchovné úlohy. • • Motivovanie v riadení a samoriadení – ide tu spravidla o vonkajšiu a vnútornú motiváciu. Vonkajšia – zo strany inštitúcie – dôležitá hybná sila, determinuje správanie sa sociálnych systémov. Vnútorná – záležitosť samotného žiaka, to, že sa motivácia vytvorí je podmienené mnohými heterogénnymi faktormi. Moderné koncepcie kladú motiváciu na popredné miesto. U postihnutých má vonkajšia i vnútorná motivácia svoje špecifiká vyplývajúce z ich psychických osobitostí, ktoré treba v plnej miera akceptovať pri riadiacich a samoriadiacich aktivitách. Kontrolovanie a sebakontrolovanie – je súčasťou každého riadiaceho či sebariadiaceho procesu, kontroluje sa priebeh, výsledky – na základe zistení možno robiť regulačné, korekčné, samoregulačné, samokorekčné opatrenia. Systémy kontroly zo strany inštitúcie ale aj samokontroly žiaka môžu mať rozličné formy.

NŠŠ a VZ systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov • • Sústava inštitúcií (SI)- poskytuje • Členenie inštitúcií podľa: komplexnú rehabilitačnú starostlivosť postihnutým a narušeným jedincom. SI zabezpečuje v rozdielnej miere a forme starostlivosť v jednotlivých zložkách rehabilitácie: A) vo výchovno-vzdelávacej B) v liečebno-preventívnej C) v sociálnej a pracovnej, v podmienkach: integrovaných, segregovaných, kombinovaných. Sústava inštitúcií: A) výchovno-vzdelávacie inštitúcie B) liečebno-preventívne inštitúcie C) inštitúcie sociálnej starostlivosti. • Charakteru a cieľov aktivít: 1. poradenské 2. edukačné 3. rehabilitačné 4. liečebné 5. sociálno-právnej ochrany 6. reedukačné. Veku osôb: 1. predškolského 2. školského 3. adolescentov 4. dospelých. Pohlavia: 1. pre chlapcov 2. pre dievčatá 3. koedukačné. • •

NŠŠ a VZ systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov • • Dĺžky a rozsahu poskytnutej starostlivosti: 1. denné (školy bez školských klubov) 2. celodenné (školy s mimoškolskou výchovnou starostlivosťou) 3. celotýždenné (internátne školy a domovy sociálnych služieb) 4. celoročné (internátne školy a domovy sociálnych služieb). • Sústava špeciálnych škôl: • 1. materské školy 2. základné školy 3. stredné školy 4. praktické školy 6. odborné učilištia. Školy pre deti a žiakov so ŠVVP: A) školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, B) školy pre deti a žiakov s nadaním, C) výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. EDUKAČNÁ SÚSTAVA - sa člení na sústavu škôl a školských zariadení. Sústava škôl: A) sústava základných škôl, MŠ, ZUŠ B) sústava stredných škôl – gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, jazykové školy C) sústava špeciálnych škôl. Sústava ZŠ a SŠ je prioritne určená intaktným žiakom, ale v rámci integrovanej výchovy sa v nich vzdelávajú za modifikovaných podmienok aj postihnutí či narušení jedinci. • A) Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením: materské školy, základné školy, stredné školy, praktické školy, odborné učilištia. • Školy pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím sa nazývajú špeciálne školy (ŠMŠ, ŠZŠ, ŠSŠ a pod. ). Výchova a vzdelávanie zdravotne postihnutých detí a žiakov sa realizuje tiež v špeciálnych triedach ostatných škôl. Žiaci sa vzdelávajú podľa IVP, ktorý vypracováva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

NŠŠ a VZ školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením • • • 2. Základné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ): ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím, ZŠ pre žiakov so zrakovým postihnutím, ZŠ pre žiakov s telesným postihnutím, ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ZŠ pri zdravotníckom zariadení, ZŠ pre deti s autizmom; ŠZŠ pre žiakov s mentálnym postihnutím, ŠZŠ pre hluchoslepých, ŠZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím, ŠZŠ pre žiakov so zrakovým postihnutím, ŠZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ŠZŠ pre žiakov s telesným postihnutím, ŠZŠ pri zdravotníckom zariadení. • 3. Stredné školy pre žiakov so ZZ: gymnázium pre, žiakov so sluchovým postihnutím, SOŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím, gymnázium pre žiakov so zrakovým postihnutím, SOŠ pre žiakov so zrakovým postihnutím, Konzervatóriá pre žiakov so zrakovým postihnutím, gymnázium pre žiakov s telesným postihnutím, SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím. • 4. Praktická škola – poskytuje Va. V pre žiakov s mentálnym postihnutím a pre žiakov s Vnp. Poskytuje prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností. Neoddeliteľnou súčasťou je praktické vyučovanie. Príprava v praktickej škole trvá najviac tri roky.

NŠŠ a VZ školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením • 5. Odborné učilište – poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností pre žiakov s mentálnym postihnutím a pre žiakov s Vnp v kombinácií s mentálnym postihnutím. Neoddeliteľnou súčasťou prípravy je praktické vyučovanie. OU má 1. – 3. ročník, môže sa zriadiť aj 0. ročník. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov Va. V v OU môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na: zaškolenie – dokladom je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení zaučenie – dokladom je vysvedčenie a osvedčenie a zaučení vyučenie – dokladom je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list. • B) Školy a triedy pre deti a žiakov s nadaním: 1. materské školy 2. základné školy 3. stredné školy. Tieto sú zamerané na rozvoj: intelektového nadania, umeleckého nadania, športového nadania detí a žiakov. • C) výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia: sa uskutočňuje v školách s individuálnymi podmienkami: - vzdelávanie podľa individuálnych programov, - úprava organizácie výchovy a vzdelávania, - úprava prostredia, v ktorom sa Va. V realizuje, - využitie špecifických foriem a metód Va. V.

NŠŠ a VZ školské výchovno-vzdelávacie zariadenia • • Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia: 1. školský klub detí 2. školské stredisko záujmovej činnosti 3. centrum voľného času 4. školský internát 5. školské hospodárstvo 6. stredisko odbornej praxe. Špeciálne výchovné zariadenia: 1. diagnostické centrum 2. reedukačné centrum 3. liečebno-výchovné sanatórium. • Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie: • 1. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPa. P) 2. Centrum špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP) • • • Súčasťou systému výchovného poradenstva a prevencie sú aj: Výchovný poradca Školský psychológ – diagnostická činnosť Školský špeciálny pedagóg – poradenská Liečebný pedagóg – terapeutická Sociálny pedagóg – preventívna Koordinátor prevencie – rehabilitačná Centrum špeciálnopedagogického poradenstva – poskytuje komplexnú špeciálnopedagogickú činnosť, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, metodickú, výchovno-vzdelávaciu a iné. Spolupracuje so zákonnými zástupcami detí a s osobami, ktoré sa na výchove a vzdelávaní podieľajú, vyhľadáva a vedie evidenciu detí, podieľa sa na zapožičaní kompenzačných, reedukačných a liečebných pomôcok, poskytuje ambulantnú poradenskú činnosť, poskytuje odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc.

NŠŠ a VZ sústava liečebno-preventívnych inštitúcií, sústava inštitúcií sociálnych služieb • Sústava liečebno-preventívnych inštitúcií: - obvodné zdravotnícke zariadenia, - polikliniky, - Ns. P, - odborné liečebné ústavy, - zariadenia lekárskej služby, - osobitné detské zariadenia. V uvedených liečebno-preventívnych zariadeniach sa poskytuje: - primárna starostlivosť (ambulantná, LPS, RZP), - sekundárna starostlivosť (odborná ambulantná a nemocničná starostlivosť), - následná starostlivosť (odborné zdravotné služby). Súčasťou liečebno-preventívnej starostlivosti je okrem ochrany, navrátenia a upevnenia zdravia jednotlivcov aj poskytovanie liekov, liečebných a ortopedických pomôcok, príp. iných zdravotníckych potrieb, doprava chorých a poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. • Sústava inštitúcií sociálnych služieb: poskytujú služby v oblasti právnej, ekonomickej a morálnej podpory. Realizácia prostredníctvom: úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, miestnych úradov, ktoré zabezpečujú pre postihnutých: - peňažné dávky sociálnej starostlivosti, - sociálno-právnu ochranu, - zľavy pre občanov ťažko postihnutých na zdraví (ZŤP), - ústavnú sociálnu starostlivosť pre deti mládež. Systém domovov sociálnych služieb pre postihnutých (detí a mládež) sa člení na: - DSS pre telesne postihnutú mládež, - DSS pre mentálne postihnutú mládež, - DSS pre denný a týždenný pobyt mentálne retardované deti a mládež.

NŠŠ a VZ sústava inštitúcií záujmových organizácií a nadácií • • Záujmové organizácie a nadácie - sa podieľajú na komplexnej starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov v oblastiach: - právnej a morálnej ochrany postihnutých, - uspokojovania ich potrieb, - ďalšieho vzdelávania, - uspokojovania kultúrnych a rekreačných potrieb, - poradenskej činnosti, - sociálnej rehabilitácie, - pomoc pri obstarávaní kompenzačných pomôcok a pod. Záujmové zväzy – Únia nevidiacich a slabozrakých, Slovenský zväz telesne postihnutých, Spoločnosť zdravotne postihnutých, Združená pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR, Liga vozičkárov, Spoločnosť pre pomoc paraplegikom a pod. • • Nadácie: Nadácia Petra Dvorského – Harmony, Slovenská humanitná rada, Pomoc pre Vás (združenie pre pomoc zdravotne postihnutých), FILIA – nadácia prevenciu drogových závislostí a pod. Zväzy a nadácie v rámci starostlivosti o postihnutých zriaďujú a prevádzkujú: - redakcie a edičné zariadenia pre časopisy a publikácie určené postihnutým a narušeným, - rehabilitačné zariadenia, - poradne, - klubové zariadenia, - školiace zariadenia, - pracoviská potrebné pre administratívnoorganizačnú prácu, - chránené pracoviská pre postihnutých, - iné, špecifické zariadenia potrebné pre činnosť.

Komparatívna ŠPG úvod • • Porovnávacia ŠPG - je odborom ŠPG, ktorého predmetom je skúmanie a poznávanie VV sústav alebo ich komponentov pre jedincov so ŠVP v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva ciele, obsahy, princípy, metódy, organizačné formy špeciálnej výchovy, ale aj koncepcie, formy a obsahy prípravy špeciálnych pedagógov. Komparácia sa môže realizovať buď synchrónne alebo chronologicky. Komponenty porovnávania edukačných sústav: - teoreticko-filozofické východiská, filozofia ŠPV, edukačné sústavy, - počty žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami, - tradičné alebo alternatívne koncepcie vzdelávania, pedagogické a právne normy, - kurikulá alebo jednotlivé vyučovacie predmety, - integrované alebo segregované vzdelávanie, - vývoj inštitucionálnej starostlivosti, - vývoj vedného odboru, - terminológia, - príprava a ďalšie vzdelávanie pedagógov a pod. • Medzinárodná norma pre klasifikáciu vzdelávania (ISCED 1997 - international standard classification of education): - predprimárne - nižšie sekundárne, - vyššie sekundárne, - postsekundárne, - prvý stupeň terciárneho, - druhý stupeň terciárneho vzdelávania.

Komparatívna ŠPG filozofické a teoretické východiská • Vzdelávacie koncepcie: • Tradičné: - pevne určené kurikulum, zaužívané formy vyučovania, učiteľ riadi edukačný proces, používajú sa osvedčené metódy vyučovania. Alternatívne: voľnejšie určené kurikulum, na ktorom sa podieľajú aj žiaci, netradičné organizačné formy vyučovania, učiteľ je v roli facilitátora, aplikujú sa netradičné edukačné metódy, výrazne sa akceptuje záujem žiakov. Filozoficko-teoretické východiská: - normatívna ŠPG – všíma si ciele a výsledky: kresťanské koncepcie ale aj smery antropozofickej filozofie; - empiricko-deskriptívna ŠPG – skúsenosťou získať čo najviac údajov, tieto zovšeobecniť a opísať; - dialektická ŠPG – materialisticy orientovaná koncepcia vychádzajúca z triády téza- antitéza – syntéza; - racionalistická ŠPG – kladie dôraz na rozumové poznávanie ŠPG javov a procesov. • • • Pedagogika Marie Montessoriovej – veľký význam pripisovala prostrediu – stimulujúce prostredie – dieťa má voľný prístup k hračkám a pomôckam, tieto sú koncipované tak, aby pri chybnej manipulácii dieťa na chybu prišlo a dokázalo ju opraviť bez zásahu pedagóga. Zmyslová výchova, rozvoj reči, vyučovanie matematiky a „kozmická výchova“. Mníchov – štvorstupňový nadväzný systém: 1. individuálna montessoriovská výchova, 2. výchova v malých skupinkách, 3. integrovaná výchova a vzdelávanie v montessoriovských MŠ, 4. integrovaná Va. V v montessoriovskej ZŠ.

Komparatívna ŠPG • • • ŠPG Marie Grzegorzewskej: ide o deti, ktoré majú ťažkosti pri: a) poznaní sveta, b) kontakte s okolím, c) musia byť špeciálne vychovávané. A) revalidizačná pedagogika: oligofrenopedagogika, surdopedagogika, liečebná pedagogika; B) resocializačná pedagogika: pedagogika osôb s poruchami správania; Koncepcia: – metóda výchovno-vyučovacej práce v nižších ročníkoch ŠŠ – metóda stredísk práce. Výučba sa člení na témy, obsah vyučovania je rozložený do ročných, mesačných, týždenných a denných tém. Obsah je spojený s bezprostredným každodenným životom. Etapy: - 1. vstupná, 2. bezprostredné pozorovanie, 3. spájanie a upevňovanie nového učiva s doteraz získanými poznatkami, 4. konkrétna expresia poznatkov. Prostriedok expresie: čítanie, písanie, počítanie. Neskôr sa globálna metóda stretáva s predmetovým vyučovaním. Metóda sa používa v prvých troch ročníkoch. • • • Jenský plán: - Petersen – spájanie školskej budovy so záhradou a ihriskom, triedy na základe individuálnych schopností žiakov, chod školy sa nemusí riadiť podľa presného rozvrhu hodín, celá výchova sa sústreďuje na vývin osobnosti dieťaťa. Waldorfská škola: nemá direktívnu formu riadenia, nemá riaditeľa, jej účinnosť riadi učiteľský zbor, nie je pevne stanovený rozvrh hodín. Epochové celky - súčasne sa preberajú na viacerých predmetoch, pre neprospech nedochádza k opakovaniu ročníka. Veľký dôraz sa kladie na vzájomné spolunažívanie učiteľov a žiakov, uplatňuje sa princíp činnej školy. Rozvoj citovej výchovy, pestovanie mravného charakteru. Steiner pre výchovu určuje sedem úloh: 1. podporovať telesné a duševné zdravie, 2. cítiť sa členom celého života ľudskej spoločnosti a tým sa cítiť zodpovedným za všetko, čo človek koná, 3. uvedomiť si, že pre život a svet majú myšlienky a city rovnaký význam ako činy, 4. poznať, že vlastná ľudská bytosť nevzniká vo vonku ale vo vnútri, 5. uvedomiť si vnútorné povinnosti, mať ustálenosť v rozhodovaní a výnimky pripúšťať len v prípadoch omylu, 6. byť vďačný za všetko, čo sa človeku dostáva, 7. prijímať život v tom zmysle, ako to žiadajú uvedené úlohy. Vývin dieťaťa – tri etapy: do 7 rokov – napodobňovanie, od 7 do pohlavnej zrelosti – učiteľ autorita a vzor, po dosiahnutí pohlavnej zrelosti – učiteľ vedie dieťa k vlastným názorom.

Komparatívna ŠPG • Pedagogika v ponímaní Dona Boska – kňaz, ktorý uplatňoval systém prevencie a reedukácie disociálneho správania – vývinu mužskej adolescentnej mládeže. Usiloval sa o: - výchovu celej osobnosti ako telesnej – duševno – duchovnej bytosti s prihliadaním a využívaním všetkých jej osobitostí, - výchovu s nevyvráteným presvedčením vychovávateľa a postupne aj chovanca o tom, že každý, aj ten najskazenejší človek má predpoklady byť charakterným, ba že je pre mravnú dokonalosť priam predurčeným, - výchovu s osobnou účasťou vychovávateľov na živote chovancov, na ich vzdelaní, kultúrnej, hudobnej, športovej činnosti a hre; vychovávaní takto videli v každom svojom vychovávateľovi skôr láskavého otca dôverného brata a priateľa, ktorý sa s nimi teší a s nimi trpí, plne sa venujúc starostlivosti o nich. • • Konštruktivistická pedagogika – vychádza z ponímania dieťaťa ako svojbytnej bytosti, ktorá disponuje svojbytným poznaním, má vlastné norma a hodnotí javy a udalosti v užšom a širšom prostredí. Dieťa žije so svojim poznaním, chápaní a hodnotením, ktoré rozvíja, diferencuje a integruje, čím dochádza k ich konštrukcii či rekonštrukcii. Táto koncepcia sa sústreďuje na rozvíjanie poznania, sociálnomorálneho vývinu a na pohybovo – estetický vývin. Konduktívna pedagogika - cvičiteľ – konduktor – poruchy hybnosti – motorické dysfunkcie. Na pohybovú výchovu nadväzuje rečová výchova. Pohyby, ktoré si postihnutý osvojuje cvičením, má používať pri všetkých činnostiach počas dňa (hygienické, samoobslužné, pracovné, učebné a iné). Výchova prebieha v skupinách podľa typu pohybovej poruchy. Do starostlivosti sa zahrnuje aj inštruovanie rodín, aby sa mohli do celého procesu rozvoja primerane zapojiť.

Komparatívna ŠPG • Tvorivo – humanistická výchova, THV systém - Zelina – vychádza z týchto východísk: - 1. výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie - 2. rozvíjanie najvyšších kognitívnych funkcií (výchovu spája so vzdelávaním, najvyššie kognitívne funkcie obsahujú v sebe motiváciu, citový rozvoj a tvorivosť), - 3. šturktúrovanie nonkognitívnych funkcií: - kognitivizácia – (myslenie a riešenie problémov) - emocionalizácia – (rozvoj emócií a citov) - motivácia – (rozvoj záujmov) - socializácia – (rozvoj medziľudských vzťahov) - axiologizácia – (pozitívna hodnotová orientácia) - kreativizácia – (rozvoj tvorivosti); - 4. chápanie faktu vo výchove – fakt chápe ako interakciu medzi vychovávateľom a dieťaťom – orientácia na médiá, analyzovať exaktnými metódami, sledovať dynamiku procesov a pod. - 5. v THV systéme je prvotná funkcia a proces. Pomocou nich sa rozvíja osobnosť človeka. Akcent sa kladie na rozvíjanie funkcií a procesov a nie na činnosť ako takú. • - 6. inovácia v hodnotení: osobnosti žiaka, podmienok, priebehu a výsledkov výchovnovzdelávacieho procesu, učiteľa a školy (hodnotí sa rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií), základom je sebahodnotenie žiaka. - 7. v THV systéme sa vychádza z prepojenia pedagogiky a psychológie. Alternatívne smery v ŠPG sa prejavujú najmä: vo filozofii ŠPG, v organizačných formách vyučovania, v riadení výchovy a vyučovania, v modifikácii prostredia, v rôznosti ponímania cieľov výchovy, v modifikácii kurikula, v modifikácii vyučoavcích, výchovných a kompenzačných metód, v zmenách v hodnotení, vo väčšej spolupráci šp pedagógov a rodičov prostredníctvom usmernenej výchovy, v rozvíjaní kreativity u mentálne postihnutých detí, v rozvíjaní emócií a citov postihnutých detí. Predmetom porovnávania – sú systémy ŠŠ a VZ, výchovné koncepcie, ktoré sú určené mierou integrácie alebo segregácie alebo kombináciou podmienok.

Špeciálna pedeutológia • • • Špeciálna pedeutológia - je komplexnou náukou, ktorá sa zaoberá profesionálnou prípravou špeciálneho pedagóga, ale aj nositeľom tejto profesie, a to zo všetkých možných aspektov, ktoré môžu mať vplyv na výkon povolania. Mladý odbor, výrazný nárast ŠŠa. Z, nárast profesií, ktoré sa v nich vyskytujú, rast nárokov na špeciálneho pedagóga, ktoré súvisia s humanizačnými tendenciami v ŠPG. Príprava špeciálnych pedagógov je inštitucionalizovaná forma sprostredkovania poznatkov, rozvíjania spôsobilostí a odborných návykov spojená s rozvíjaním pozitívnych osobnostných vlastností potrebných pre pedagógov pôsobiacich v ŠŠa. Z. Pedeutológia – skúma ciele, prostriedky, podmienky, predpoklady prípravy, profesionálnej činnosti ďalšieho vzdelávania špeciálnych pedagógov. Ďalej sa zaoberá históriou prípravy, vývojom profilu absolventa a koncepciou prípravy špeciálneho pedagóga. • • Koncepcia prípravy špeciálneho pedagóga je determinovaná viacerými faktormi: diferencovanosť sústavy ŠŠa. Z, miera integrácie výchovy postihnutých v podmienkach spoločných s intaktnou populáciou a pod. Úloha pedeutológie – skúmať širokú škálu profesií vyskytujúcich sa v široko diferencovanej škále sústavy ŠŠa. Z, hľadať formy efektívneho ďalšieho vzdelávania, monitorovať životné podmienky špeciálnych pedagógov a pod.

Systém ŠPG v užšom zameraní PEDAGOGIKA MENTÁLNE POSTIHNUTÝCH • • Pedagogika mentálne postihnutých - týka sa najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť na základe faktorov: - endogénne – genetické, hereditárne - exogénne – biologické, chemické fyzikálne, sociálne (patosociálne prostredie), ktoré môžu pôsobiť: prenatálne, perintálne, postnatálne. Z hľadiska symtomatológie možno hovoriť o: - eretickom type - apatickom type - nevyhranenom type. Z hľadiska medicínskeho sa mentálne postihnutie chápe ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii, ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. • Z psychologického aspektu sa mentálne postihnutie prejavuje zníženou inteligenciou, ktorá je zvyčajne vyjadrená pomocou IQ, pričom pozornosť sa venuje aj nedostatočnej sociálnej kompetencii u postihnutých osôb. Podpriemerný vývin všeobecnej inteligencie vzniká počas vývinového obdobia a je sprevádzaný poškodením niektorej oblasti alebo vo všetkých sférach: a) maturácie, b) učenia, c) sociálnej adjustácie. Etiologické faktory: infekcia alebo intoxikácia, trauma alebo fyzikálne faktory, ochorenia mozgu veľkého rozsahu, neznáme prenatálne vplyvy, poruchy tehotenstva, chromozomálne abnormality, indikácie psychiatrického charakteru, vplyv prostredia: ľahká duševná zaostalosť - debilita, stredná duševná zaostalosť - imbecilita, ťažká duševná zaostalosť, hlboká duševná zaostalosť – idiotia, iná presne neurčená duševná zaostalosť, duševná zaostalosť.

Pedagogika mentálne postihnutých • Z pedagogického aspektu sa mentálne postihnutie definuje ako nedostatočná schopnosť meniť informácie na poznatky. V dôsledku toho aj transformovať veci a udalosti do symbolických foriem, tieto uchovávať, s takto transformovanými informáciami zmysluplne narábať a participovať na udalostiach. transformovaná informácia = poznatok – je výsledok životnej aktivity jedinca, relatívne zovšeobecnenie, transformované v symbolickej forme, komunikovateľná skúsenosť v styku s ľuďmi a ostatným svetom. Na tomto multifaktoriálne podmienenom procese zohráva významnú úlohu kognitívna činnosť. Jej znížená činnosť môže byť príčinou nedostatočnej schopnosti transformovať informácie na poznatky. • Prioritný zámer pedagogiky mentálne postihnutých – rozvíjanie kognitívnej činnosti u mentálne postihnutých jedincov v harmonickom súlade s rozvíjaním sa celej osobnosti. V edukačnom procese je pre špeciálneho pedagóga dôležité klásť veľkú pozornosť na vstup a výstup informácie – proces transformácie nemôže priamo ovplyvniť, ale môže robiť korektúry pri sprostredkovaní informácií.

Pedagogika zrakovo postihnutých • • • Pedagogika zrakovo postihnutých - je vedný odbor v systéme ŠPG, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých jedincov. V odbornej terminológii sa tento odbor označuje aj: tyflopédia, oftalmopédia a optopédia. Zrakovo postihnuté osoby majú v dôsledku zníženej alebo nulovej priepustnosti zrakového kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo úplne znemožnený. V dôsledku toho majú špecifické potreby v edukácii, v pohybe a priestorovej orientácii, v komunikácii prostredníctvom písanej reči, v sebaobsluhe, ale aj pri transformácii optických informácií na poznatky. Indikáciou pre špeciálnu výchovnú rehabilitáciu zrakovo postihnutých jedincov môžu byť poruchy zraku alebo zrakového orgánu, v dôsledku ktorých dochádza k zmene v stavbe zrakového orgánu a procesu videnia. • • Sem patria: ablácia sietnice (odlúpenie sietnice), achromázia (vrodené poruchy farebného videnia), amblyopia (tupozrakosť. Zníženie zrakovej ostrosti oka), anizeikónia (súčasne vnímaný vnem ľavým aj pravým okom má rôznu veľkosť), anoftalmia (chýbanie oka), anopia (neschopnosť vidieť), astigmatizmus (anomálny lom svetla, svetelných lúčov, v dôsledku čoho vzniká nedostatočne silný obraz), diplopia (dvojité videnie), glaukóm (úbytok zrakového poľa), hypermetropia (ďalekozrakosť), kolobóm (chýbanie časti dúhovky), refrakčné chyby (poruchy optickej sústavy oka, ďalekozrakosť, krátkozrakosť, astigmatizmus), strabizmus (škúlenie, osi videnia pri pohľade do diaľky nie sú rovnobežné). Kategórie zrakovo postihnutých: a) nevidiaci, b) čiastočne vodiaci, c) slabozrakí, d) tupozrakí a škuľaví.

Pedagogika zrakovo postihnutých • Edukačný proces u zrakovo postihnutých sa realizuje podľa stupňa postihnutia. Sprostredkovanie informácií sa môže realizovať rôznymi kanálmi. Stupeň postihnutia do istej miery determinuje metódy špeciálnej edukácie. U nevidiacich – sa sprostredkovanie uskutočňuje prostredníctvom sluchového a hmatového kanálu. Písaná reč sa uskutočňuje pomocou briallovho písma, pomocou tyflgrafických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých - je to optickým kanálom, pomocou optickej techniky, ktorá grafémy zväčšuje podľa potrieb postihnutých jedincov. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienu – únava zraku a pod. Tupozrakí a škuľaví jedinci – edukačný proces sa realizuje súbežne s korekciou porúch binokulárneho (súbežné videnie oboma očami) videnia. • • V komunikačnom procese u nevidiacich jedincov sa veľký dôraz kladie na elektronické technické prostriedky, ktoré sú schopné zosnímať tlačené slová, tieto previesť do bodového písma. Edukačné ciele sú zamerané na dosiahnutie: a) gramotnosti, b) vytvorenia relatívne uceleného systému poznatkov, c) schopnosti samostatnej priestorovej orientácie a lokomócie, d)pozitívnych sociálnych vzťahov k okoliu, e)rozvíjanie kreativity a iných akceptabilných daností, f) prijateľného vyrovnania sa s postihnutím.

Pedagogika sluchovo postihnutých • • Pedagogika sluchovo postihnutých - je teória a prax sluchovo postihnutých. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej v dôsledku zníženia priepustnosti (lebo znemožnenia priepustnosti) sluchového kanálu je príjem sluchových informácií výrazne znížený a v dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje ťažkosti prijímaní akustických informácií a ich transformácií na poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Nedostatočná priepustnosť sluchového kanálu spôsobuje ťažkosti v sfére: a) edukačnej, b) pracovnej, c) sociálnej. Stupne sluchového postihnutia: a) úplná strata sluchu – hluchota, b) veľmi ťažké sluchové postihnutie – surditas, c) ťažké sluchové postihnutie, d) stredne ťažké sluchové postihnutie, e) stredné sluchové postihnutie – nedoslýchavosť, f) ľahké sluchové postihnutie – hypacusis. (intenzita sluchového podnetu sa vyjadruje v d. B (decibeloch). • • Edukácia sluchovo postihnutých - etiológia a patogenéza sluchovej poruchy je podmienená multifaktoriálne a multidimenzionálne, v dôsledku čoho predstavuje širokú škálu variant sluchových porúch. Táto je však len jedným z determinantov miery vzdelávateľnosti sluchovo postihnutých a nemusí mať vôbec fatálny význam z hľadiska jej možnej limitácie. Veľký význam majú faktory: vývin kognitívnych funkcií, kompenzačné mechanizmy, emocionálno–vôľové činitele a pod. Edukácia je založená na informačnom kolobehu, v ktorom môžu byť bariéry: a) periférne (senzorický kanál), b)centrálne (transformácia informácie na poznatok), c) v expresoroch (prostredníctvom ktorých sa sprostredkujú spätné informácie). Úloha pedagogiky sluchovo postihnutých aplikácia komunikačných systémov: mimickogestikulačná komunikácia, posunková komunikácia, prstová reč, znaková reč, odzeranie, orálna(ústna) reč, totálna komunikácia (komplexný komunikačný systém dorozumievania sa nepočujúcich), komunikácia pomocou elektroakustických prostriedkov a vibračných zariadení; vzťah k sebe samému, primeraný rozvoj osobnosti.

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených • • Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených - skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi znakmi v zdravotnom stave. Tento odbor sa u nás nazýva aj somatopédia. Kategórie osôb, ktorých telesná integrácia je obmedzená: a) telesne postihnutí – ťažkosti v hybnosti, lokomócii, prípadne odlišnosti vo vonkajšom vzhľade a s tým spojeným subjektívnym prežívaním; b) chorí – ktorých zdravotný stav nedovoľuje edukáciu v podmienkach bežných škôl pre intaktných a preto sa vzdelávajú prevažne individuálne v zdravotných zariadeniach na lôžku; c)zdravotne oslabení – ktorí sa kratší alebo dlhší čas nachádzajú v ozdravovniach alebo liečebniach z dôvodu zdravotnej indikácie. • • K najčastejším poruchám hybnosti patria: poruchy chôdze – abázia (neschopnosť chodiť), dysbázia (porucha rovnováhy pri chôdzi); porucha rovnováhy - astázia (neschopnosť stáť); poruchy hybnosti – akinéza (neschopnosť uskutočniť pohyb), hyperkinéza (nadmerná mimovoľná pohyblivosť), imobilita (neschopnosť pohybu), asynergia (porucha súhybu jednotlivých svalových skupín), spazmofília (pohotovosť k svalovým kŕčom). Telesným postihnutím sa rozumejú spravidla anomálie takého výrazného stupňa, ktorý odlišuje jedinca od ostatných: poruchy horných a dolných končatín, deformácie chrbtice, poruchy tvaru lebky, poruchy znetvorujúce, poruchy vývinu kostí a pod. (amélia – nevyvinutie horných končatín), gibbus (hrb), pes equinovarus (konská noha), výrazné znetvorenia kĺbov a iné, makrocefália (nadmerná veľkosť hlavy), mikroencefália (malá hlava), anencefália (nevyvinutie mozgu a kostí mozgovej časti), dysmélia ( tvarové vývinové odchýlky končatín), rázštepy čeľustí, podnebia, chrbtice a pod.

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených • • • K najčastejším detským chorobám patria: choroby dýchacieho systému, uropoetického systému, poruchy metabolizmu, poruchy krvi, kože, infekčné choroby a celý rad iných ochorení, rôznej etiológie a symptomatológie. Výchovná rehabilitácia, najmä edukácia sa realizuje v modifikovaných organizačných formách, upravenom obsahu a pri aplikácii špeciálnych edukačných a rehabilitačných metód použitím špeciálnych technických a rehabilitačných prostriedkov pri dôslednom dodržaní individuálneho prístupu k žiakom. Do skupiny zdravotne oslabených patria deti, ktoré sú dlhodobo liečené v liečebniach alebo ozdravovniach a je u nich potrebná výchovná rehabilitácia. • V skupine telesne postihnutých žiakov sa osobitný význam v rámci výchovnej rehabilitácie kladie na rozvíjanie komunikačných zručností prostredníctvom vyučovacích predmetov: individuálna logopedická starostlivosť a špeciálne písanie: ústami, pahýľmi, protézami, nohami, upravenými písacími strojmi a pod. znížená schopnosť lokomócie sa vyrovnáva najmä zvýšeným počtom výchovno-vzdelávacích zájazdov.

Pedagogika detí sa narušenou komunikačnou schopnosťou • Logopédia - jej predmetom je edukácia, • • korekcia a rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Skúma etiológiu, symptomatológiu a možnosti korekcie, ako aj spätné pôsobenie narušenia komunikácie na osobnosť jednotlivca. Hľadá čo najúčinnejšie metódy edukácie, korekcie, rehabilitácie a eliminovania negatívnych sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z narušenia komunikačnej schopnosti. Indikácia pre narušenú komunikačnú schopnosť je heterogénna – ak niektorá rovina jazykových prejavov pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer vo vzťahu na rovinu foneticko (fyziologické a akustické vlastnosti hlások) fonologickú (náuka o fonémach), syntaktickú, morfologickú, lexikálnu, pri verbálnej komunikácii, ale i rovinu nonverbálnych foriem jazykových prejavov a ich sociálnych dôsledkoch. • Príčiny narušenej komunikačnej schopnosti: a) narušený vývin reči (neschopnosť osvojiť si hovorenú reč), b) dyslália (chybná artikulácia), c) rinolália (fufnavosť), d) brblavosť – tumulus sermonis (narušenie tempa reči), e) afázia (centrálne narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči najmä v dôsledku mozgových príhod), f) dyzartria (narušenie artikulácie), g)mutizmus (onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou), h) zajakavosť – balbutes (narušenie plynulosti reči klonickým- trhavým, tonickým – napäťovým, alebo klonickotonickými spazmami – kŕčmi, na podklade komplexného narušenia koordinácie orgánov podieľajúcich sa na rečovej produkcii), i)poruchy hlasu (patologická zmena štruktúry hlasu, zmeny v jeho akustických kvalitách, spôsobe tvorby a používania – dsyfónie – funkčné poruchy hlasu). V logopédii sa dôraz kladie na korekciu!!!!!

Pedagogika detí s poruchami učenia • • • Pedagogika detí s poruchami učenia predstavuje jeden z najmladších odborov ŠPG. Etiologické a symptomatoligické hľadisko: pomerne heterogénna skupina, spoločným menovateľom je skutočnosť, že ak takémuto žiakovi nie je poskytnutá špeciálnopedagogická pomoc, zlyháva v škole. Ťažkosti: s osvojením si a používaním jazyka, čítaním, písaním, manipulácie s grafickými, matematickými či múzickými symbolmi, aplikovaním pravopisných pravidiel a pod. Príčiny: nie sú primárne senzorické, somatické alebo mentálne postihnutia, sociálne podmienené faktory nedostatočná metodika vyučovania - môžu byť dôsledkami porúch pozornosti alebo pamäti, percepcie, či percepčno-motorických, myslenia alebo reči. Etiologické faktory: ĽMD, hereditárne podmienené faktory, hereditárne encefalopatické, neurofyzické , rôzne iné etiologické faktory: biochemické, sociálnedeprivačné a pod. Špecifickými et. faktormi môžu byť poruchy symbolických funkcií. • • • Schéma činnosti symbolických funkcií: recepcia – fázia (hovorená reč), lexia (čítanie), grafia (písanie), kalkúlia (počítanie), múza (umenie), - expresia. Poruchy sa môžu objavovať v jednej funkcii alebo v kombinácii viacerých. Vývinové poruchy: dysfázia, dyslexia, dysgrafia, dysortografia ( porucha pravopisu), dyskalkúlia, dysmúzia (porucha hudobných schopností). Edukácia detí s poruchami učenia – do sprostredkovacieho procesu obsahu vzdelávania sa implementujú korekčné prvky, teda aj vzdelávanie má miestami korekčný charakter. Diagnostika - náročná, multidisciplinárna, diferenciálno-diagnistické aktivity na rozpoznanie a vylúčenie senzorických či mentálnych defektov ako príčin ťažkostí dieťaťa. Korekčné programy – na základe diagnózy individuálne pre každé dieťa, intervenčné stratégie môžu byť behaviorálne alebo kognitívne orientované.

Pedagogika psychosociálne narušených • • • Pedagogika psychosociálne narušených – predmetom je: edukácia, reedukácia a celková výchovná rehabilitácia. Psychosociálne narušenie – je narušenie psychickej a sociálnej integrity, v dôlsedku kotrej sa jedinec správa maladaptívne, vedome alebo mimovoľne porušuje spoločenské, morálne alebo právne normy, Vývin odboru – najskôr súčasťou psychopédie (mentálne narušení), neskôr etopédie (sociálne narušeni), v súčasnosti pedagogika psychosociálne narušených, v budúcnosti potreba vyčleniť deti, ktorých správanie z etiologického hľadiska nemá disociálny charakter, ale majú skôr adaptačné alebo adjustačné problémy, alebo problémy komunikačného, či interakčného charakteru s okolím. • • • Z hľadiska závažnosti sa poruchy správania rozdeľujú na: a) disociálne správanie (nie je spoločensky nebezpečné), b) asociálne správanie (záškoláctvo, toxikománia, závislosť od hier, drobné krádeže a pod. ), c) antisociálne správanie (najzávažnejší stupeň porúch správania, je spoločensky nebezpečné, protispoločensky zacielené – delikvencia či kriminalita). Z etiologického hľadiska: endogénne faktory: hereditárna podmienenosť, genetické zakódoavnie, poruchy centrálneho nervového systému, dysfunkcií ĽMD, dispozície k neurózam, psychické poruchy a pod. , exogénne faktory: patologické prostredie, negatívne výchovné ovplyvňovanie, negatívne vzory a pod. Reedukácia a korekcia: vybudovanie a posilnenie autoregulačných mechanizmov, akceptabilná hierarchia hodnôt, pozitívne formy správania, posilňovanie vhodných stereotypov správania, vôľového konania, schopnosti prekonávať prekážky. Ľahké formy – ambulantne, ťažké v reedukačných domovoch.

Pedagogika viacnásobne postihnutých • • • Pedagogika viacnásobne postihnutých v minulosti v rámci pedagogiky mentálne postihnutých, lebo sa kládol prioritný význam na kombináciu mentálneho postihnutia s iným postihnutím či narušením. Viacnásobné postihnutie – nie je iba súčet jednotlivých postihnutí či narušení ale sa vytvára nová kvalita – synergia. Vnp sa môže vyskytovať v rôznych variáciách, v rámci ktorých inetrindividuálne rozdiely vyžadujú prísne individuálny prístup na základe špeciálnopedagogickej diagnostiky, prostredníctvom ktorej sa odhalí v ktorých častiach informačného kolobehu sa vyskytujú limitujúce faktory. Ťažkosti pri Vnp pri limitujúcom pôsobení viacerých faktorov: v oblasti recepcie, v oblasti transformácie informácií na poznatky (centrálne spracovanie) alebo v oblasti expresie, prípadne v ich kombinácií. • • Edukačné postupy: vytvorenie komunikačného systému, metódy výchovnej rehabilitácie a koncepcia konštrukcie kurikula sú závislé od stupňa postihnutia. Etiologické faktory viacnásobného postihnutia: tvoria mimoriadne širokú škálu rôznych faktorov, pri veľkej simplifikácii sa môžu zhrnúť na základe symptomatológie do troch skupín: - mentálne postihnutie v kombinácii s ďalším postihnutím, - slepo-hluchota (najťažšia forma Vnp), - poruchy spávania v kombinácii s ďalším postihnutím či narušením. V ŠPG PG Vnp zaujíma popredné miesto, je to dané náročnosťou práce, ale aj tým, že pri objektívnej diagnostike je sólové postihnutie či narušenie čoraz zriedkavejšie.

Pedagogika nadaných a talentovaných • • • Pedagogika nadaných a talentovaných - edukácia takto výnimočných žiakov si vyžaduje isté modifikácie: individuálny prístup, aplikácia špeciálnych metód, úprava kurikula, modifikácia organizačných foriem a pod. Nadaní a talentovaní - multifaktoriálna podmienenosť fenoménov: schopnosť, dedičnosť, prostredie a výchova. Nadanie sa chápe ako výsledok vzájomného spolupôsobenia: nadpriemerných schopností, kreativity, vôle k výkonom, rodiny, školy a vzájomných vzťahov so spoluvrstovníkmi. Je to vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach. Talent sú vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa prejavujú rýchlym a kvalitným osvojením. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú výchovou nahradiť. Identifikácia talentu alebo nadania: rovnako dôležitá pre edukáciu ako v prípade postihnutia či narušenia. • • • Špeciálna edukácia: individualizované podmienky s modifikovaným kurikulom a metódami, individuálne tempo práce žiaka, upravovať sociálne vzťahy a správanie sa žiaka tak, aby boli akceptabilné, sledovať a usmerňovať rozvoj osobnosti a pod. Špeciálne rozvíjajúce programy: a)akceleračné, b) obohacujúce, c) skupinové (vybrané deti na základe záujmu a dispozícií bez ohľadu na vek), d) individuálne, e) vyrovnávacie (pre tých žiakov, u ktorých má vývin jednosmerné zameranie, čím je narušený všestranný rozvoj osobnosti), f) preventívne (pre žiakov so sklonmi k nedostatočnej sociabilite), g) harmonizujúce a pod. Realizácia edukácie: segregovaná, integrovaná, v školách, mimoškolských zariadeniach, v podmienkach rodinnej výchovy. Metódy práce: terapia správania, vedenie k presnosti, tréning schopností, zručností, priame vyučovanie, rozvíjanie kognitívnych schopností, usmerňovanie, tréning stratégie učenia sa, terapia sociálnych spôsobilostí. Je dôležité si uvedomiť, že potreba hľadania talentovaných a nadaných sa týka aj postihnutej alebo narušenej populácie!!!!

Pedagogika detí s poruchami správania • • Odbor v našej literatúre nerozpracovný, problematika detí s poruchami správania sa na báze rôznych etiologických a symptomatologických faktorov je roztrúsená v rôznych častiach ŠPG alebo sa im nevenuje dostatočná pozornosť. Zjednocujúcim faktorom je syndróm poruchy správania, ktorá môže byť dôsledkom heterogénnych faktorov. Sem patrí napr. aj porucha pozornosti a správania, školské fóbie a pod. , ktorým PG nevenovala pozornosť.