Pda je najvrchnejia as zemskej kry ktor vznik

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry a s ktorými má sústavnú látkovú a energetickú výmenu. Prečo je pre život človeka taká dôležitá?

Úrodnosť (produkcia biomasy) Zabezpečuje produkciu potravín pre človeka a iné organizmy Ekologická funkcia Zabezpečuje život rastlín a živočíchov a zároveň genetický potenciál nevyhnutný pre život človeka Environmentálna funkcia Zabezpečuje filtráciu, retenciu, transport a premenu látok pri ochrane životného prostredia Zdroj surovín Zásobáreň ílu, vody, piesku, minerálov, hornín, atď. Kultúrne dedičstvo a súčasť krajiny Predstavuje priestorovú základňu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus. . . je súčasťou našej histórie

Zvetrávanie minerálov, rozklad organických látok. . . Pôda ako zásobáreň živín pre rastliny (základ úrodnosti pôd) Al 3+ Mg 2+ Ca 2+ živiny Sorbovanie iónov na povrch koloidov H+ KOLOID Mg 2+ Výmena iónov medzi pôdou a koreňmi rastlín Vymývanie iónov pretekajúcou vodou

Pôda ako štruktúrne a pórovité médium, ktoré viaže vodu Materský substrát zvetrávanie Minerálne a organické častice rôznej veľkosti Štruktúra pôdy: Pórovitosť pôdy (určuje vzdušný a vlhkostný režim pôd): Produkty zvetrávania (ílové minerály, oxidy Fe, Mn, Al, hum. látky. . ) Gravitačné póry (Ø > 0. 01 mm) Kapilárne póry (Ø 0. 01 – 0. 0002 mm) Veľmi jemné póry (Ø < 0. 0002 mm) Textúra pôdy (pôdny druh): Infiltrácia zrážkovej vody Ílové častice zlepujú minerálne zrná do agregátov a vytvára sa Pôdny druh sa určuje na základe obsahu jemnozeme (piesok Ø štruktúra pôdy. 0. 05 -2 mm, prach Ø 0. 05 -0. 002 mm, íl Ø < 0. 002 mm), skeletu (Ø > 2 mm) a organických látok (u organických pôd) 1) Histické pôdy 2) Psefitické pôdy 3) Ľahké pôdy (P, HL-P) 4) Stredné pôdy (P-HL, ILHL) 5) Ťažké pôdy (ILOVITÉ, ÍL) Gravitačnými pórmi voda preteká do podložia V kapilárnych a menších póroch dochádza k dlhodobejšiemu viazaniu vody – retencia vody!

Pôsobením špeciálnych pôdotvorných procesov (napr. zvetrávania, brunifikácie, ilimerizácie, podzolizácie, akumulácie humusu a pod. ) vznikajú horizontálne vrstvy, ktoré nazývame pôdne horizonty. H 1 H 2 H 3 H 4 H 5 Horizontálne vrstvy pôdy ako výsledok pôdotvorných procesov – klasifikácia pôd Horizonty majú zákonité usporiadanie, ktoré je výsledkom špecifického pôdotvorného procesu (napríklad podzolizácie): O – nadložný horizont A – povrchový humusový horizont E – podpovrchový ochudobnený horizont B – podpovrchový obohatený horizont C – materský substrát Horizonty sú ľahko viditeľné, ich usporiadanie je zákonité a rešpektuje špeciálne pôdotvorné procesy → preto ich používame na klasifikáciu pôd (t. j. určenie pôdneho typu) Pedón (trojrozmerný výrez reálnej pôdy) Polypedón (skupina pedónov rovnakej taxonomickej jednotky) Pôdny profil (2 D výrez pedónu, ktorý slúži na popis jeho vlastností)

ANDOZEM GLEJ PODZOL ORGANOZEM PSEUDOGLEJ SLANEC ANTROZEM KULTIZEM SLANISKO PARARENDZINA HNEDOZEM FLUVIZEM RANKER LUVIZEM Človek KAMBIZEM Vek ČERNOZEM Reliéf ČIERNICA Podzemná voda SMONICA Živé organizmy LITOZEM Klíma REGOZEM Materská hornina Variabilita pôdneho krytu ako výsledok pôdotvorných faktorov

LITOZEME a RANKRE Sú to mladé iniciálne dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté zo silne skeletnatých zvetralín pevných a spevnených hornín. Rankre vznikajú z nekarbonátových hornín (žuly, andezity, kryštalické bridlice a pod. ). Litozeme vznikajú z karbonátových aj nekarbonátových hornín. Litozeme a rankre sú bežné vo všetkých pohoriach Slovenska. Využívajú sa ako lesná pôda a horské lúky. Ao Am Au R R

RENDZINY a PARARENDZINY Dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z karbonátových a karbonátovo-silikátových pevných alebo spevnených hornín (dolomity, vápence a pod. ) predovšetkým v horských oblastiach Slovenska. Spravidla sú stredne až silne skeletnaté. Regozeme sú veľmi časté pôdy karbonátových pohorí Slovenska a vytvárajú pôdne prostredie pre listnaté aj ihličnaté lesy, lúky a pasienky. Am Cc

FLUVIZEME Úrodné aj menej úrodné iniciálne pôdy v nivách riek. Ich vývoj je opakovane narušovaný záplavami. Dvojhorizontové A-C pôdy (niekedy aj viac C horizontov) vyvinuté z fluviálnych sedimentov (hliny, piesky, štrky). Fluvizeme sa využívajú ako poľnohospodárska aj lesná pôda. Ao C G Veľké rieky sú kolískou civilizácie lebo prinášali stále nové, na živiny bohaté vrstvy pôdy (fluvizeme)

REGOZEME Mladé dvojhorizontové A-C pôdy, ktorých vývoj je narúšaný rôznymi faktormi, prevažne eróziou. Vyvinuté sú z nespevnených nealuviálnych sedimentov (prevažne piesky a spraše). Regozeme sú využívané ako poľnohospodárska aj lesná pôda (predovšetkým Záhorská nížina) Erózne fľaky regozemí v hnedozemnom regióne (poľnohospodárska pôda) Akp Cc Piesočnaté regozeme na Záhorskej nížine (lesná pôda)

ČERNOZEME a SMONICE Úrodné pôdy najsuchších a najteplejších oblastí Slovenka (nepremyvný až periodicky premyvný vodný režim). Dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z nespevnených sedimentov, najčastejšie z karbonátových eolických spraší. Smonice vznikajú predovšetkým z ílových sedimentov a preto sú zrnitostne ťažšie. Am Černozeme sa využívajú prevažne v poľnohospodárstve ako orná pôda (asi 346 tis. ha) Cc

ČIERNICE Úrodné pôdy širokých nív riek bez intenzívneho vplyvu záplav. Dvojhorizontové A-C(G) pôdy vyvinuté z aluviálnych sedimentov. Bývajú ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody. Am Am A/C C Čiernice patria medzi naše najúrodnejšie pôdy. Využívajú sa predovšetkým ako poľnohospodárska pôda (asi 206 tis. ha).

HNEDOZEME Úrodné pôdy menej suchších oblastí Slovenka (periodicky premyvný vodný režim). Trojhorizontové A-B-C pôdy vyvinuté prevažne z nespevnených sedimentov, najčastejšie z karbonátových eolických spraší a iných kvartérnych a neogénnych sedimentov. Akp Povlaky ílu na stenách pórov ako dôsledok ilimerizácie Bt Cc Hnedozeme sa využívajú prevažne ako orná pôda (asi 317 tis. ha)

LUVIZEME Menej úrodné pôdy vlhkejších a chladnejších oblasti Slovenska s premyvným vodným režimom. Sú to štvrohorizontové A-E-B-C pôdy, ktoré vznikajú z rôznych nespevnených substrátov (piesky, hliny a ílovité hliny). Spolu s hnedozemami ich označujeme ako ilimerizované pôdy. Akp Am El Bt Luvizeme sa využívajú ako poľnohospodárska aj lesná pôda a sú prevládajúcim pôdnym typom našich kotlín.

KAMBIZEME a ANDOZEME Kambizeme (hnedé lesné pôdy) sú najrozšírenejším pôdnym typom Slovenska. Sú to stredne úrodné trojhorizontové A-B-C pôdy, ktoré vznikajú predovšetkým z nekarbonátových zvetralín pevných hornín. Andozeme sú horské pôdy vo vulkanických pohoriach s podobnou stavbou profilu ako kambizeme. O Ao Am A/B Bv C Kambizeme sú využívané predovšetkým ako lesné pôdy, ale v podhorských a horských oblastiach často aj v poľnohospodárstve (orná pôda, lúky, pasienky)

PODZOLY Podzoly sú horské až vysokohorské pôdy veľmi chladných a vlhkých oblastí Slovenska (výnimku tvoria piesočnaté podzoly na Záhorskej nížine). Sú to štvorhorizontové A-E-B-C pôdy vyvinuté predovšetkým zo zvetralín kyslých hornín. Podzoly sa využívajú ako lesné pôdy (ihličnaté lesy a kosodrevina). V hôľnej oblasti vytvárajú pôdne prostredie pre vysokohorské lúky. Am O A E Bs B/C C

ORGANOZEME a GLEJE Organozeme sú hydromorfné pôdy, ktoré vznikajú hromadením organických látok v prostredí s nadbytkom vody. Diagnostický je rašelinový Ot-horizont. Gleje sú hydromorfné pôdy, ktoré vznikajú premenou materského substrátu vplyvom podzemnej vody. Diagnostický je glejový Ghorizont. A Ot 1 C Ot 2 (D) Ot 3 Organozeme a gleje sú typické pôdy pre mokraďové ekosystémy (rašeliniská, lužné lesy, jelšové lesy a pod. ) G Glejový horizont je zafarbený do odtieňov hrdzavej a sivej, čo je spôsobené premiestňovaním železa.

PSEUDOGLEJE Pseudogleje vznikajú na plochách, ktoré sú kvôli zníženej priepustnosti pedónu periodicky zamokrené povrchovou vodou. Sú to štvorhorizontové A-E-B-C alebo trojhorizontové A-B-C pôdy. Spolu s organozemami a glejmi ich označujeme ako hydromorfné pôdy. Pseudogleje sa využívajú ako lesná A aj poľnohospodárska pôda, kvôli Ao C En Bg Podobne ako u glejov, aj tu môžeme vidieť striedanie hrdzavej a sivej hmoty, čo je dôsledok pôsobenia vody. G nadmernému obsahu vody hlavne v jarnom období sú však málo úrodné.

SLANISKÁ a SLANCE Spoločne ich nazývame ako salinické (zasolené) pôdy. Na ich vzniku sa podieľajú prevažne podzemné vody silne mineralizované soľami sodíka. Vyskytujú sa prevažne v alúviách väčších riek v teplých a suchých oblastiach Slovenska (výparný vodný režim). Sú veľmi málo úrodné. Am Salinické pôdy sa využívajú prevažne ako poľnohospodárska pôda. Lokálne podmieňujú výskyt vzácnej slanomilnej vegetácie) Akp (S) Bn CG Pukliny oddeľujú charakteristickú stĺpcovú štruktúru slancových pôd. Na povrchu vidieť bielu soľ sodíka (soľný kvet), ktorá sa vyzrážala pri odparovaní mineralizovanej podzemnej vody z povrchu pôdy.

ANTROZEME a KULTIZEME Antrozeme sú pôdy na človekom vytvorených materiáloch (po rekultivácii skládok, hrádze, násypy, urbánne pôdy a pod. ). Kultizeme sú pôdy v prirodzenom prostredí silne ovplyvnené činnosťou človeka (napr. terasované alebo meliorované pôdy). Spoločne ich nazývame antropické pôdy. Ad Am C (A’) Dg 1 Dg 2 Medzi antropické pôdy patria aj silne kontaminované pôdy (obrázok ukazuje kontamináciu pôd SR znečisťujúcimi látkami, silná kontaminácia je označená červenou farbou)