Pavol Orszgh Hviezdoslav Koniec Vstp Obsah ivotopis Bibliografia

Pavol Országh Hviezdoslav Koniec Vstúp

Obsah: Životopis Bibliografia Galéria Koniec

Obsah: Životopis Stručne o autorovi Viac zo života Bibliografia Galéria Koniec Späť

Obsah: Životopis Bibliografia Galéria Koniec Späť Lyrika Epika Dráma

Stručne o autorovi: Pavol Országh Hviezdoslav (2. 2. 1849 - 8. 11. 1921) - básnik, dramatik a prekladateľ, patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry. Svojou tvorbou položil základy moderného slovenského básnictva. Je autorom široko koncipovaných cyklov reflexívnej, prírodnej, občianskej a intímnej lyriky (Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Letorosty, Dozvuky, Krvavé sonety) a epických skladieb, ktoré zobrazujú život dedinského ľudu a slovenského zemianstva (Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský). Samostatný okruh v jeho tvorbe tvorí biblická epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety (Agar, Ráchel, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov). Najvýznamnejším dramatickým dielom je tragédia Herodes a Herodias s hlbokou filozofickou náplňou, ktorá predstavuje jeden z vrcholov slovenskej dramatickej tvorby. Mimoriadny význam majú aj Hviezdoslavove majstrovské preklady z diel svetovej literatúry. Koniec Späť

Viac zo života: 1/8 Pavol Országh sa narodil dňa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne v schudobnelej zemianskej rodine, v rázovitom čistom slovenskom oravskom kraji. Iba jeho meno nebolo slovenské, a preto boli mnohí presvedčení, že Országhovci sú poslovenčení Maďari. Doma sa však rozprávalo po slovensky, slovenčinu umocňovala aj bibličtina z evanjelického Zpěvníka alebo Tranoscia. Slabé základy cudzích jazykov pochytil Országh v ľudových školách vo Vyšnom Kubíne, Jasenovej a Leštinách. V Leštinách sa učilo aj po slovensky zásluhou učiteľa Adolfa Medzihradského. Dokonca pravidlá správania sa tejto školy boli napísané po slovensky a dnes sú vystavené v kežmarskom múzeu. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 2/8 Bola to hlavne zásluha učiteľa Medzihradského, že rodina dala Pavla ďalej do škôl, pretože práve on ich upozorňoval na chlapcov výnimočný talent. Navyše bol Pavol chorľavý a vôbec sa nehodil pre gazdovskú prácu, na ktorú ho otec pripravoval. Rok vypomáhal aj pri hospodárení strýkovi Jánovi. Pavol mal však ešte jedného strýka, ktorý bol krajčírskym majstrom v Miškovci. Rodina sa rozhodla pošle Pavla k strýkovi do Miškovca, ten je pomerne bohatý, chlapca opatrí - veď nemá svoje deti a okrem toho v Miškovci je nižšie gymnázium. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 3/8 A tak sa Pavol Országh v septembri 1862 zapisuje do prvého ročníka nižšieho gymnázia v Miškovci. Jeho znalosti maďarčiny boli chabé, ale sám spomína, že sa musel bifľovať, aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy. Na prázdniny domov nešiel - strýko mal bohatú knižnicu a tu sa Pavol Országh naučil milovať maďarských básnikov a maďarskú históriu. A nielen milovať - on dokonca začal v Miškovci písať maďarské verše. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 4/8 Pavol nebol doma tri roky a možno by bol ostal v Miškolci aj dlhšie, keby mu nebol náhle umrel strýko. V lete 1865 sa vracia domov a nad jeho osudom zavisne otáznik: čo ďalej? Do skončenia nižšieho gymnázia mu chýba jeden rok. Či raz bude z neho teológ alebo právnik, to ešte nevie. Otec mu však prízvukuje, že farári sú chudobní, kým právnici majú vždy veľa peňazí. V tomto smere si Pavol s otcom nerozumie - Mikuláš Országh uprednostňuje hmotné statky, kým jeho syn sa zameriava na duchovné. Pravdepodobne zasahuje opäť učiteľ Medzihradský. On i jeho blízka rodina vyštudovala na kežmarskom gymnáziu. Kežmarok nie je ďaleko, škola je tam vynikajúca a v prostredí Spiša sa Pavol zdokonalí aj v nemčine. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 5/8 Kežmarské gymnázium skutočne patrilo medzi popredné vzdelávacie ústavy v celom Uhorsku. Škola vznikla pravdepodobne už v 13. storočí, hoci prvé písomné zmienky sú zo 14. storočia. V septembri 1865 sa Pavol Országh zapisuje do štvrtého ročníka kežmarského gymnázia. Jeho spolužiaci pochádzajú prevažne zo Spiša, z Oravy je len on sám. Má však spolužiaka z Čiech a ďalší pochádza z Gruzínska. Vo štvrtom ročníku sa Pavol učí náboženstvo, latinčinu, nemčinu, maďarčinu, dejepis a zemepis, aritmetiku, geometriu, prírodopis a navštevuje aj nepovinnú slovenčinu. Pavol sa v septembri 1866 zapisuje do piateho ročníka - začína teda vyššie gymnázium. Sortiment jeho vyučovacích predmetov sa rozšíril o gréčtinu a chémiu. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 6/8 V septembri 1867 sa zapisuje Országh do 6. ročníka. K doterajším predmetom pribúda zoológia a botanika. Vďaka riaditeľovi lýcea nemusel Pavol pred posledným školským rokom narukovať a mohol sa tak v septembri 1869 zapísať do posledného - 8. ročníka. Posledný rok bol po študijnej stránke veľmi náročný - k predmetom pribudla fyzika a psychológia. Po ukončení gymnázia študoval Országh v r. 1870 - 1872 právo v Prešove - s priateľmi vydal zborník Napred - aj tento vlastní kežmarské múzeum. Zborník napred rozvíril hladinu slovenských literátov - písanie o láske považovali za nehoráznosť. . . mladí básnici majú písať o vlasti. . . Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 7/8 Országh však zo svojej cesty neustúpil. Po ukončení práva pôsobil ako praktikant i už ako hotový právnik v Dolnom Kubíne, Senici, Námestove a opäť Dolnom Kubíne, až napokon r. 1879 si otvoril advokátsku kanceláriu v Námestove a začal naplno písať. Vtedy sa zrodila Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Bútora a Čútora. . . V r. 1889 sa presťahoval do Dolného Kubína, zanechal advokátstvo a začal sa venovať už len písaniu. Prvý diel jeho súborných spisov vyšiel r. 1892, posledný až r. 1931. . . Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Viac zo života: 8/8 V literatúre neuznával politikárčenie, ani šovinizmus. Veľmi sa ho dotkla I. svetová vojna - reakciou bola kniha básní Krvavé sonety. A keď sa uhorská monarchia rozpadla a r. 1918 vznikla Československá republika, zapojil sa do nového života. Stal sa členom výboru Slovenskej národnej rady v Dolnom Kubíne a r. 1919 ho zvolili za člena Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe. Žiaľ, slobode sa tešil krátko. Zomrel na následky zápalu pľúc v Dolnom Kubíne 8. novembra 1921. Koniec Späť Predchádzajúca strana Ďalšia strana

Lyrika: Koniec Sonety Letorosty Prechádzky jarom Prechádzky letom Žalmy a hymny Stesky Dozvuky Krvavé sonety Späť

Epika: - dlhšia: - Ežo Vlkolinský - Gábor Vlkolinský - Dve návštevy - kratšia: - Prvý záprah - Na obnôcke - Bútora a Čútora - námety z histórie: - Rastislav - Ľúbosť Svätoplukova - Žofia Bosňáková Koniec Späť