Pavol Dobinsk O troch grooch Pavol Dobinsk Bol

Pavol Dobšinský O troch grošoch

Pavol Dobšinský Bol zberateľom ľudových rozprávok

Pavol Dobšinský

Kopal raz chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, že sám kráľ šiel po tejto ceste a opýtal sa chudobného človeka:

„ Povedzže mne ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu? “ „Hja najjasnejší kráľu ja mám na deň tri groše. “

Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa, ako môže z troch grošov vyžiť. „ Jaj, Vaša Jasnosť, keby len vyžiť, to by bolo ľahko. Ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý ho požičiavam a iba z toho tretiesám žijem.

Ale to veru kráľ nerozumel, čo to znamená. Hútal, hútal, ale nakoniec sa musel pekne-krásne priznať, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z troch grošov i vracať, i požičiavať i vyžiť.

„Nuž, najjasnejší pane, “ povie chudobný človek, „ to je takto: Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam, bo on ma choval. Ale chovám i malého syna, tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď ostarnem. A z toho tretieho groša žijem sám. “

„ No dobre, keď je tak, “ zaradoval sa kráľ. Ja mám doma dvanástich radcov, a čím väčšiu plácu im dávam, tým väčšmi sa ponosujú, že nemanú z čoho žiť. Teraz im zadám túto hádanku, čo si mi povedal.

Ale ak by sa prišli k tebe vypytovať, nepovedzže im, čo to znamená, kým len môj obraz neuvidíš. “ Daroval sedliakovi hrsť dukátov a odišiel domov.

Len čo došiel, dal zavolať radcov pred seba: „Vy, “ hovorí im, „ čo z toľkých peňazí neviete vyžiť! V krajine je jeden človek, ktorý má na deň iba tri groše a ešte aj z tých jeden vracia, druhý požičiava a z tretieho žije - , a predsa statočne vyžije.

Ak ste taký múdry povedzte mi, ako je to možné! Ak mi to do pozajtrajška nepoviete, dám vás všetkých z krajiny vyhnať, aby ste mi darmo chlieb nejedli. “ Pobrali sa slávny radcovia s ovesenými nosmi a začali sa radiť. . . .