Paed Dr Jozef Beuka jbenuskanextra sk Rdioaktivita schopnos
Paed. Dr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra. sk
Rádioaktivita: - schopnosť atómových jadier samovoľne vysielať žiarenie. Takéto nuklidy nazývame rádionuklidy, alebo rádioizotopy. Rádionuklidy: - prirodzené (vyskytujú sa v prírode) - umelé (vznikli reakciami v laboratórnych podmienkach )
Rádionuklidy vysielajú žiarenie. . . RN GM - jeho detekcia Geiger-Müllerovým počítačom.
Žiarenie v homogénnom magnetickom poli. . . D GM RN GM - sa rozloží na tri zložky, označené a, b a g.
Žiarenie v homogénnom magnetickom poli. . . a RN D g b GM a - prúd rýchlo letiacich nabitých častíc b - prúd rýchlo letiacich nabitých častíc g - elektromagnetické žiarenie GM
Zložky jadrového žiarenia: + a žiarenie - sú prudko letiace jadrá hélia b- žiarenie - sú prudko letiace elektróny b+ žiarenie - sú prudko letiace pozitróny g žiarenie - elektromagnetické žiarenie, fotóny s vysokou energiou, hf > 10 ke. V
Prenikavosť rádioaktívneho žiarenia: Pb papier Al RN a b g a - žiarenie zastaví list papiera. b - žiarenie zastaví hliníkový plech. g - žiarenie čiastočne zoslabí olovený blok.
Absorpcia žiarenia v látkach Letiace častice a a b sa v látkach postupne brzdia. N N 0 0 x Pokles počtu a - častíc pri ich absorpcii v látkovom prostredí.
Absorpcia žiarenia v látkach Fotóny g žiarenia sú v látkach pohlcované. N N 0 0 d 2 d x Pokles počtu fotónov g - žiarenia pri ich absorpcii v látkovom prostredí.
Prirodzená rádioaktivita: Samovoľné premeny niektorých atómových jadier. Energia a-častice je asi 4, 8 Me. V. Mária Curie V roku 1898 objavila rádium - silný žiarič.
Prirodzená rádioaktivita: Samovoľné premeny niektorých atómových jadier. Premena prvku dusík na kyslík. . . Ernest Rutherford V roku 1919 uskutočnil prvú umelú premenu prvkov.
Prirodzená rádioaktivita: Samovoľné premeny niektorých atómových jadier. Ostreľovaním Be a-časticami vzniklo žiarenie, ktorého častice nemali elektrický náboj. . . James Chadwick V roku 1932 objavil neutrón.
Prirodzená rádioaktivita: Samovoľné premeny niektorých atómových jadier. Pri určovaní veku archeologických vzoriek sa vyurádioaktívny rozpad nestabilného izotopu uhlíka. . .
Umelá rádioaktivita: Rádioaktívne jadrá sú produktom jadrovej reakcie. Ostreľovaním Al a-časticami. . . - vznikli jadrá P, ktoré sa spontánne menili na Si. . . Fréderic a Iréne Joliot-Curieovci V roku 1934 objavili umelú rádioaktivitu.
Premena prvkov pri rádioaktívnom rozpade: Pri a - rozpade emituje rádioaktívne jadro časticu, ktorá obsahuje dva protóny a dva neutróny. Nové jadro má o dva protóny a dva neutróny menej. Príkladom a žiariča je rádium:
Premena prvkov pri rádioaktívnom rozpade: Pri b- rozpade emituje rádioaktívne jadro elektrón. V jadre nastáva rozpad neutrónu na elektrónové antineutríno. . . Nové jadro má o jeden protón viac. Príkladom b- žiariča je nestabilný uhlík:
Premena prvkov pri rádioaktívnom rozpade: Pri b+ rozpade emituje rádioaktívne jadro pozitrón. V jadre nastáva rozpad protónu na neutrón a elektrónové neutríno. . . Nové jadro má o jeden protón menej. Príkladom b+ žiariča je nestabilný fosfor:
Premena prvkov pri rádioaktívnom rozpade: Pri g rozpade emituje rádioaktívne jadro vysokoenergetický fotón g. . . V jadre sa nezmení počet nukleónov a protónov. Príkladom g žiariča je nestabilný kobalt:
- Slides: 18