Paed Dr Jozef Beuka jbenuskanextra sk Na rozhran

Paed. Dr. Jozef Beňuška jbenuska@nextra. sk

Na rozhraní skla a vody je povrch vody zakrivený. . . Na rozhraní skla a ortuti je povrch ortuti zakrivený. . . Povrch kvapaliny je dutý, kvapalina zmáča steny nádoby. Povrch kvapaliny je vypuklý, kvapalina steny nádoby nezmáča.

Zakrivenie voľného povrchu kvapaliny spôsobuje skutočnosť, že molekuly kvapaliny, ktoré sú na jej voľnom povrchu a súčasne v blízkosti steny nádoby alebo iného pevného telesa, vzájomne pôsobia nielen medzi sebou, ale aj s časticami pevného telesa a plynu nad voľným povrchom kvapaliny.

Na vybranú molekulu pôsobia medzimolekulové sily: F 1 - výsledná sila od častíc kvapaliny v jej sfére pôsobenia F 2 - výsledná sila od častíc nádoby v jej sfére pôsobenia F 3 - výsledná sila od častíc vzduchu v jej sfére pôsobenia FG - tiažová sila pôsobiaca na molekulu

Na vybranú molekulu pôsobia medzimolekulové sily: Veľkosti síl F 3 a FG sú v porovnaní so silami F 1 a F 2 veľmi malé, môžeme ich zanedbať.

Výsledná sila pôsobiaca na molekulu smeruje von z kvapaliny. Rovnovážny stav nastane, ak výsledná sila Fv má smer kolmý na voľný povrch kvapaliny.

Výsledná sila pôsobiaca na molekulu smeruje von z kvapaliny. Rovnovážny stav nastane, ak výsledná sila Fv má smer kolmý na voľný povrch kvapaliny. Voľný povrch kvapaliny pri stene nádoby je dutý.

Výsledná sila pôsobiaca na molekulu smeruje do kvapaliny. Rovnovážny stav nastane, ak výsledná sila Fv má smer kolmý na voľný povrch kvapaliny.

Výsledná sila pôsobiaca na molekulu smeruje do kvapaliny. Rovnovážny stav nastane, ak výsledná sila Fv má smer kolmý na voľný povrch kvapaliny. Voľný povrch kvapaliny pri stene nádoby je vypuklý.

Ak do sklenenej nádoby nalejeme. . vodu ortuť Kvapalina zmáča steny nádoby. Povrch kvapaliny je dutý. Kvapalina nezmáča steny nádoby, jej povrch je dutý. J- stykový uhol Uhol, ktorý zviera povrch kvapaliny s povrchom steny.

Zakrivenie voľného povrchu kvapaliny pri stenách v úzkych rúrkach (kapilárach), pri kvapkách a bublinách spôsobuje, že výslednicou povrchových síl je nenulová sila, ktorá pôsobí kolmo na voľný povrch kvapaliny.

Kapilárne javy: - kapilárna elevácia, voda - sklo Kapilarita elevácia je zvýšenie voľnej hladiny kvapaliny v kapiláre.

Kapilárne javy: - kapilárna elevácia, - kapilárna depresia. ortuť - sklo Kapilarita depresia je zníženie voľnej hladiny ortuti v kapiláre.

Kapilárny tlak - je vyvolaný výslednicou povrchových síl Fv pôsobiacou kolmo k obsahu prierezu S kapiláry. S S Kapilárny tlak je tým väčší, čím je polomer guľového povrchu menší a povrchové napätie väčšie.

Kapilárny tlak Voda v sklenej kapiláre Ortuť v sklenej kapiláre

Kapilarita Výška hladiny kvapaliny v kapiláre h je daná rovnováhou kapilárneho a hydrostatického tlaku. Zvýšenie hladiny je nepriamo úmerné polomeru kapiláry.

Porovnajte priemery jednotlivých kapilár na obrázku

Kapilárne javy v praxi: - Stúpanie vody z hĺbky do povrchových vrstiev pôdy. - Nasávanie kvapalín do knôtov (liehový kahan). - Vzlínanie kvapalín do stien stavieb (vlhká omietka). - Nasávanie vody v telách rastlín (cievy, cievice).

Riešte úlohu: Aký je vnútorný priemer kapiláry, ak voda v nej vystúpi do výšky 2, 0 cm nad voľnou hladinou vody v širšej nádobe? s=73 m. N. m-1. d = 1, 5 mm

Riešte úlohu: Aký tlak má vzduch v guľovej bubline s priemerom 1 mm v hĺbke 5 m pod voľnou hladinou vody ak je atmosferický tlak 1000 h. Pa? s=73 m. N. m-1. p = 0, 44 MPa

Test Pod pojmom kapilárne javy rozumieme: a) zakrivenie hladiny kvapaliny v stykovom mieste s pevnou látkou, b) zvýšenie alebo zníženie hladiny kvapaliny v kapiláre v porovnaní s hladinou v okolitej nádobe, c) vznik kvapky pri vytekaní kvapaliny z kapiláry, d) zmáčanie pevnej látky kvapalinou. 1

Test Kapilárny tlak v kapiláre je daný vzťahom: 2

Test Veľkosť kapilárneho tlaku: a) závisí priamo úmerne od polomeru kapiláry, b) závisí nepriamo úmerne od polomeru kapiláry, c) nezávisí od polomeru kapiláry, d) závisí od povrchového napätia kvapaliny. 3

Test Zvýšenie hladiny kvapaliny v kapiláre je dané vzťahom: 4