P GOBI je p v Mongolsku a severnej
PÚŠŤ GOBI
� je púšť v Mongolsku a severnej Číne � S celkovou rozlohou 1 295 000 km² � je to najväčšia púšť v Ázii a štvrtá najväčšia na svete. � Zo severozápadu je ohraničená pohorím Altaj a pastvinami Mongolska a z juhu tibetskou náhornou plošinou.
�V okolí mesta môžeme menovať niekoľko turistických zaujímavostí, ako napríklad Khara-Khoto približne 240 km
� Púšť je aj náleziskom ropy, uhlia, krištálov, achátu a tyrkysu. � Púšť Gobi má aj vlastnú legendu o tajomnom živočíchovi ktorého domáci nazývajú Olgoj Chorchoj. � Podľa domácich obyvateľov ide až o 1, 5 metrov dlhého slepého červa, ktorý žije v piesočných oblastiach a údajne má na svedomí aj ľudské životy. Pre vedcov je však tvor dosiaľ neznámy.
� Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska � Tiahne sa v oblúku dlhom približne 1 500 km � Od juhovýchodných výbežkov pohoria Altaj až k hraniciam Mandžuska na východe.
� Severnú hranicu tvorí pohorie Jablonový chrbát a južnú Tibetská náhorná plošina a čínske nížiny. � Priemerná nadmorská výška je približne 1 000 m a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie pieskom (piesočné duny zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte).
História vzniku púšte � História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti našej planéty. � Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi morským dnom, ale potom nastala horotvorná činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie pohoria Altaj a Ťan-šan.
Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sa pohybujú od − 40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch. � Ročný úhrn zrážok predstavuje len 194 mm, tienenie má na svedomí už spomínaná Tibetská náhorná plošina. � V druhohorách bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy fosílií dinosaurov v mongolskej časti. � Koncom kriedy však došlo ku kolízii Indického subkontinentu s Áziou, následkom čoho vyvrásnili Himaláje a klíma v oblasti sa radikálne zmenilo. �
� Aj Fauna a flóra napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná diverzita života, niektoré časti boli vyhlásené za národné parky. � V púšti žije vzácny leopard snežný, kozorožec horský, kôň przewalského. � Častým porastom sú rôzne druhy stepných tráv. � Ku Gobi sa viaže aj legenda o červovi Olgoj chorchoj, ktorý má dĺžku asi 1, 5 m a dokáže zabiť aj človeka.
� Aj v púštnej oblasti nájdeme bohaté zastúpenie rastlín a živočíchov. � Klimatické podmienky z nich urobili mimoriadne odolné a životaschopné jedince.
� Medzi najvýznamnejšie rastliny patria stepná tráva, divoký tymián alebo tamariška. � Zo živočišnej ríše môžete na Gobi stretnúť ovce argali, snežného leoparda, gogijskeho medveďa, kozorožca horského alebo veľmi vzácny druh koňa Przewalskeho, jež ušatý a mnoho ďalších. � Vďaka bohatému životu a množstvu ojedinelých druhov boli veľké časti mongolskej púšte prehlásené za národné park (napríklad Velká gobijská rezervácia).
� História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti našej planéty. � Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi morským dnom, ale potom nastala horotvorná činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie pohoria Altaj a Ťan-šan.
V ďalšej geologickej etape druhohôr sa Gobi stala úrodnou oblasťou, ktorú v hojnej miere obývali dinosauri � Po ktorých je možné nájsť na púšti mnoho kostných pozostatkov. �
� Koncom kriedy ale začalo dochádzať k dramatickým klimatizačným zmenám � ktorých výsledkom bola zmena zrážkového systému a teda výrazné obmedzenie zrážok. � To sa prejavilo na druhotnom vyschnutí riečisk a zmene biotopu z bujnej vegetácie na trávu a kríky.
Rekordný objav dinosaurov v púšti Gobi � Paleontológom sa podaril skutočne husársky kúsok, keď v priebehu dvoch dní objavili v púšti Gobi 67 kostier dinosaurov. � Objavené pozostatky budú skúmať odborníci v Mongolsku a Spojených štátoch.
�V roku 1922 bol v tejto oblasti objavený prvý exemplár Psittacosaura, alebo tzv. papagájovitého jaštera. � Teraz objavili vedci hneď 67 exemplárov tohto vyhnutého druhu. � Na mieste sa zúčastnili odkrývania dva tímy, jeden mongolský a druhý americký.
� Týmto objavom bol prekonaný minuloročný „úlovok“ paleontológov, kedy objavili naraz v jednej oblasti 30 kostier papagájovitého jaštera. � Tieto zvieratá žili približne pred 120 miliónmi rokov a živili sa bylinnou potravou. � Mali by byť predchodcami Triceratopov.
� Dodnes bolo objavených spolu viac než 100 exemplárov, čo odborníkom poskytuje dostatočný materiál, aby sa o týchto zvieratách mnohé dozvedeli. � Výška objavených kostier sa pohybuje od 30 do 150 centimetrov.
Khara-Khoto � Khara-Khoto (Heishuicheng), doslova Čierne mesto je stredoveké mesto v Číne. � Nachádza sa na severe krajiny, v oblasti Ejin khoshuu. � Leží v blízkosti jazernej oblasti Juyan, neďaleko hraníc s Mongloskem. � Mesto Khara-Khoto bolo založené v roku 1032. V 11. storočia sa stalo prosperujúcim obchodným centrom národa Tangut.
Tvrz bola v roku 1227 dobytá Džingischánom a pod nadvládou Mongolska naďalej mesto prosperovalo. � V roku 1372 bolo dobité armádou čínskej dynastie Ming. � Celé mesto Khara-Khoto bolo vyvraždených a zostalo opustené. � Jeho trosky potom boli vykopané v roku 1908 ruským cestovateľom Piotr Kuzma Kozlov. � Bolo tu objavených viac ako 2000 kníh v jazyku Tanghut. � Dochované sú 9 m vysoké hradby a vonkajšie steny. �
- Slides: 26