Organizan formy vyuovania doc Paed Dr Mria Vargov

Organizačné formy vyučovania doc. Paed. Dr. Mária Vargová, Ph. D.

Organizačná forma Je organizačné usporiadanie podmienok vyučovania na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód vyučovania, vhodných učebných pomôcok a didaktických prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov.

Individuálna práca • je vhodná na formovanie základných zručností a návykov, • na prehlbovanie a upevňovanie základného učiva, prípadne osvojovanie si nového učiva, • každý žiak si individuálne rieši úlohu, nezávisle od ostatných žiakov, • umožní sa aktívna učebno – poznávacia činnosť každého žiaka triedy a možnosť pracovať primeraným osobným tempom, • učiteľ sleduje prácu, najmä slabších žiakov a v prípade potreby im poradí, • ak sa ukáže, že viacerí žiaci nedokážu riešiť svoje úlohy, učiteľ musí dať doplňujúce objasnenie.

Frontálna práca • je výhodná lebo žiaci môžu pracovať na jednej alebo na viacerých spoločných úlohách, • učiteľ spolupracuje, pôsobí súčasne na všetkých žiakov triedy, rozpráva, motivuje, vysvetľuje, ukazuje, • pri tejto práci sa uskutočňuje priamy, bezprostredný vplyv učiteľa na žiakov, • učiteľ musí udržať pozornosť všetkých žiakov, a tiež aj pracovnú disciplínu.

Kooperatívne vyučovanie • podporuje u žiakov rozvoj komunikačných schopností, • uskutočňuje sa tak, že trieda sa rozdelí do 6 – 8 skupín po 4 -5 žiakov, • učiteľ určí vedúceho skupiny (obyčajne vyberie najlepších žiakov, slušných, alebo takých, ktorých chce podchytiť, zaujať, učiť ich podriadiť sa kolektívu alebo mu dať možnosť realizácie v malom kolektíve, • skupina musí prísť k spoločnému riešeniu, výsledok riešenia musí vedieť vysvetliť a obhájiť každý člen skupiny, • vedúci skupiny prácu usmerňuje, zodpovedá za disciplínu a dbá, aby úlohu vedeli vyriešiť všetci v skupine, • kooperatívna práca kladie určité požiadavky na žiakov. Musia sa adaptovať na tempo práce, osvojiť si osobité formy komunikácie, aby sa vzájomne skupiny nerušili, t. j. osvojiť si techniku skupinovej práce, • tento spôsob práce sa môže využiť pri osvojovaní nového učiva.

Diferencovaná práca • môže sa použiť pri upevňovaní a prehlbovaní učiva, • učiteľ zadá napr. tri rôzne ťažké úlohy a každá skupina si vyberie z nich tú, ktorá zodpovedá najlepšie jej možnostiam, • touto formou možno riešiť úlohy umožňujúce deľbu práce, úlohy, ktoré majú viac riešení.

Diferencovaný prístup Učiteľ ho volí vtedy, ak prihliada u žiakov na odlišnosti v schopnostiach, vlastnostiach a záujmoch. Pri jeho využití môže: • • • meniť počet úloh zadávaných žiakom, meniť obtiažnosť úloh, meniť stupeň pomoci žiakom pri riešení úloh, meniť metódu a formu práce, uvedené prostriedky môže zlučovať a kombinovať.

Samostatná práca žiakov • je činnosť žiakov, ktorú vykonávajú samostatne, vlastnými silami. Aktívne a uvedomele si osvojujú vedomosti, zručnosti a návyky, a to buď úplne samostatne alebo na základe riadenia učiteľom. • Samostatná práca môže byť súčasťou všetkých organizačných foriem vyučovania, frontálnej práce, kooperatívnej, individuálnej aj diferencovanej.

Samostatná práca žiakov Podľa obsahu (Turek, s. 104) sa samostatná práca triedi na: • reprodukčnú samostatnú prácu (mechanická práca podľa vzoru), • analogickú samostatnú prácu (podľa algoritmov, postupov, žiak rieši zadanú úlohu), • tvorivú samostatnú prácu (žiak aplikuje získané poznatky na riešení úloh v nových situáciách).

Ako postupovať Podľa G. Pettyho (1996) je potrebné zaistiť, aby činnosti boli: • zaujímavé – činnosť by mala byť pre žiakov prospešná, súvisieť s ich záujmami a obsahovať neobvyklé až záhadné prvky, • príležitosťou vyskúšať si zručnosti v podmienkach zodpovedajúcich skutočnosti - vypracovať realistický scenár alebo žiakom predložiť príklady z praxe, • aktívne a rôznorodé – do projektu zaradiť rôzne úlohy, • dobre formulované, aby žiaci boli istí, že vedia, čo od nich očakávame, • tak stanovené, aby ciele mohli byť dosiahnuté.

Výhody • žiak pracuje vlastnými silami, uvedomelo, nezávisle, • vedomosti sa získavajú prostredníctvom riešenia problémov, • metóda má charakter vedecko – výskumnej činnosti, • získané vedomosti sú trvácne, • rozvíja sa samostatné myslenie a tvorivosť žiakov, • podporuje sa aktivita vo vzdelávaní.

Teória „tzv. viacstranného učenia“ Ide o súbežné učenie sa prostredníctvom: • osvojovania – zapamätanie si vedomostí sprostredkované učiteľom alebo získané z iného zdroja, • objavovania – získanie vedomostí riešením problémov, • činností – osvojenie vedomostí praktickou alebo teoretickou činnosťou, • prežívania – akceptovaním alebo negovaním istých hodnôt (Petlák, 2005, Kap. zo súčasnej didaktiky). Význam: • spôsob výučby môže podporiť záujem o technické vzdelávanie, • integrujú sa poznatky získané nielen z technických predmetov ale aj z iných predmetov.

Exkurzia • Zaraďujú sa do celoškolských plánov. Ich zabezpečenie je niekedy obtiažne, vyžaduje dlhšie obdobie na ich realizáciu. • Učiteľ si musí naplánovať kedy ich zaradí, či pred preberaním daného učiva alebo napr. po prebratí tematického celku.