Oporn sstava kostra sceletum pasvny pohybov apart pevn

Oporná sústava – kostra (sceletum) - pasívny pohybový aparát; - pevná a pohyblivá opora tela; - má aj ochranné funkcie. - tvoria ju: väzivo, chrupka, kosť.

Spojivové tkanivá - funkcia: podporná, zabezpečovanie látkovej výmeny. - tvoria ich riedko rozložené bunky. - majú veľa medzibunkovej hmoty, ktorú tvorí: 1. základná hmota 2. vlákna/fibrily (kolagénové, elastické, sieťovité) - typy spojivového tkaniva: ü väzivo ü chrupka ü kosť

Väzivo (tela fibrosa) - mäkké, poddajné. - tvoria ho: bunky - fibrocyty a medzibunková hmota, ktorá obsahuje vlákna: a) kolagénové (odolné voči ťahu) – v šľachách a kĺbových puzdrách. b) elastické (pružné) – v stenách ciev.

Chrupka (cartilago) - pevné a pružné tkanivo. - tvoria ju: bunky – chondrocyty a medzibunková hmota. - rozlišujeme: 1. chrupka sklovitá (hyalínna) – obsahuje kolagénové vlákna; v zárodku tvorí základ kostry, v dospelosti kĺbové chrupky, priedušnicu, nosovú priehradku. 2. elastická chrupka – obsahuje elastické vlákna; ušnica, hrtanová príchlopka. 3. väzivová chrupka – medzistavcové platničky, lonová spona.

Kosť (os) - podporná, ochranná funkcia - kostné bunky – osteocyty sú drobné a navzájom pospájané výbežkami. - medzibunková hmota: a) 20 % vody, b) 50 -55 % anorg. látok (fosforečnan a uhličitan vápenatý) = tvrdosť, pevnosť. Vekom pribúdajú → kosti sú krehké a lámu sa. c) 25 -30 % org. látok (oseín) = pružnosť.

Kostné tkanivo má 2 formy: • husté kostné tkanivo = kompaktná kosť: - husto usporiadané tkanivo; - tvorí diafýzu (telo - stred dlhých kostí) a povrch krátkych a plochých kostí. • hubovité kostné tkanivo = hubovitá kosť: - tenké trámiky tvoria sieť; - tvorí vnútro plochých a krátkych kostí a vnútro epifýz (hlavice dlhých kostí).

Povrch kostí: • pokrýva väzivová blana – okostica (periost): - je zásobená cievami a nervami, - vnútro má kosťotvorné bunky (kosť rastie do hrúbky), - pri transplantácii si uchováva kosťotvornú schopnosť.

Vnútorná stavba kostí: • kompaktná kosť • hubovitá kosť • dreňová dutina – je v nej kostná dreň (vnútri tela dlhých kostí, v dutinkách medzi trámikmi hubovitej kosti, v plochých a krátkych kostiach); v detstve – červená farba (krvotvorné tkanivo); s vekom žltne, usádza sa v nej tuk. V dospelosti je funkčná červená kostná dreň v niektorých plochých a krátkych kostiach (hrudná kosť, rebrá, telá stavcov).

Kosť

Tvar kostí (podmienený funkciou): - dlhé kosti (ramenná) - ploché kosti (hrudná, lopatka, kosti lebky) - krátke kosti (stavce, kosti zápästia). Dlhé kosti majú: telo – diafýza (stred kosti) hlavice – epifýzy (kĺbové konce) Rast dlhých kostí do dĺžky zabezpečujú rastovéepifýzové chrupky.

Spojenie kostí: 1. nekĺbové – pevné: a) väzivové - pruhy medzi oblúkmi stavcov - švy na lebke - vklinenie zubov. b) chrupkové - s prevahou sklovitej chrupky - s prevahou väzivovej chrupky. c) kostným tkanivom – krížová kosť. 2. kĺbové – pohyblivé: kĺby: jednoduché (spájajú 2 kosti) zložené (3 a viac kostí)

Stavba kĺbu: • kĺbové plochy – pokrýva hyalinná chrupka • kĺbové puzdro • kĺbová dutina • pomocné kĺbové zariadenie. - najväčší rozsah pohybu – ramenný kĺb. - najväčší, najzložitejší – kĺb kolena (stehnová kosť, polmesiačikovité chrupky – menisky, píšťala, jabĺčko).

Použitá literatúra • Ušáková, K. et al. : Biológia pre gymnáziá 6. Bratislava, Expol pedagogika, 2005, ISBN 80 -89003 -81 -8.