OBSAH veobecn charakteristika vrusov histria klasifikcia vrusov truktra

OBSAH: všeobecná charakteristika vírusov história klasifikácia vírusov štruktúra vírusov interakcia vírusu a bunky latentná infekcia čeľaď Herpesviridae čeľaď Flaviviridae čeľaď Coronaviridae

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA Podľa hostiteľov delíme vírusy do troch skupín: Bakteriálne vírusy ( alebo bakteriofágy) – vírusy, ktoré sa množia len v bakteriálnych bunkách Rastlinné vírusy - vírusy, ktoré sa množia len v rastlinných bunkách Živočíšne vírusy - vírusy, ktoré sa množia len v živočíšnych bunkách

Bakteriofág

HISTÓRIA Dr. Edward Jenner (1749 - 1823) počas prvej etapy svojho slávneho experimentu: očkuje Jamesa Phippsa kravskými kiahňami, aby na ne osemročný chlapec ochorel. O šesť týždňov neskôr ho nainfikuje pravými kiahňami.

Edward Jenner pravé kiahne Roku 1798 objavil prvú vakcínu vôbec, konkrétne proti vírusu varioly.

D. J. Ivanovský M. Beijerinck F. Twort Roku 1892 popísal prvý Holandský mikrobiológ, Objavil, že aj vírus, vírus tabakovej ktorý prvýkrát použil baktérie môžu byť mozaiky. termín virus. napadnuté vírusmi.

KLASIFIKÁCIA VÍRUSOV Prvé snahy zatriediť vírusy boli založené na ich patogenetických vlastnostiach a orgánovom tropizme. Delili sa na: • enterálne vírusy (črevné vírusy) • respiračné vírusy • arbovírusy (vírus prenášaný článkonožcami) Roku 1966 na Medzinárodnom mikrobiologickom kongrese v Moskve Medzinárodná komisia pre terminológiu vírusov, ktorú roku 1973 premenovali na Medzinárodnú komisiu pre taxonómiu vírusov ( International Committee on Taxonomy of Viruses ICTV ).

ŠTRUKTÚRA VÍRUSOV Virión: kompletná (infekčná) vírusová častica Kapsomér: zúčastňuje sa na tvorbe kapsidu, útvar charakteristický pre danú skupinu vírusov Kapsid: vonkajší bielkovinový obal obaľujúci nukleovú kyselinu alebo nukleoproteínový komplex Nukleokapsid: útvar obaľujúci nukleovú kyselinu vo vnútri proteínového plášťa Vírusový obal: lipidová dvojvrstva s glykoproteínmi, ktoré často na povrchu tvoria výčnelky (peploméry) Jadro vírusu: štruktúra pozostávajúca z nukleoproteínového komplexu a z jadrovej škrupiny Protoméry: jednotlivé polypeptidy, radia sa za sebou a ako závitnica pozdĺžne nasledujúca vlákno genómu.

neobalené vírusy - nukleokapsida tvorí kompletný virión - odolnejšie k fyzikálnym a chemickým vplyvom - prenos infekcie - priamy kontakt so zdrojom nákazy kontaktom s kontaminovanými predmetmi - vylučované fekálne, pretrvávajú vo vonkajšom prostredí obalené vírusy - kapsida je obalená ďalším lipoproteínovým obalom - sú labilnejšie a citlivejšie k chem. a fyzikálnym vplyvom - sú inaktivované kyslým p. H v žalúdku - prenos infekcie - kvapôčkovou infekciou, kontaktom sliznice so sliznicou (sexuálne prenosné vírusy) , kontakt s krvou alebo krvnými derivátmi (vírus hepatitídy B).

Symetria vírusov: Kubická (ikosaédrová) Ikosaéder tvorí 20 rovnostranných trojuholníkových plôch. Vírusové kapsidy o kubickej symetrii majú zhruba guľovitý tvar. Helikálna (závitnicová) Nukleová kyselina je vo forme lineárnej závitnice, okolo ktorej sú uložené kapsoméry. Má tvar dutého valca. Princíp helikálnej symetrie najlepšie demonštruje štruktúra vírusu tabakovej mozaiky.

Tabaková mozaika

INTERAKCIA VÍRUSU A BUNKY Morfogenéza Vnímavá bunka - vhodné receptory na bunkovom povrchu, ktoré umožňujú prichytenie a preniknutie vírusu do cytoplazmy Permisívna bunka - metabolicky vybavená preniknutým vírusom umožniť realizáciu úplného replikačného cyklu Tropizmus - patogenéza vírusu len na určité typy buniek - napr. neurotropné, lymfacytotropné, dermatotropné, pneumotropné

• Prichytenie vírusu na bunku VAP (virion attachment proteins) sú prichytávacie bielkoviny viriónu, ktoré sú zodpovedné za prichytenie na hostiteľskú bunku. Modelom je napr. vírusový proteín hemaglutinín u obalených RNA.

Prenikanie – endocytóza vírusu (fúzia obalov, endocytóza, pinocytóza) Transport vírusového genómu (replikácia genómu vírusu) Exocytóza vírusových zložiek a kompletizácia viriónu (vznik zrelých vírusových častíc, ktoré opustia hostiteľskú bunku)

LATENTNÁ INFEKCIA • aparentnú infekciu - infekcia organizmu vírusom, ktorá sa prejavuje po určitej inkubačnej dobe badateľnými príznakmi • latentné infekcia - infekcia, pri ktorej ostávajú vírusy v organizme dlhú dobu alebo po celý jeho život a ich prítomnosť sa len z času na čas prejaví príznakmi ochorenia. • aktivácia vírusu- stav tvorby nových viriónov pod vplyvom niektorých činiteľov alebo stavov organizmu - nerovnováha hormónov, horúčky, ožiarenie ultrafialovým svetlom. • provírus - vírus, ktorého časť DNA je začlenená v chromozóme hostiteľskej bunky

PREHĽAD VÍRUSOV DNA vírusy RNA vírusy

ČEĽAĎ HERPESVIRIDAE

Charakteristika: Kapsida kubickej symetrie s veľkosťou 120 - 200 nm povrch tvorený lipoproteínovým obalom s výbežkami lineárna dvojvláknová DNA podmieňujú vznik zhubných nádorov

vyskytuje sa v dvoch typoch – HSV-1 a HSV- 2 šíri sa kvapôčkovou infekciou alebo úzkym osobným kontaktom prejavuje sa praskajúcimi pľuzgierikmi na koži a aftami na sliznici je citlivý k tukovým rozpúšťadlám, nízkemu p. H a účinku tepla

HSV-1 postihuje sliznice ústnej dutiny, nos a spojivky k primárnej infekcii dochádza už v detskom veku u detí do 3 rokov sa prejavuje horúčkou a zápalom ústnej dutiny, ďasien a miazgových uzlín U starších môže prebehnúť ako zápal sliznice dýchacích ciest, očnej rohovky a spojovky

HSV-2 najčastejšie vyskytujúca sa pohlavná nákaza k primárnej infekcii dochádza až v dobe sexuálnej zrelosti u žien môže dôjsť k vylučovaniu vírusu sekrétom krčka maternice

REKURENTNÁ INFEKCIA HSV je neurotropný vírus. Vstupuje do zakončení nervových vlákien v infikovaných bunkách a šíri sa axónmi do nervových ganglií, kde sa nachádza v latentnej infekcii. Pri aktivácii sa šíri spätne a z nervového zakončenia preniká do bunky sliznice či kože.

NEURÓN: Základná funkčná a anatomická jednotka nervovej sústavy. STAVBA: • Dendridy • Neurit – axón • Myelínová pošva

LIEČENIE: Prostriedkom pre liečenie HSV-1 a HSV-2 je acyklovir známy pod názvami ako Zovirax, Virolex alebo Herpesin. RADY OD BABIČKY: • vyvarovať sa slaným alebo kyslým pokrmom • chrániť pery pred slnkom • nebozkávať sa, nepiť po sebe, pravidelne si umývať ruky • vyhýbať sa jedlám s obsahom arginínu ako oriešky, čokoláda, . . . • brať vitamíny- B - komplex, vitamín C, kyselina asparágová, zinok

ČEĽAĎ FLAVIVIRIDAE

Charakteristika: guľovité častice s priemerom 40 -50 nm povrch tvorený lipidovou membránou s glykoproteínovými výbežkami lineárna jednovláknová RNA s pozitívnou polaritou infekčné v izolovanom stave

Ohniská výskytu: nachádzajú sa v subtropických a tropických oblastiach Afriky a Južnej Ameriky

Aedes Aegypti Hlavným prenášačom tohto vírusu je komár žltej zimnice. Bodnutím sa vírusy dostávajú do krvného obehu. Napádajú makrofágy lymfatických uzlín, sleziny, pečene a kostnej dreni. Po inkubačnej dobe sa usádzajú v cieľových orgánoch ako pečeni, mozgu, koži, svaloch a kĺboch.

Priebeh choroby: Prvá fáza - 1 -2 dni po infekcii nastupuje horúčka, zimnica, bolesti hlavy a končatín, spomalený pulz, nevoľnosť a zvracanie Druhá fáza – opätovné stúpnutie horúčky, žltačka, opuchnutie pečene, vracanie krvi, vonkajšie aj vnútorné krvácanie, pomätenosť a zakalenie vedomia

Formy ochorenia: Mestská ( urbárna) - rezervoárom infekcie je človek Džungľová – rozšírená v džungli medzi opicami

Liečba: V súčastnosti proti vírusu neexistuje žiadny liek. Ochranu pred ochorením zabezpečuje očkovacia látka- oslabený kmeň vírusu žltej zimnice ponúkaná na všetkých tropických Inštitútoch. Imunita začína desiatym dňom a vydrží približne desať rokov.

ČEĽAĎ CORONAVIRIDAE

Charakteristika: guľovité častice s priemerom 60 - 220 nm lipidový obal s paličkovite zakončenými výbežkami dvojitého druhu - kratšie, dlhšie jedno lineárne vlákno RNA s pozitívnou polaritou citlivé k tukovým rozpúšťadlám a rôznym fyzikálnym a chemickým vplyvom ľudské koronavírusy patria k druhým najčastejším vyvolávateľom tzv. choroby z nachladnutia

Ohniská výskytu:

Pôvodca: Nie je blízko príbuzný ani jednej z podčeľadí koronavírusov. Výskumným tímom sa nepodarilo nájsť koronavírus podobný SARSu u 732 zvierat v južnej Číne, vrátane istého druhu cibetky, na ktorú padlo prvé podozrenie. Paguma larvata

Spôsob infikovania: hlavne kvapôčkovou infekciou na väčšie vzdialenosti - vzduchom, pitnou vodou, fekáliami a klimatickými zariadeniami pôvodca ochorenia prežije za normálnych podmienok mimo organizmu minimálne 24 hodín inkubačná doba - niečo medzi 2 - 7 dňami, vo veľmi zriedkavých prípadoch až 12 dní.

Pri ochorení sú pozorované nasledovné symptómy: vysoká horúčka (> 38°C) dýchavičnosť, krátky dych, ťažký kašeľ bolesti hrdla a hlavy stuhnutie svalstva strata chuti do jedla a hnačky stavy zmätenosti/pomätenosti kožné vyrážky všeobecná nevoľnosť Terapia, ktorá by zničila pôvodcu ochorenia a očkovanie neexistuje.