Obsah o je to atmosfra n Vrstvy atmosfry

Obsah Čo je to atmosféra ? n Vrstvy atmosféry n Atmosférické úkazy n Otázky na opakovanie n ZDROJE n POĎAKOVANIE n

Čo je to atmosféra ? n Atmosféra je plynný čiže vzdušný obal Zeme, ZLOŽKY ATMOSFÉRY: n – dusík (78%), n kyslík (21%), n argón, n kysličník uhličitý, n vodná para, n malé množstvo vzácnych plynov (kryptón, xenón, hélium, neón), n častice prachu a mikroorganizmy.

§Spodná hranica atmosféry je zemský povrch, § vo výške asi 100 km sa začínajú plynové molekuly rozpadať na atómy, § nad 300 km prevláda v atmosfére atómový kyslík, § nad 1000 km atómové hélium, § nad ním atómový vodík.

n n n S výškou ubúda tlak a hustota atmosféry. - Asi 50 % všetkej vzduchovej hmoty je vo vrstve do 5 km, - do 20 km je jej 90 % - do 80 km až 99, 8 %. Výraznú hornú hranicu atmosféra nemá. Výška atmosféry sa udáva maximálne do 40 000 km.

VRSTVY ATMOSFÉRY troposféra, n stratosféra, n mezosféra, n termosféra n exosféra. n

n Troposféra na póloch siaha do výšky 8 km, v miernych zemepisných šírkach do výšky 10 km, v trópoch do výšky 18 km. Prebiehajú tu deje, ktoré vytvárajú počasie. Nachádza sa tu 80 % hmotnosti atmosféry n Stratosféra sa rozkladá do výšky asi 50 km. Nachádza sa v nej ozón. Ozónová vrstva vo výške od 20 do 30 km zachytáva ultrafialové žiarenie vysielané Slnkom.

n Mezosféra sa rozkladá do výšky asi 80 km. Teplota klesá od 0°C do – 100 °C. Možno v nej pozorovať striebristé oblaky. n Termosféra siaha až do výšky 800 km. Teplota prudko s výškou stúpa. Možno v nej pozorovať meteority, vzniká tu polárna žiara. n Exosféra obsahuje hélium a vodík. Je to najvyššia a najredšia vrstva atmosféry.

ATMOSFERICKÉ ÚKAZY Najtajomnejší atmosférický úkaz n Najpestrejší atmosférický úkaz n Najhrozivejší atmosférický úkaz n

Polárna Žiara n n atmosférický úkaz vznikajúci v termosfére. K Zemi prichádzajú zo Slnka spolu s ostatnými časticami aj voľné elektróny, takzvaný slnečný vietor. Ten je priťahovaný magnetizmom Zeme. Svietiace pásy, lúče alebo oblúky sa pohybujú po oblohe vo výške 80 až 400 km.

Dúha n n n vyskytuje sa v slnečnom daždivom počasí stredných a vyšších zemepisných šírok. Farebný jav v atmosfére býva vyvolaný lomom a odrazom slnečného svetla na vodných kvapkách. Obsahuje všetky farby svetelného spektra (červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, tmavo modrú a fialovú). Okrem základnej dúhy možno často pozorovať aj vedľajšiu dúhu.

Blesk / Hrom n n n Blesk je silný elektrický výboj vnútri oblaku, medzi oblakmi a povrchom Zeme počas búrky. Elektrina v oblakoch vzniká v dôsledku nabíjania čiastočiek ľadu, ktoré tvoria oblak ( menšie čiastočky sú nabité kladne / +, väčšie čiastočky a vodné kvapky sú nabité záporne /- ). Každý blesk je sprevádzaný hrmením. Zvukový efekt – hrom, vzniká prudkým rozpínaním rozhorúčeného vzduchu.