Objavitelia a objavovan Dobyvan vpravy Delenie Novho sveta
Objavitelia a objavovaní Dobyvačné výpravy Delenie Nového sveta Dôsledky zámorských objavov
Dobyvačné výpravy �Po prvých objavoch nasledovali dobyvačné výpravy �V Kolumbových stopách sa vydali viacerí španielski dobrodruhovia, ktorí túžili dobývať nové územia a získať bohatstvo ich obyvateľov �Inšpirovali ich k tomu chýry o obrovských mestách, o pyramídach väčších, než sú egyptské, o nesmiernych hŕbach zlata, striebra a drahokamov �Prvým takýmto dobrodruhom bol Hernán Cortés, ktorý v roku 1519 vyplával z Kuby spolu s posádkou 400 mužov, aby si podmanil ríšu Aztékov �Aztécka civilizácia bola veľmi vyspelá, napriek tomu sa však Cortésovi podarilo rozvrátiť ju za krátky čas
Dobyvačné výpravy �Pomohli mu dokonalejšie európske zbrane - kuše, meče, bojové sekery, strelné zbrane, kone a psy �Cortés bol pri dobývaní nesmierne krutý, čo vyvolalo pohoršenie dokonca aj v samotnom Španielsku �Zomrel v roku 1547 bohatý, ale zatrpknutý, pretože mu jeho úspech nepriniesol väčšie uznanie ako očakával
Aztécka civilizácia �Nachádzala sa na území dnešného Mexika, hlavné mesto Tenochtitlán �Aztéci vytvorili jednu z najpozoruhodnejších civilizácií písanej histórie - vlastné obrázkové písmo �Život v ich mestách sa vyznačoval viacerými veľmi pokrokovými znakmi: �Vybudovali veľké cesty, kanály, akvadukty a chrámy �Rozvetvená obchodná sieť spolu so strednou vrstvou profesionálnych obchodníkov zásobovala mestá tovarom a potravinami �Šľachtická vrstva žila v nádherných domoch, ktoré zariaďovali s vycibreným vkusom
Tenochtitlán
Dobyvačné výpravy �Ďalším španielskym dobrodruhom bol Francisco Pizarro, ktorý v roku 1531 vyrazil spolu s cca 200 mužmi, aby si podmanili ríšu Inkov kvôli zlatu �Prvé pokusy Pizarra o jej dobytie boli neúspešné, no napokon mu k víťazstvu pomohli lepšie zbrane (strelné zbrane, brnenie, jazdci), zmätky medzi Inkami a intrigy �Napriek víťazstvu Pizarro nedopadol dobre, v roku 1541 bol zavraždený
Civilizácia Inkov �Vznikla približne v 12. storočí a rozprestierala sa na území dnešného Peru v Južnej Amerike �Inkovia sa vyznačovali vyspelým poľnohospodárstvom, plodiny pestovali na terasovitých poliach na strmých svahoch Ánd �Vysoko v horách si vybudovali rozsiahlu sieť dláždených ciest, tunelov, povrazových mostov a zavlažovacích kanálov �Ich liečitelia boli zruční v zložitých operáciách
Machu Picchu
Delenie Nového sveta �Hneď po prvých zámorských objavoch Španieli a Portugalci medzi sebou podpísali Dohodu o rozdelení novoobjavených území �Toto rozdelenie predstavuje začiatok kolonializmu �Kolonializmus – podmanenie a ovládanie slabších území niektorým veľkým, mocnejším štátom �Aj ďalšie európske štáty sa snažili pripojiť k objavovaniu a ovládnutiu čo najväčšieho počtu zámorských území �Tak sa k Španielsku a Portugalsku čoskoro pridali Anglicko a Nizozemsko =˃ bohaté koloniálne mocnosti 16. storočia �Najsilnejšou koloniálnou mocnosťou počas celého 16. storočia bolo Španielsko - , , ríša, nad ktorou slnko nezapadá“
Dôsledky zámorských objavov �Veľké zámorské objavy a dobyvateľské výpravy mali za následok rozšírenie sveta: �Európania si uvedomili, že ich svetadiel zaberá iba malú časť sveta, preto sa snažili všetky novoobjavené priestory osídliť a zaviesť tam svoju kultúru – kresťanstvo �Súčasne začali spoznávať odlišné civilizácie, čo v sebe zahŕňalo určité výhody aj nevýhody: �Mnohí Európania postupne zisťovali, že podmanení obyvatelia môžu mať rovnaké city a práva ako oni, napriek tomu, že vyzerajú inak �Iným Európanom zase išlo len o bohatstvo
Dôsledky zámorských objavov �Európania si priviezli domov mnohé dovtedy nepoznané plodiny, napr. kukurica, paradajky, zemiaky, kakao, ananás, trstinový cukor, vanilka, tabak. . . �No žiaľ aj rôzne neznáme choroby, napr. syfilis. . . � Zároveň do zámoria zase priviezli európske choroby, napr. chrípka, kiahne, záškrt. . . �V Amerike objavili zlato a drahé kovy => ohromné bohatstvo �Z Ázie dovážali luxusný tovar, napr. orientálne výrobky, korenie a hodváb �Z Afriky privážali otrokov, ktorých posielali pracovať do Ameriky, keďže obchodovanie s otrokmi bolo veľmi výnosné
, , Otec Indiánov“ �Významnou osobnosťou bol Bartolomé de Las Casas, dominikánsky kňaz, predtým bývalý bohatý majiteľ plantáží v dnešnom Mexiku, ktorý roky kritizoval vraždy, týranie a utláčanie indiánskeho obyvateľstva, ktorého sa dopúšťali španielski kolonizátori �Celý život bojoval za rovnoprávnosť všetkých rás a ľudí
Objavitelia a objavovaní � 1494 – zmluva medzi Španielskom a Portugalskom, začiatok kolonializmu �Kolonializmus – podmanenie a ovládanie slabších území niektorým veľkým, mocnejším štátom � 1519 – 1521 – Hernán Cortés dobyl ríšu Aztékov � 1531 – 1533 – Francisco Pizarro dobyl ríšu Inkov
- Slides: 13