Obianska vojna v USA 1861 1865 Yankees vs

Občianska vojna v USA 1861 -1865

Yankees vs. Dixie: • Americká občianska vojna bol vojnový konflikt, ktorý prebiehal v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees a štámi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie.

Čo predchádzalo vojne: • V roku 1854 vznikla na severe Republikánska strana. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Spory medzi severom a juhom sa stupňovali a vyústili až do volieb v roku 1860. • Tieto voľby vyhrala republikánska strana na čele s Abrahamom Lincolnom, ktorý sa o rok nato stáva prezidentom Spojených štátov. • Prezidentom Konfederácie štátov amerických (CSA) bol zvolený Jefferson Davis. Abraham Lincoln Jefferson Davis

Priebeh vojny-Fort Sumter : • Začiatok vojny = obsadenie Fort Sumteru 13. apríla 1861 Konfederáciou. • Lincoln vyhlasuje blokádu pobrežia a prístavov Konfederácie. • Blokáda sa začína odrážať v ekonomike Konfederácie , ktorá sa rozhodla vybudovať vlastné loďstvo a uplatňovať voči Únii pirátsku námornú vojnu. • Prvé pancierové lode Konfederácie –Merrimack -1862. • 8. marca 1862 zahájuje paľbu na lode Únie postavené z dreva a neschopné sa brániť pancierovej lodi. • 9. marca Marrimack vrátil definitívne ukončiť blokádu, vyplávala proti nej nová federálna pancierová loď – Monitor a začala sa 1. bitka pancierových lodí, ktorá dopadla nerozhodne. • Blokáda zostala zachovaná a ďalej zvierala Konfederáciu. Fort Sumter

Monitor Merrimack

Bull run: • Porážka federálnej armády v bitke pri Bull Run. • Konfederační stratégovia - Robert E. Lee a jeho generál Stonewall Jackson usúdili, že je čas na prvý veľký vpád do Marylandu a Pennsylvánie. • Po dobytí Washingtonu mienili navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania, ktorý už proti nim posiela svoju 70 tisícovú armádu. • 17. septembra 1862 - najkrvavejší deň americkej občianskej vojny= boj pri Antietame. • Vďaka chybe konfederačných vojakov spoznali silu a zámery Leeovej armády a prichystali Južanom pascu. • Konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup do severnej Virgínie. Bitka pri Antietame

• Lincoln vydáva Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii, platná od 1. 1. 1863 (nevzťahovala sa na pohraničné štáty Maryland, Kentucky a Missouri, ktoré zostali v Únii) spolu s Homestead Act (zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy prisťahovalcom. • Otroci sa o Deklarácii dozvedeli a otroctvo už nebolo viac udržateľné. Niektorí liberálni Južania učili otrokov čítať a písať. • Po Lincolnovom oslobodení otrokov si už žiadna krajina Európy nemohla dovoliť podporovať „otrokársky štát“. • Celý systém južanskej ekonomiky, založenej na výrobnej sile otrokov, sa rúcal. Otroci získavali čoraz viac nezávislosti. • Konfederácia zažívala hladomor. Obyvateľstvo strašne schudobnelo, plantáže ekonomicky upadali. „Starý Juh“ sa menil na zničenú a zruinovanú krajinu. • V Únii sa naopak dvíhala vlna odporu voči vojne.

• Lincoln však rozhodne odmieta ukončiť vojnu. Naopak, federálna armáda dostala rozkaz znovu vpadnúť do Virgínie a dobyť Richmond. • 13. 12. 1862 sa strhla bitka pri Fredericksburgu, kde južanskí vodcovia Lee a Stonewall Jackson opäť porazili armádu Únie. • Únia nebola schopná poraziť Konfederáciu a Konfederácia nemala dostatok síl vynútiť si nezávislosť. Demokrati rozpútali vo Washingtone kampaň proti Lincolnovi. • Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever. • V máji 1863 porazila federálnu armádu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall Jackson, pravá ruka Leea. Bitka pri Fredericksburgu Bitka pri Chancellor sville

Bitka pri Gettysburgu: Bitka pri Gettysburgu • Po rozhodujúcom víťazstve pri Chancellorsville usúdil Robert E. Lee, že je ten najvhodnejší okamih pre inváziu na Sever. • 1. júla 1863 sa armády stretli v Gettysburgu a začalo sa bojovať. • Armáda Únie zaujala výhodné pozície na kopcoch za Gettysburgom. Lee dorazil do Gettysburgu večer 1. júla spolu so svojím generálom Longstreetom. • Frontálne údery Konfederácie na línie federálov nepriniesli žiadne výsledky okrem 30 000 mŕtvych. • 3. júla 1863 sa Lee rozhodol ukončiť bitku a zaútočiť na stred federálnej armády. • Porážka Južanov bola totálna. • Armáda Konfederácie prišla o 30 % svojej sily. • Po Gettysburgu už Leeova armáda nikdy nedokázala viesť ofenzívne akcie, jej funkcia sa obmedzila na len obranu Richmondu.

Bitka pri Vicksburgu: • Okrem porážky pri Gettysburgu utrpela Konfederácia ďalšiu od generála Granta na rieke Mississippi, na južnom fronte. • Grant spolu generálom Shermanom dobýjali konfederačné mestá a pevnosti a otvárali si tak prítup k rieke Mississippi • V ceste im už stálo len mesto Vicksburg. Grant na čele 41 tisícovej armády rozdelil manévrovaním konfederačnú, chrániacu Vicksburg a 19. mája 1863 sa mesto ocitlo v obkľúčení. • Vo Vicksburgu sa nachádzalo 25 000 južanských vojakov. Po dvoch mesiacoch obliehania bol Vicksburg v ruinách, mesto hladovalo • V beznádejnej situácii Vicksburg 4. júla 1863, na deň nezávislosti, kapituloval. • Dobytím Vicksburgu prešla rieka Mississippi do rúk Únie. • Konfederácia bola roztrhnutá na dve časti a spolu s porážkou pri Gettysburgu zbavená vyhliadok na víťazstvo. Bitka pri Vicksburgu

Bitka o Atlantu: Bitka o Atlantu • V máji 1864 generál Johnston ustúpi na hraniciach Tennessee a Georgie. Proti nemu stojí federálny generál Sherman. • Porazí Južanov v bitke pri Chattanouge a Johnston začína zmätený ústup ku Atlante. • V lete 1864 sa situácia definitívne obracia. Sherman vytlačí Johnstona aj z hory Kennesaw. • Prezident Davis zbaví Johnstona velenia a menuje generála Hooda. • 23. 7. 1864 je konfederačná armáda v Atlante. Sherman začína obliehanie a Atlanta posiela do Richmondu zúfalé žiadosti o posily. Davis jej však nemôže nič poslať, Konfederácia vyčerpala svoje ľudské zdroje. • Federálna armáda obkľúči Atlantu z troch strán a 28. 8. 1864 sa začne boj o poslednú železnicu, ktorou Atlante prúdili zásoby. • Južania prehrajú a Atlanta sa tak ocitá v úplnom obkľúčení. • 2. 9. 1864 konfederačná armáda prenecháva Atlantu Únii.

Obliehanie Richmondu: • Súčasne so Shermanovým ťahom na Atlantu udrie Grant zdrvujúcou silou v severnej Virgínii na Leea, s cieľom dobyť Richmond. • V máji 1864 útočí 115 000 federálov na 65 000 Južanov. Séria bitiek pri Wilderness, Spotsylvanii a Cold Harbore však dopadne nerozhodne. • Grantovi sa nepodarí zlomiť južanskú obranu a tak sa rozhodne konfederačnú armádu a Richmond vyhladovať. Konfederačná armáda, sužovaná hladom, dezerciami, zimou a otrasom z pádu Atlanty, stráca svoju silu i schopnosť niečo podniknúť.

Shermanov postup k moru: • Vo Washingtone sa po obsadení Atlanty a neúspechu pri Richmonde diskutuje ako čo najrýchlejšie zvíťaziť a skončiť dlhú vojnu. • Davis sa pokúsi poslednýkrát o úspech - Hoodova armáda má zaútočiť na Shermanove komunikácie, odrezať ho od posíl a potravín, aby sa stiahol z Atlanty na sever. • Sherman vycíti Hoodovu stratégiu a nedá sa ňou oklamať. Namiesto toho začal svoj pustošivý pochod Georgiou. Vojna nabrala hrozivé rozmery genocídy 17. decembra 1864 dorazila federálna armáda k moru do Savannah a 17. februára 1865 dobyla Columbiu, hlavného mesto Južnej Karolíny. • Z mesta zostali len trosky a spálené ruiny. Shermanov pochod Juhom zrazil Konfederáciu na kolená. Shermanov postup k moru

Kapitulácia konfederačnej armády: • Jediný odpor kládla iba Leeova armáda v hlavnom meste Richmonde. • Generál Grant s päťnásobnou presilou na začiatku apríla 1865 zaútočil na Leea, podarilo sa mu prelomiť jeho obranné línie a 3. apríla 1865 dobyť Richmond. • Vláda Konfederácie opustila Richmond a rozkázala ustupujúcej armáde mesto zapáliť. Lee poslal list Grantovi so žiadosťou o stretnutie a otázkou – „Aké sú podmienky kapitulácie? “ • Na stretnutí Granta a Leea v Appomattox Court House, 9. apríla 1865, podpísal generál Lee bezpodmienečnú kapituláciu konfederačnej armády. Na to zložili zbrane aj posledné zbytky južanských vojsk v Severnej Karolíne. Stretnute Granta a Leea v Appomattox Court House

Ďakujem za pozornosť. Eva Hatalčíková, 3. C 2012/2013