Obianska vojna v USA 1861 1865 Americk obianska

Občianska vojna v USA 1861 – 1865 Americká občianska vojna bol vojnový konflikt, ktorý prebiehal v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees; a štámi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie.

Čo predchádzalo vojne V roku 1854 vznikla na severe Republikánska strana. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Spory medzi severom a juhom sa stupňovali a vyústili až do volieb v roku 1860. Tieto voľby vyhrala republikánska strana na čele s Abrahamom Lincolnom, ktorý sa o rok nato stáva prezidentom Spojených štátov. Prezidentom Konfederácie štátov amerických (CSA) bol zvolený Jefferson Davis. Abraham Lincoln Jefferson Davis

Priebeh vojny Fort Sumter Vojna sa začala obsadením Fort Sumteru 13. apríla 1861 Konfederáciou. Lincoln vyhlásil blokádu pobrežia a prístavov Konfederácie. Amerika žiada pomoc od Británie a Francúzska, ale tí zastávali názor, že sa nenechajú vtiahnuť do americkej vojny. Blokáda sa začína odrážať v ekonomike Konfederácie. Rozhodla sa vybudovať vlastné loďstvo a uplatňovať voči Únii pirátsku námornú vojnu. Postavila prvé pancierové lode – (Merrimack -1862). 8. marca 1862 zahájila paľbu na lode Únie postavené z dreva a neschopné sa brániť pancierovej lodi. Keď sa 9. marca Marrimack vrátil definitívne ukončiť blokádu, vyplávala proti nej nová federálna pancierová loď – Monitor a začala sa 1. bitka pancierových lodí. Dopadla nerozhodne. Blokáda zostala zachovaná a ďalej zvierala Konfederáciu. Monitor Merrimack

Južania nasledovali federálnu armádu a v bitke pri Bull Run ju porazili. Konfederační stratégovia - Robert E. Lee a jeho generál Stonewall Jackson usúdili, že je čas na prvý veľký vpád do Marylandu a Pennsylvánie. Po dobytí Washingtonu mienili navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania. Lincoln posiela proti Južanom 70 tisícovú armádu a 17. septembra 1862, ktorý vojde do dejín ako najkrvavejší deň americkej občianskej vojny, sa strhne boj pri Antietame. Federáli objavili na zemi sa povaľujúce rozkazy generála Leea, ktoré stratili konfederační vojaci. Spoznali silu a zámery jeho armády a prichystali Južanom pascu. Konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup do severnej Virgínie. Bitka pri Antietame

Lincoln vydáva Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii (nevzťahovala sa na pohraničné štáty Maryland, Kentucky a Missouri, ktoré zostali v Únii; platná od 1. 1. 1863) a Homestead Act (zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy prisťahovalcom. Lincolnove oslobodenie otrokov bol predovšetkým politický akt. Otroci na Juhu sa samozrejme o Deklarácii dozvedeli a otroctvo už nebolo udržateľné. Niektorí liberálni Južania učili otrokov čítať a písať. Po Lincolnovom oslobodení otrokov si už žiadna krajina Európy nemohla dovoliť podporovať „otrokársky štát“. Celý systém južanskej ekonomiky, založenej na výrobnej sile otrokov, sa rúcal. Otroci získavali čoraz viac nezávislosti. Konfederácia zažívala hladomor. Obyvateľstvo strašne schudobnelo, plantáže ekonomicky upadali. „Starý Juh“ sa menil na zničenú a zruinovanú krajinu. V Únii sa naopak dvíhala vlna odporu voči vojne.

Lincoln však rozhodne odmieta ukončiť vojnu. Naopak, federálna armáda dostala rozkaz znovu vpadnúť do Virgínie a dobyť Richmond. 13. decembra 1862 sa strhla bitka pri Fredericksburgu, kde južanskí vodcovia Lee a Stonewall Jackson opäť porazili armádu Únie. Únia nebola schopná poraziť Konfederáciu a Konfederácia nemala dostatok síl vynútiť si nezávislosť. Demokrati rozpútali vo Washingtone kampaň proti Lincolnovi. Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever. V máji 1863 porazila federálnu armádu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall Jackson. Bitka pri Chancellorsville Bitka pri Fredericksburgu

Po rozhodujúcom víťazstve pri Chancellorsville usúdil Robert E. Lee, že je ten najvhodnejší okamih pre inváziu na Sever. Južania vtrhli do Pennsylvánie. Lincoln vymenil velenie federálnej armády - menuje do jej čela generála Meada. 1. júla 1863 sa armády stretli v Gettysburgu a začalo sa bojovať. Armáda Únie zaujala výhodné pozície na kopcoch za Gettysburgom. Lee dorazil do Gettysburgu večer 1. júla spolu so svojím generálom Longstreetom. Nepriateľské armády si na celú noc „dali pauzu“, čo umožnilo federálom vybudovať obranné postavenia na Cemetery hill a prisunúť posily. Frontálne údery Konfederácie na línie federálov nepriniesli žiadne výsledky okrem 30 000 mŕtvych. 3. júla sa Lee rozhodol ukončiť bitku a zaútočiť na stred federálnej armády. 15 000 konfederačných vojakov sa vydalo cez dlhé, rovné pole k líniám federálnej armády. Tá spustila kanonádu z diel a pušiek a prakticky všetkých 15 000 vojakov padlo. Porážka Južanov bola totálna. Armáda Konfederácie prišla o 30 % svojej sily. Po Gettysburgu už Leeova armáda nikdy nedokázala viesť ofenzívne akcie, jej funkcia sa obmedzila na obranu Richmondu. Bitka pri Gettysburgu Cemetery hill

Okrem porážky pri Gettysburgu utrpela Konfederácia ďalšiu od generála Granta na rieke Mississippi, na južnom fronte. Grant spolu generálom Shermanom dobýjali konfederačné mestá a pevnosti a otvárali tak rieku Mississippi, hlboko v konfederačnom tyle. V ceste im už stálo len mesto Vicksburg. Grant na čele 41 tisícovej armády rozdelil manévrovaním konfederačnú, chrániacu Vicksburg a 19. mája 1863 sa mesto ocitlo v obkľúčení. Vo Vicksburgu sa nachádzalo 25 000 južanských vojakov. Po dvoch mesiacoch obliehania bol Vicksburg v ruinách, mesto hladovalo. V beznádejnej situácii Vicksburg 4. júla 1863, na deň nezávislosti, kapituloval. Dobytím Vicksburgu prešla rieka Mississippi do rúk Únie. Konfederácia bola roztrhnutá na dve časti a spolu s porážkou pri Gettysburgu zbavená vyhliadok na víťazstvo. Bitka pri Vicksburgu William T. Sherman Ulysses Simpson Grant

V máji 1864 generál Johnston ustúpi na hraniciach Tennessee a Georgie. Proti nemu stojí federálny generál Sherman. Porazí Južanov v bitke pri Chattanouge a Johnston začína zmätený ústup ku Atlante. V lete 1864 sa situácia definitívne obracia. Sherman vytlačí Johnstona aj z hory Kennesaw. Prezident Davis zbaví Johnstona velenia a menuje generála Hooda. 23. 7. 1864 je konfederačná armáda v Atlante. Sherman začína obliehanie a Atlanta posiela do Richmondu zúfalé žiadosti o posily. Davis jej však nemôže nič poslať, Konfederácia vyčerpala svoje ľudské zdroje. V tejto situácii navrhujú vplyvní Južania ozbrojenie otrokov a ich čiastočné oslobodenie. Prezident Davis to odmietne. Federálna armáda obkľúči Atlantu z troch strán a 28. 8. 1864 sa začne boj o poslednú železnicu, ktorou Atlante prúdili zásoby. Južania prehrajú a Atlanta sa tak ocitá v úplnom obkľúčení. 2. 9. 1864 konfederačná armáda prenecháva Atlantu Únii. Bitka o Atlantu Joseph E. Johnston John Bell Hood

Súčasne so Shermanovým ťahom na Atlantu udrie Grant zdrvujúcou silou v severnej Virgínii na Leea, s cieľom dobyť Richmond. V máji 1864 útočí 115 000 federálov na 65 000 Južanov. Séria bitiek pri Wilderness, Spotsylvanii a Cold Harbore však dopadne nerozhodne. Grantovi sa nepodarí zlomiť južanskú obranu a tak sa rozhodne konfederačnú armádu a Richmond vyhladovať. Konfederačná armáda, sužovaná hladom, dezerciami, zimou a otrasom z pádu Atlanty, stráca svoju silu i schopnosť niečo podniknúť. Obliehanie Richmondu

Vo Washingtone sa po obsadení Atlanty a neúspechu pri Richmonde diskutuje ako čo najrýchlejšie zvíťaziť a skončiť dlhú vojnu. Davis sa pokúsi poslednýkrát o úspech - Hoodova armáda má zaútočiť na Shermanove komunikácie, odrezať ho od posíl a potravín, aby sa stiahol z Atlanty na sever. Sherman vycíti Hoodovu stratégiu a nedá sa ňou oklamať. Namiesto toho začal svoj pustošivý pochod Georgiou. Vojna nabrala hrozivé rozmery genocídy. 17. decembra 1864 dorazila federálna armáda k moru do Savannah a 17. februára 1865 dobyla Columbiu, hlavného mesto Južnej Karolíny. Z mesta zostali len trosky a spálené ruiny. Shermanov pochod Juhom zrazil Konfederáciu na kolená. Shermanov postup k moru Ruiny mesta Columbia

Jediný odpor kládla iba Leeova armáda v hlavnom meste Richmonde. Generál Grant s päťnásobnou presilou na začiatku apríla 1865 zaútočil na Leea, podarilo sa mu prelomiť jeho obranné línie a 3. apríla 1865 dobyť Richmond. Vláda Konfederácie opustila Richmond a rozkázala ustupujúcej armáde mesto zapáliť. Lee poslal list Grantovi so žiadosťou o stretnutie a otázkou – „Aké sú podmienky kapitulácie? “ Na stretnutí Granta a Leea v Appomattox Court House, 9. apríla 1865, podpísal generál Lee bezpodmienečnú kapituláciu konfederačnej armády. Na to zložili zbrane aj posledné zbytky južanských vojsk v Severnej Karolíne. Kapitulácia konfederačnej armády Mapa mesta Richmond po vojne Stretnute Granta a Leea v Appomattox Court House

Abraham Lincoln Narodil sa ako syn farmára a robotníka Thomasa Lincolna. Vyrastal v chudobnej rodine. Ako 10 -ročnému mu zomrela mama. Už od 14 -tich rokov si začal zarábať na živobytie. Bol hráčom pokru, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom, vedúcim poštového úradu a pomocníkom v obchode. Vďaka svojej veľkej záľube - knihám - si získal povesť vzdelaného človeka. Jeho múdre rozhodovanie ho doviedlo až k tomu, že sa vzdal svojho obchodu a začal sa uchádzať o kreslo v illinoiskej snemovni. Oddiaľ sa postupne dostal až na post prezidenta Spojených štátov. Počas vojny opakovane vyhral voľby a pomohol tak sformovať súčasnú podobu Ameriky. 14. apríla 1865 vo Fordovom divadle vo Washingtone herec John Wilkes Booth Lincolna zastrelil. Dnes sa Lincolnove narodeniny (12. 2. ) slávia ako národný sviatok, aby pripomínali prezidenta, ktorý zachránil jednotu národa a demokraciu.

Robert E. Lee Popredný generál Konfederácie počas americkej občianskej vojny. Bol vychovaný vo významnej vojenskej rodine. Tri roky viedol vojenskú akadémiu. V roku 1861 mu ponúkli miesto poľného veliteľa v armáde Únie. Túto ponuku odmietol a stal sa vojenským poradcom prezidenta Davisa. V júni 1862 prevzal Lee velenie armády Konfederácie v Severnej Virgínii, ktorú priviedol k víťazstvu pri Fredericksburgu a pri Chancellorsville. Napriek tomu, že v bitke pri Gettysburgu bol porazený, podarilo sa mu takmer rok odolávať pri obrane Richmondu proti generálovi Grantovi. Nakoniec musel kapitulovať 9. 4. 1865 v Appomattoxe.

Ďakujeme za pozornosť Zuzana Krčová Nikola Rymarenková III. B