OBEHOV SSTAVA OBEHOV SSTAVA TELOV TEKUTINY CIEVY SRDCE

OBEHOVÁ SÚSTAVA

OBEHOVÁ SÚSTAVA TELOVÉ TEKUTINY CIEVY SRDCE

TELOVÉ TEKUTINY • KRV • MIAZGA (LYMFA) • TKANIVOVÝ MOK - hlavná zložka je voda - voda v tele • vnútrobunková. . . 60% • mimobunková. . . . 40%. . . (z nej 76% v krvi a miazge 24% v tkan. moku )

Krv životne dôležitá červenkastá tekutina 8 – 9% hmotnosti tela, cca 5 – 5, 5 l funkcie: Ø transportná - prenos § dýchacích plynov § živín a odvádzanie splodín metabolizmu § hormónov, vitamínov. . . Ø termoregulačná Ø obranná Ø udržiavanie homeostázy

Krv • ph = 7, 4 • zloženie: Ø krvná plazma – 55% (2, 8 – 3, 5 l u dospelého) Ø krvné telieska – 45% § červené krvinky = erytrocyty § biele krvinky = leukocyty § krvné doštičky = trombocyty

Krv v krvná plazma - číra žltkastá tekutina. 91 - 92% vody, v ktorej sú rozpustené § organické látky Ø bielkoviny ( plazmatické - albumíny, globulíny, fibrinogén, protrombín + napr. močovina, kys. močová, hormóny) zabezpečujú transport látok, podieľajú sa na udržiavaní stáleho objemu a p. H krvi, fibrinogén a protrombín na zrážaní krvi Ø cukry Ø tuky § anorganické Ø katióny – Na+, K+, Ca 2+, Mg 2+ Ø anióny – Cl , HCO 3

ČERVENÉ KRVINKY = erytrocyty ☺ [v 1 l krvi je ich asi 4, 3 až 5, 3. 1012 ］ ☺ sú bezjadrové ☺ bikonkávny tvar ☺ ich červené krvné farbivo hemoglobín obsahuje v hem – nebielkovinová zložka - farbivo s centrálne uloženým dvojmocným Fe - naň sa viaže O 2 a vzniká oxyhemoglobín v globín - bielkovinová zložka - viaže sa naň CO 2 a vzniká karbaminohemoglobín ☺ tvoria sa v červenej kostnej dreni [počas vnútromaternicového vývinu aj v pečeni a slezine plodu] ☺ ich životnosť je cca 120 dní ☺ opotrebované zánik [hemolýza] v slezine (fagocytujú ich leukocyty)

• erytropoéza – tvorba červených krviniek • na ich tvorbu potrebné : § kobalamín = vitamín B 12 § Fe § kyselina listová § rýchlosť usadzovania erytrocytov = sedimentácia

BIELE KRVINKY = leukocyty - " bieli rytieri " ☺ [v 1 l zdravej krvi je ich 4 až 9. 109], sú prítomné v krvi ale aj v lymfe, lymfatických uzlinách ☺ tvoria sa v červenej kostnej dreni ☺ majú jadro, rozdeľujú sa podľa štruktúry cytoplazmy, farbiteľnosti a tvaru jadra ☺ bránia organizmus pred cudzorodými látkami, choroboplodnými zárodkami a vlastnými pozmenenými bunkami

1) granulocyty – po zafarbení v cytoplazme granule § majú schopnosť fagocytózy a diapedézy – prechádzať cez steny krvných vlásočníc § podľa typu farbiva, ktorým sú farbiteľné rozlišujeme bazofilné, neutrofilné, eozinofilné granulocyty 2) agranulocyty - po zafarbení cytoplazma bez granúl § monocyty - majú schopnosť diapedézy a fagocytózy § lymfocyty – • typu B - pri styku s antigénom sa začnú intenzívne množiť, premieňajú sa na tzv. plazmatické bunky, ktoré produkujú bielkovinové protilátky – imunoglobulíny - vykonávajú protilátkovú špecifickú imunitnú obranu • typu T - vznikajú v kostnej dreni a dozrievajú v detskej žľaze = týmuse, lymfatických tkanivách, - rozoznávajú cudzorodé bunky a podporujú aktivitu ostatných bielych krviniek - vykonávajú bunkovú špecifickú imunitnú obranu

KRVNÉ DOŠTIČKY = trombocyty ☺ plávajú v krvnej plazme, [v 1 l krvi je ich 150 až 300. 109], tvoria sa v červenej kostnej dreni ☺ sú to telieska, ktoré vznikajú oddeľovaním z obrovských buniek kostnej drene = megakaryocytov ☺ zabezpečujú zrážanlivosť krvi ☺ sú krehké a pri poranení cievy narážajú na steny ciev, praskajú a uvoľňujú faktory potrebné na zrážanie krvi