o je sklenkov efekt l Je to proces

Čo je skleníkový efekt? l Je to proces, pri ktorom atmosféra spôsobuje ohrievanie planéty tým, že ľahko prepúšťa slnečné žiarenie ale tepelné žiarenie spätne vyžarované z povrchu planéty účinne absorbuje a bráni tak jeho okamžitému úniku do priestoru.

Skleníkový efekt V atmosfére sa zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia. Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability.

Zemský povrch vyžaruje energiu Slnečné žiarenie zohrieva povrch Zeme Atmosféra vyžaruje energiu

Prečo sa nazýva skleníkový efekt skleníkovým efektom ? • Pojem skleníkový efekt použil ako prvý francúzsky vedec J. B. J. Fourier. • Pochádza zo skleníkov používaných v záhradníctve.

Plyny, ktoré spôsobujú skleníkový efekt l l l Vodné pary (H 2 O) - 60% Oxid uhličitý (CO 2) - 30% Metán (CH 4) - 2% Oxid dusný (N 2 O) - 3% Ozón (O 3) - 4%

Skleníkové plyny l Oxid uhličitý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. l Metán sa uvoľňuje z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle. l Ozón - je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. V atmosfére Zeme je veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10 -50 km) prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým reakciám, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu – ozónová vrstva. Je hrubá 2, 5– 3, 8 mm a závisí od nej náš život na Zemi UV - + Kyslík O 2 = Ozón O 3

Uhlíkový cyklus nazývame výmenu uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi l V prírode táto výmena prebieha viac menej prirodzene. l Približne od konca 18. storočia sa ale množstvo oxidu uhličitého v atmosfére začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív. Významnú úlohu v narušení uhlíkového cyklu zohral aj masívny výrub a vypaľovanie lesov. Do atmosféry sa tak dostalo množstvo uhlíka, ktorý bol uložený v lesoch a ich úbytkom sa narušila jeho absorpcia. l Ak človek vyrubuje stromy a spaľuje fosílne palivá, spôsobuje nárast prirodzenej hladiny uhlíka v atmosfére a zvyšuje tým skleníkový efekt. l Ťažbou fosílnych palív a ich spaľovaním sa uhlík uložený v podzemí dostáva do uhlíkového cyklu. Časť tohto uhlíka pohltia stromy, rastliny, pôda a oceány. l Kvôli narušenej rovnováhe v uhlíkovom cykle však väčšia časť končí v atmosfére.

Antropogénny skleníkový efekt l je označenie príspevok ľudskej činnosti ku skleníkovému efektu l je spôsobený spaľovaním fosílnych palív l vyrubovaním lesov a dažďových lesov a globálnymi zmenami krajiny l prispieva ku globálnemu otepľovaniu

Dôsledky skleníkového efektu • zvyšovanie priemernej teploty atmosféry • zmenšuje sa rozdiel teplôt medzi rovníkom a pólmi • v budúcnosti sa pravdepodobne zvýšia dažďové zrážky nad dnes suchými, ale úrodnými oblasťami • zlepšia sa poľnohospodárske podmienky v severných oblastiach • suché pásma sa stanú ešte suchšími a polopúšte sa premenia na púšte • roztápanie arktických a najmä antarktických ľadovcov, tým aj stúpanie hladiny oceánov

S akou veľkou klimatickou zmenou sa dokážeme vyrovnať? l Zmeny klímy majú dopad na náš život a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa následkom ich pôsobenia zničí veľké množstvo prírodných území. l Je nutné výrazne znížiť nárast skleníkových plynov z hľadiska ochrany životného prostredia i ekonomiky. l Do atmosféry sa dostalo množstvo emisie skleníkových plynov, ktoré zvýšilo teplotu o 1, 2 až 1, 3°C. l Cieľom celosvetového snaženia v boji proti klimatickým zmenám by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2°C. Ináč by to znamenalo likvidáciu množstva ekosystémov a rozvrátenie klímy. l Máme málo času, jedno až dve desaťročia, počas ktorých môžeme zmeniť náš energetický systém a zabrániť tak katastrofe.

Zvýšenie celkovej priemernej teploty o 2°C l Miliónom ľudí hrozí vo väčšej miere hlad, malária a záplavy a miliardám nedostatok pitnej vody. l Najväčšie dopady postihnú predovšetkým najchudobnejšie a rozvojové krajiny, najmä v subsaharskej Afrike, južnej Ázii, v častiach juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. l Hrozí roztopenie najrozsiahlejších ľadových pokrývok, ktoré bude mať počas najbližších storočí za následok vystúpenie morskej hladiny o niekoľko metrov. Ide predovšetkým o Grónsku ľadovú pokrývku (nárast o 7 metrov) a Západoantarktickú ľadovú pokrývku (WAIS, nárast o 5 až 7 metrov). Rýchlosť topenia sa Grónskej ľadovej pokrývky sa neustále zvyšuje. l Zvyšovanie hladiny oceánu ohrozuje obyvateľstvo na celom svete, predovšetkým v nižšie položených oblastiach rozvojových krajín (Bangladéš, južná Čína), ohrozené sú takisto nižšie položené ostrovné štáty kdekoľvek na svete, nehovoriac o nízko ležiacich štátoch (Belgicko, Holandsko, severozápadné Nemecko) a juhovýchodnej časti Veľkej Británie.

Zvýšenie celkovej priemernej teploty o 2°C l Najvýznamnejšie ekosystémy od Arktídy a Antarktídy až po trópy sú v dôsledku oteplenia v ohrození. Strata lesov a živočíšnych a rastlinných druhov ovplyvní životy nás všetkých, ale ekonomické dôsledky postihnú najmä chudobné a rozvojové štáty. Posunom klimatických pásiem budú trpieť poľnohospodárske oblasti a môže dôjsť k rozšíreniu chorôb.

Topiace sa ľadovce – stúpajúce moria Arktída bez ľadu: l l l Polárne medvede, mrože a niektoré druhy tuleňov a morských vtákov vo voľnej prírode vyhynú. Soby prídu o potravu. V dôsledku roztopenia veľkého množstva snehu a ľadu hrozí zvýšenie morskej hladiny s katastrofálnymi následkami. Arktída sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli; takmer dvojnásobne rýchlejšie ako ostatné časti sveta. Nemizne len polárna ľadová čiapka, ale roztápa sa i masívna ľadová pokrývka Grónska. Následkom jej úplného roztopenia sa zvýši hladina mora až o 7 metrov, zmiznú ostrovné národy a budú zatopené pobrežné mestá na celom svete. Pokiaľ nezastavíme klimatické zmeny, budeme musieť zmeniť mapu sveta.

Antarktída l l l Nové znepokojujúce správy o oddeľovaní sa ľadových más od Západoantarktickej ľadovej pokrývky ukazujú na spojitosť s otepľovaním oceánov. Ak bude nárast teploty pokračovať, jej rozpad pravdepodobne zvýši celkovú hladinu mora o ďalších 5 až 7 metrov! Správa Greenpeace o oddelení sa obrovskej masy ľadu z ľadovca Larsen B vo východnej časti antarktického polostrova upozornila na globálne dopady nárastu skleníkových plynov v atmosfére začína mať globálne dopady. Išlo len o plávajúce ľadové pole, ktoré neovplyvnilo výšku hladiny mora, no potvrdilo to, že rozpad ľadovcov je realitou.

Topiace sa ľadovce l l l Podobne ako polárny ľad sa roztápajú aj ľadovce svetových pohorí – od Aljašky až po Alpy, od Himalájí až po Patagóniu, od Koloráda až po Kilimandžáro - a to vďaka otepľovaniu sa počas posledných desaťročí. Tieto ľadovce sú často základom miestnych vodných zdrojov. Ich zmiznutie zničí poľnohospodárstvo a spôsobí suchá.

Korálové útesy vymierajú l l l NÁRAST TEPLOTY O 2°C JE PRE KORALY SMRTEĽNÝ Podobne ako polárny ľad a ľadovce, i koraly veľmi citlivo reagujú na zvýšené teploty. Sú dobrým indikátorom globálnych klimatických zmien. Nárast teploty čo len o 1°C oproti bežným letným maximám, môže u nich spôsobiť blednutie. Strata farby koralov je predzvesťou ich odumierania. Za posledných 100 rokov stúpla teplota tropických morí už o 1°C a podľa predpovedí sa zvýši ešte o ďalší 1 až 2°C.

Víchrice a záplavy l V deväťdesiatych rokoch sa globálne prírodné katastrofy vyskytovali ešte častejšie. Spomedzi rôznych druhov prírodných katastrof sú najzničujúcejšie záplavy, tropické víchrice, suchá a zemetrasenia. Z miliónov obetí týchto katastrof sa stali bezdomovci. l V osemdesiatych rokoch minulého storočia zahynulo v dôsledku nepriaznivého počasia (víchrice, záplavy a suchá) viac ako 700 tisíc ľudí. l Katastrofy ľuďom priniesli choroby, ťažké ekonomické straty a osobné tragédie. l Je čoraz viac dôkazov, že práve v dôsledku klimatických zmien stúpa množstvo silných víchríc. l V roku 2004 štyri tajfúny, ktoré po sebe nasledovali v rozpätí troch týždňov, zabili na Filipínach viac ako 2 000 ľudí.

Európa l Víchrice v Európe (ako napr. hurikán Lothar v decembri 1999) dosiahli rýchlosť vetra viac ako 215 km/h. Prehnal sa Francúzskom, Švajčiarskom a Nemeckom a zabil 80 ľudí. Zničil obrovské plochy lesov, vyvrátil stĺpy vysokého napätia a zdemoloval množstvo domov. l Mierne zimy, kedy namiesto sneženia prší, zvyšujú v Európe pravdepodobnosť záplav. Počet záplav na európskych riekach ako Rýn, Dunaj a Labe sa výrazne zvyšuje.

Ázia l V lete 2004 sa dve tretiny Bangladéšu spolu s veľkou časťou indického Assamu a Biháru ocitli pod vodou. l Katastrofa postihla viac ako 50 miliónov ľudí (desiatky tisíc z nich trpeli v dôsledku kontaminácie pitnej vody splaškami vážnymi chorobami). l Podobne zničujúce záplavy sa vyskytli len 6 rokov predtým, v roku 1998. l Hlavná úroda ryže, ktorá sa zberá počas monzúnového obdobia, bola úplne zničená.

Amerika l Nápory víchric a vysoké prílivy: Stúpajúca hladina mora a veterné smršte pôsobia zničujúco najmä na nízko položené tichomorské ostrovy, kde ľudia žijú len meter až dva nad hladinou mora.

Poľnohospodárstvo a suchá - následky klimatických zmien l Množstvo rozvojových krajín stratí viac ako pätinu úrody, čo znamená ohrozenie potravinovej bezpečnosti. l Ceny potravín porastú, väčšina poľnohospodárskych oblastí v trópoch a subtrópoch bude mať menšie výnosy. l Vlny horúčav negatívne vplývajú na dobytok a spôsobujú škody na úrode. V niekoľkých rozvinutých krajinách (hlavne v Rusku a Kanade) sa môže vďaka otepľovaniu krátkodobo zvýšiť poľnohospodárska produkcia. l V 65 rozvojových krajinách, v ktorých žije viac ako polovica populácie rozvojového sveta (údaj z r. 1995) sa stratí okolo 250 miliónov ton potenciálnej produkcie obilnín.

Kto je za to zodpovedný? l Až doteraz bolo veľmi ťažké povedať, že nejaký extrémny prejav počasia bol spôsobený klimatickými zmenami a museli sme sa spoľahnúť na štatistické odchýlky od historických rekordov. l Vedci z Hadleyho centra a Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii vo svojom nedávno prezentovanom výskume dokázali, že vlna horúčav, ktorá Európou prebehla v lete 2003 a počas ktorej zomreli desiatky tisíc ľudí, bola viac než 50 % spôsobená klimatickými zmenami, ktoré vyvolal človek. l Podľa ich predpovede sa v polovici tohto storočia stanú podobne horúce letá bežnými.

Slnečná energia l Množstvo slnečných lúčov, ktoré dopadá na zemský povrch, 3 000 násobne prevyšuje celosvetovú spotrebu energie l Každý štvorcový meter povrchu absorbuje množstvo slnečného žiarenia, ktoré dokáže ročne vyprodukovať 1700 k. Wh elektrickej energie l Podľa výskumov organizácie Greenpeace môže do roku 2020 objem takto vyrábanej solárnej energie vzrásť na 54 miliárd k. Wh a v roku 2040 by mohlo viac ako 20 % celosvetovo spotrebovanej energie pochádzať z tepelných solárnych elektrární

Slnko – teplo, chlad, energia l Slnečné kolektory - majú širokú škálu využitia – od zohrievania vody pre domácnosti, m vykurovania budov, ohrievania bazénov, výrobu tepla pre priemysel až po chladenie či odsoľovanie morskej vody. l Vákuové kolektory: vyznačujú sa o 30 až 40 % vyššou účinnosťou pri premene slnečného žiarenia na teplo. Dokážu efektívne pracovať aj v zamračenom počasí a pri využití nízko teplotného ohrev (stenového či podlahového) môžu slúžiť aj na vykurovanie. l Plochý slnečný kolektor je veľmi jednoduchý, lacný a u nás najvyužívanejší. Pozostáva z presklenej kolektorovej vane v ktorej sa nachádzajú medené trubice. Slnečné žiarenie zohrieva nemrznúcu kvapalinu, ktorá v nich cirkuluje a odovzdáva svoje teplo vo výmenníku (bojler). l Solárne chladiace systémy využívajú tepelnú energiu na výrobu chladu na podobnom princípe ako chladničky či bežná klimatizácia. Tento spôsob využitia slnečnej energie je mimoriadne vhodný, pretože klimatizáciu zapíname práve vtedy, keď je najviac slnečného žiarenia.

Veterná energia l l l Veterné elektrárne na pevnine: Jedna veľká veterná turbína dokáže vyprodukovať elektrickú energiu približne pre 100 domácností. Veterné elektrárne na mori sa označujú ako mimopobrežné veterné parky. Využívajú trojlopatkové turbíny, ktoré sú ukotvené na morskom dne. V roku 2002 postavili v Dánsku veterný park s 80 turbínami - vyprodukujú elektrinu pre mesto s približne 150 000 obyvateľmi.

Biomasa l Ide o poľnohospodárske plodiny, zvyšky z poľnohospodárskej výroby, drevo a zvyšky z lesnej ťažby. l Elektrina: Elektrárne spaľujúce biomasu, pracujú ako normálne plynové alebo uhoľné elektrárne. Tieto elektrárne nedosahujú obrovské rozmery, sú efektívnejšie, pretože sú bližšie k palivovým zdrojom. l Teplo: Elektrárne využívajúce biomasu by sa mali vždy stavať tak, aby sa vyrábala elektrická energia a na druhej strane tak, aby sa efektívne energeticky využilo aj teplo uvoľnené horením paliva. l Tento typ elektrární sa zvykne nazývať KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla). Kúrenie peletami (stlačené drevené piliny) nahrádza kúrenie plynom alebo uhlím v rodinných domoch. 1. MIEŠAČ 2. FERMENTAČNÁ NÁDOBA 3. ZÁSOBNIK PRE BIOPLYN 4. GENERÁTOR 5. ODPADOVÁ NÁDOBA

Geotermálna energia l Je teplo (thermal) získané zo zeme (geo). l Je to tepelná energia obsiahnutá v horninách zemskej kôry a v kva-paline, ktorá vypĺňa póry vulkanických puklín. l Na niektorých miestach, napr. v západnej časti USA, v západnej a východnej Európe, na Islande, v Ázii a na Novom Zélande sa geotermálne zdroje nachádzajú v pomerne malých hĺbkach. l Zdroje: - nízkoteplotné (menej ako 90°C) - stredneteplotné (90 – 150°C) - vysokoteplotné (viac ako 150°C). l Zdroje s najvyššími teplotami sa najčastejšie využívajú na výrobu elektrickej energie – Nový Zéland, Island.

Vodná energia l Za posledných sto rokov sa sila vody využíva najmä na výrobu elektrickej energie. l V súčasnosti sa týmto spôsobom vyrába približne jednu pätinu svetovej produkcie elektrickej energie.

Zlé riešenie - jadrová energia l l l Jadro bráni rozvoju čistých zdrojov Jadrová energia je nebezpečná Jadrový odpad – smrteľné dedičstvo Preprava jadrového materiálu Nebezpečné plutónium

Použité zdroje: internetové stránky