O akumulcii vedenia a kapitlu ubica Kobov Konferencia

O akumulácii vedenia a kapitálu Ľubica Kobová Konferencia Krizové a postkrizové scenáře 11. – 13. novembra 2009, Centrum globálních studií, Praha

„Univerzita, podobne ako spoločnosť, ktorej vernou slúžkou je, zbankrotovala. Ale tento bankrot nie je len finančný. Je znakom oveľa hlbšej a oveľa dlhšie sa vytvárajúcej nesolventnosti – nesolventnosti politickej a ekonomickej. Nikto už nevie, načo vlastne univerzita je. Intuitívne to cítime. Starý projekt utvárania kultivovaných a vzdelaných občanov a občianok je preč, preč sú aj výhody akademického titulu absolventiek a absolventov presadenie sa na trhu práce. Dnes sú to už len fantázie, prízračné rezíduá, čo sa držia v neuprataných chodbách univerzít. “ (Researchand. Destroy, 2009)

Aktéri sú nabádaní a aj sami seba nabádajú k tomu, aby • • dobiehali a konkurovali vzdelávali a produkovali skúmali a aplikovali zverejňovali a kontrolovali

Akademický kapitalizmus + projekty • znalostnej ekonomiky (Hay 2004, Jessop − Fairclough − Wodak 2008) • vedomostnej spoločnosti (Delanty 2003, Peters 2003) • spoločnosti auditu (Power 1997, Strathern 2000)

SR a VVVV v SR zaostáva za + dobieha • Európsku úniu (najmä jej „starých“ pätnásť členských štátov) • Českú republiku • percento výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie z HDP • reštrukturalizáciou • reflexia dobiehania?

Implementácia Lisabonskej stratégie • Lisabonská stratégia pre Slovensko (Bruncko et al. 2004) ; reflektovala správu pracovnej skupiny Wima Koka Prijať výzvy. Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti (Kok 2004) • Minerva : mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít (2005) • Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (2006)

Znalostná ekonomika vedomostná spoločnosť? „Pojem ‚vedomostná spoločnosť‘ úzko významovo súvisí s ‚vedomostnou ekonomikou‘. (. . . ) Viacerí pozorovatelia dnes popisujú najvyspelejšie ekonomiky ako ekonomiky, ktoré prechádzajú z priemyselnej do ‚vedomostnej‘ fázy. (. . . ) Širším pojmom je ‚vedomostná spoločnosť‘. Ekonomický život je pevne zakotvený v spoločenských pravidlách, preto si prechod k vedomostnej ekonomike vyžaduje aj zmenu spôsobov fungovania spoločnosti. Vedomostná spoločnosť cielene a aktívne investuje do rozvoja osobného potenciálu každého jednotlivca, prostredníctvom podpory vzdelávania, vedeckých a výskumných aktivít rozvíja svoju inovačnú kapacitu. “ (http: //vedomostnaspolocnost. vlada. gov. sk, 2008)

Konkurencieschopnosť http: //vedomostnaspolocnost. vlada. gov. sk, 2008 Návrh programov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (2007) • jednotlivec • osobný potenciál každého jednotlivca • atribúty • kvalifikovanosť ľudského potenciálu = konkurenčná výhoda • trh práce • prax

Kvalita • Diskurz vzdelanostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti = diskurz o „vyspelosti“, „civilizovanosti“ spoločnosti. • Kompenzácia pre dobiehajúcich: diskurz kvality. • Zásluhovosť nerieši podfinancovanie, rozdeľuje obmedzené zdroje.

„Nereformistický prístup k univerzite musí odhaliť, čím univerzity v skutočnosti sú: sú inštitúciami, ktoré reprodukujú pracovnú silu, t. j. ľudí školia a vyučujú na to, aby sa – v závislosti od konkrétnych potrieb ekonomiky v danom momente – stali pracujúcimi; a univerzity – keďže zamestnávajú učiteľky, učiteľov, administratívny a pomocný personál – sú právom aj pracoviskami. “ Research and Destroy 2009 http: //wewanteverything. wordpr ess. com

Ďakujem za pozornosť. lubakoba@gmail. com