Nstroje pre zber a spracovanie informci v RS

Nástroje pre zber a spracovanie informácií v RS

O čom bude táto prezentácia ? • • O drogových informačných systémoch európskom slovenskom O tom prečo sú objektívne informácie a údaje dôležité alebo mali by byť dôležité pre kvalifikované rozhodnutia • O tom, ktoré údaje chýbajú a prečo chýbajú. . . • A napokon o tom, či sa to dá preklenúť. . .

I. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti sieť REITOX = 27 EÚ + Nórsko + kandidátske krajiny

REITOX – Medzinárodná informačná sieť o drogách a drogových závislostiach • REITOX aktuálne využíva informácie z 27 členských krajín , Nórska a kandidátskych krajín, prostredníctvom tzv. National focal points (národné uzlové body) • REITOX a NFP – y sú základnou informačnou štruktúrou, ktorú využíva Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti , ktoré sumarizuje a analyzuje získané kvalitatívne informácie a kvantitatívne údaje získané prostredníctvom štandardných tabuliek (ST), štandardných dotazníkov (SQ) a Národných správ Výročná správa o stave drogovej problematiky v Európe 2008

Čo sa sleduje ? Indikátory drogovej situácie (kľúčové a hlavné) a opatrenia na redukciu dopytu a redukciu ponuky *Užívanie drog v populácii (GPS) * Problémové užívanie * Dopyt po liečbe * * Zdravotné dôsledky: Infekčné choroby spojené s drogami (HIV, HCV, HBV, . . . ) Úmrtia spôsobené drogami Prevencia Liečba Sociálna reintegrácia Harm reduction (znižovanie škôd spôsobených užívaním drog) Sociálne dôsledky nezamestnanosť, nestabilné ubytovanie, nedokončené vzdelanie a kriminalita spojená s drogami Redukcia ponuky, legislatíva, represia – polícia, súdnictvo, väzenstvo (Drogy vo väzeniach, drogové trhy

V aktuálnej správe sa vyskytujú dva termíny, ktoré sa u nás spájajú s pôsobením resocializačných stredísk, a to: terapeutická komunita a sociálna reintegrácia Terapeutická komunita = forma , súčasť liečby, kontinuum liečby, dlhodobá a pobytová ( Zdroj: Výročná správa o stave drogovej problematiky v Európe 2008 s. 31) Sociálna reintegrácia = nevyhnutná zložka komplexných protidrogových stratégií a je možné ju realizovať na akomkoľvek stupni užívania drog a v rozličných prostrediach. Ciele intervencií v oblasti sociálnej reintegrácie sa môžu dosiahnuť prostredníctvom budovania kapacít, zlepšovaním sociálnych schopností, opatreniami na uľahčenie a podporu zamestnania a získaním alebo zlepšením bývania. V praxi môžu reintegračné služby ponúkať odborné poradenstvo týkajúce sa zamestnania, podporu hľadania práce a bývania, zatiaľ čo intervencie vo väzniciach môžu počas prípravy na prepustenie ponúkať väzňom komunitné ubytovanie a služby sociálnej podpory.

Výročná správa o stave drogovej problematiky v Európe Bezdomovectvo je spolu s nestabilným bývaním je jednou z najvážnejších foriem sociálneho vylúčenia, ktorej čelia užívatelia drog, pričom postihuje približne 10% užívateľov drog, ktorí nastúpili liečbu v roku 2006 (27). Hoci podpora bývania sa poskytuje osobám liečeným na závislosť od drog v mnohých krajinách, existujú aj nedostatky a dve krajiny uvádzajú, že pre užívateľov drog je zložité získať prístup ku všeobecným službám pre bezdomovcov, ktoré tradične využívajú problémoví užívatelia alkoholu (Írsko, Taliansko). Nové opatrenia, ktoré môžu pomôcť spĺňať potreby užívateľov drog v oblasti bývania, sa vykonávajú v troch krajinách (Belgicko, Dánsko, Holandsko), ktoré uvádzajú, že zariadenia pre dlhodobo závislé osoby bez domova sa centralizujú a otvárajú sa špecializované domovy opatrovateľskej služby pre užívateľov drog s problémovým správaním alebo komorbiditou. Pomoc osobám liečeným na závislosť od drog nájsť si zamestnanie je kľúčovým prvkom sociálnej reintegrácie, pretože polovica osôb nastupujúcich liečbu je nezamestnaná Nové prístupy pri pomoci liečeným osobám nájsť a udržať si zamestnanie preukazujú úspešnosť, pričom medzi ne patria: programy poradenstva, subvencované pracoviská (od roku 2006 možné aj v Litve) a špeciálne vedenie zamestnávateľov a zamestnancov, ktoré sa vykonáva v rámci projektu Pripravení na prácu v Írsku, alebo rôzne „pracovné a sociálne agentúry“ v Českej republike. Zdroj: Výročná správa o stave drogovej problematiky v Európe – 2008 s. 33

Rozhodnutia založené na dôkazoch Výročná/é správa/y a ostatné “dôkazové“ produkty (štatistiky, kvalitatívne analýzy, štúdie, výskumy) EMCDDA východiská pre formulovanie kvalifikovaných politických rozhodnutí a stratégií = aktuálne Európska protidrogová stratégia a ešte aktuálnejšie Európsky akčný plán na roky 2009 -2012. Obdobne Výročná/é správa/y a ostatné“dôkazové“ produkty (štatistiky, kvalitatívne analýzy, štúdie, výskumy) NMCD a jeho partnerských inštitúcií východiská pre formulovanie kvalifikovaných politických rozhodnutí a stratégií = aktuálne Národnej protidrogovej stratégie a Akčného plánu na roky 2009 -2012.

Odkiaľ sú dôkazy ? Všeobecná schéma „drogového problému“ v populácii Závislosť Zneužívanie Problémy spojené s užívaním Frekvencia užívania So skúsenosťou - minulý mesiac LMP So skúsenosťou - minulý rok LYP So skúsenosťou v živote LTP Populácia bez skúsenosti s drogou Všeobecná populácia 7. 12. 2020 9

II. Výročná správa o stave drogovej problematiky na Slovensku Čo sa sleduje ? Indikátory drogovej situácie (kľúčové a hlavné) a opatrenia na redukciu dopytu a redukciu ponuky *Užívanie drog v populácii (GPS) * Problémové užívanie * Dopyt po liečbe * * Zdravotné dôsledky: Infekčné choroby spojené s drogami (HIV, HCV, HBV, . . . ) Úmrtia spôsobené drogami Prevencia Liečba Sociálna reintegrácia Harm reduction (znižovanie škôd spôsobených užívaním drog) Sociálne dôsledky nezamestnanosť, nestabilné ubytovanie, nedokončené vzdelanie a kriminalita spojená s drogami Redukcia ponuky, legislatíva, represia – polícia, súdnictvo, väzenstvo (Drogy vo väzeniach, drogové trhy)

Pokrytie všeobecnej populácie (populačných skupín) relevantnými prieskumami - všetky zisťujú alkohol, fajčenie a užívanie nelegálnych drog. Najčastejšie využívané prieskumy sú: TAD I. školský prieskum 1 O až 15 roční TAD II. školský prieskum 16 -19 roční ESPAD 15 až 19 roční Prieskum mládeže Ústavu prognóz a informácií v školstve 15 - 26 Prieskum mládeže- Mládež Bratislavy - ÚVVM pri ŠÚ SR -15 -29 Prieskum mládeže- Mládež Slovenska - ÚVVM pri ŠÚ SR -15 -29 Prieskum v populácii - ÚVVM pri ŠÚ SR 18 +

Nová úroda budúcich „klientov RS“ ? ? ? DOPYT PO DROGÁCH • Populačné prieskumy • Liečba • Problémoví užívatelia

1) Dopyt po marihuane Skúsenosť s marihuanou počas života (LTP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007 ST 02 Tab. 2. 1 E S P A D

1 a) Dopyt po marihuane Skúsenosť s marihuanou počas posledného roka a mesiaca (LYP a LMP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007 ST 02 Tab. . 2. 2

2) Dopyt po heroíne Skúsenosť s heroínom počas života (LTP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007

3) Dopyt po pervitíne Skúsenosť s pervitínom počas života (LTP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007

4) Dopyt po extáze Skúsenosť s extázou počas života (LTP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007

4 a) Dopyt po extáze Skúsenosť s extázou počas posledného roka a mesiaca (LYP a LMP) – súčasné užívanie u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007 ST 02 Tab. . 2. 2 a

4 b) Dopyt po extáze Vývoj užívania extázy od r. 1999 (LTP 15 -19 roční – spolu) (Zdroj: Nociar, A. ESPAD 2007) 7. 12. 2020 19

5. Dopyt po inhalačných a rozpustných látkach Skúsenosť s inhalačnými a rozpustnými látkami v živote (LTP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007 ST 02 Tab. . 2. 2 c ( mierny nárast oproti r. 2003 z 8, 9% na 9, 4 %).

5 a). Dopyt po inhalačných a rozpustných látkach Skúsenosť s inhalačnými a rozpustnými látkami v poslednom roku (LYP) a mesiaci (LMP) u 15 až 19 ročných podľa prieskumu ESPAD 2007 ST 02 Tab. . 2. 2 c

Poradie 6 „najobľúbenejších“ Zdroj: ESPAD 2007

Alebo inak : Čo nás reprezentuje v ESPAD ? n = 2469 respondentov, 1218 chlapcov a 1251 dievčat narodených v r. 1991

Reálny odhad skúseností s drogami u 15 -19 ročných Jednoduchý nárast frekvencie užívania u (predpokladanej) rovnakej populácie, komplikuje pokles cieľovej populácie, ktorá sa od roku 1995 zredukovala o približne jednu šestinu v roku 2007 (resp. v decembri 2006). Znamená to, že na Slovensku prebieha zväčšovanie rozsahu postihnutia na zmenšujúcej sa populácii dospievajúcej mládeže, resp. že počet mladých, čo alkohol a drogy nezneužívajú, klesá rýchlejšie, ako to ukazujú zistené percentá, či odhady počtov užívateľov (Nociar A. , 2008 a). 1995 1999 2003 2007 33 tis. 59 tis. 85 tis. 99 tis. / LYP a LMP kanabis 10 tis. 21 tis. 29 tis. 37 tis. / LTP ostatné drogy

Problémové užívanie a problémoví užívatelia (PDU) 2 zdroje informácií a) Skrytá populácia – matematické odhady b) Údaje zo zdravotníckej štatistiky Podľa posledného odhadu z roku 2007 môže byť v SR od cca 12 800 do cca 34 800 problémových užívateľov drog - so stredným odhadom 17 900, čo predstavuje približne 4, 71 v prepočte na 1 000 obyvateľov vekovej skupiny 15 -64. [1]. Väčšiu časť z nich, zodpovedajúcu približne 55% odhadovanej populácie problémových užívateľov drog, predstavujú užívatelia opiátov, predovšetkým heroínu, ostatní užívajú primárne pervitín. • [1] Kiššová, L. : Odhad problémových užívateľov drog. Monitorovacia štúdia, 2008, nepublikované.

Dopyt po liečbe (TDI) 1985 pacientov v roku 2007 Zdravotnícka štatistika (NCZI)

Infekčné choroby spojené s drogami a úmrtia spôsobené drogami (predávkovanie)

Ďalšie ukazovatele : sociálne dôsledky alebo príčiny(? ) Nezamestnanosť je najvýraznejšou sociálnou charakteristikou pacientov v liečbe (56% v roku 2007), ale aj páchateľov drogových trestných činov (73%). Ďalší dôsledok užívania drog je páchanie trestnej činnosti. Pokračoval rastúci trend v počte spáchaných trestných činov 2135 spáchaných trestných činov súvisiacich s prechovávaním, výrobou a distribúciou drog (o 413 prípadov viac ako v roku 2006), vzrástol aj počet stíhaných páchateľov z 1 256 v roku 2006 na 1717 (nárast o 461 osôb)

Drogy vo väzeniach • Ku koncu roka 2007 bolo v zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže 8049 obvinených a odsúdených, z ktorých 975 osôb bolo evidovaných ako drogovo závislých. Ich podiel na celkovom počte obvinených a odsúdených osciloval podobne ako v predchádzajúcom roku na úrovni necelých 12%. • V ústavoch zboru bolo pri vstupných prehliadkach v roku 2007 identifikovaných 748 osôb , ktoré udávali užívanie primárnych drog pred nástupom do väzenia, čo predstavuje oproti roku 2006 nárast o 102 osôb. Z primárnych drog bol najpočetnejšie zastúpený heroín (313), ďalej nasledoval pervitín (126) a marihuana (109). Z aplikačných foriem opäť dominovala – intravenózna, svedčí o tom 347 prípadov.

III. Prieskum NMCD 2008 Prečo ? RS neprispievajú do systému zdravotníckej štatistiky.

Prieskum NMCD 2007 • NMCD v auguste 2008 uskutočnilo dotazníkový prieskum v resocializačných zariadeniach(ďalej len RS) poskytujúcich služby klientom s látkovou a nelátkovou závislosťou. Údaje týkajúce sa roku 2007 poskytlo 19 resocializačných zariadení z celkového počtu 23, t. j. 82, 6 %. • Uvádzaná kapacita programov v týchto 19 RS bola v roku 2007 spolu 299 miest. • Počet všetkých klientov bol 614, podiel nových klientov načínajúcich resocializačný program v roku 2007 bol 382 (62%). • Priemerná dĺžka programu v 19 RS je 11, 2 mesiaca v rozsahu od 4 mesiacov po 24 mesiacov.

1. Kapacita programu/programov 19 RS = 299 miest

2. Počet všetkých klientov RS ( v 19 z 23) v r. 2007 614

3. Počet nových klientov v r. 2007 (v 19 z 23)

4. Priemerný vek klientov v jednotlivých RS

5. Počet klientov/noví v r. 2007/kapacita

6. Podiel mužov a žien 2: 1 (3: 1 v liečbe)

7. Motivácia k pobytu v RS • • • Najviac klientov vyhľadalo služby v 19 RS následne po absolvovaní liečby v zdravotníckych zariadeniach, a to v 51%, v 27% boli iniciátormi rodičia (rodina), v 18% bol pobyt v komunite motivovaný vlastnou iniciatívou, 15 klientov bolo v RS z rozhodnutia výkonných orgánov, 8 klientov bolo v RS v rámci postpenitenciárnej fázy 3 klienti - rozhodnutia sociálno-právnej ochrany

7 a. Motivácia k pobytu v RS

8. Primárna droga v prípade 614 klientov RS:

8 a. Alebo: primárna droga v prípade 374 (61%) klientov RS (bez alkoholu) 1. pervitín 42% 2. polyužívatelia 27%, 3. heroín 20%

Liečba (v r. 2007 - 1446) 1. heroín a opiáty, 2. stimulanty, 3. polyužívanie (zmes drog)

8 a) Pervitín (159 klientov – 26%)

8 b) polyužívanie (101 = 16%)

8 c) heroín (74 – 12%)

8/4 Alkohol (206 = 33, 5%) plus lieky, resp. gambling = 35%

9. Klienti v RS s históriou injekčného užívania – 168 = 27% z n=614

Zdroj: VS o stave drogovej problematiky na Slovensku v r. 2007 - Kap. 5 Liečba, časť 5. 4 Sociálna reintegrácia / resocializácia » 5. 4. 1 Klienti v resocializačných zariadeniach Informácie o klientoch resocializačných zariadení (ďalej len RS) za rok 2007 sa zbierali prostredníctvom formulára na štatistické sledovanie činnosti týchto zariadení MPSVa. R , do ktorého boli včlenené otázky zamerané na vybrané epidemiologické parametre. Tieto informácie poskytlo NMCD, 2008 spolu 19 resocializačných zariadení, (z 23) s celkovou spoločnou kapacitou programov 299 miest. V roku 2007 sa programov v týchto zariadeniach zúčastnilo spolu 614 pacientov, z čoho bolo 68% mužov. Väčšina RS prijíma do svojich programov užívateľov legálnych i nelegálnych látok. Z celkového počtu klientov malo 35% ako základnú zneužívanú látku alkohol. Spomedzi klientov RS, ktorí v nich boli kvôli užívaniu ilegálnych drog mali najpočetnejšie zastúpenie užívatelia metamfetamínov (40%) a po nich opioidov (19%). Skladba klientely z radov užívateľov ilegálnych drog v resocializačných zariadeniach len čiastočne pripomína skladbu pacientov liečených v zdravotnej starostlivosti. Blíži sa svojim charakterom skôr mladšej podskupine tých pacientov, ktorí boli v roku 2007 liečení v zdravotníckych zariadeniach po prvý raz; 34% kvôli závislosti od stimulancií amfetamínového typu a 30% kvôli závislosti od opioidov a 27% kvôli kanabisu. V celom súbore liečených v zdravotníckych zariadeniach napriek poklesu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stále prevažovali liečení kvôli opioidom (46%) až za nimi boli v počte liečení kvôli stimulanciám amfetamínového typu (27%) a kanabisu (18%).

„Geografické rozdiely“ ( po prvý krát správa v rámci Twinningu) GKDCH Manus Z-Návrat IKV COR centrum Road Teen Chalange Retest Sanatórium Provital Čistý deň AT Pahorok Nelegál Nádej - Remenység Návrat RDZO Šanca SKI Re Socia

Západoslovenský región – klienti sú vo veku 23 – 24 rokov (Twinning, 2007), najviac pre problémy s pervitínom a kombináciou drog, alkoholom, heroínom a kanabisom.

Stredoslovenský región – klienti sú vo veku 25 – 35 rokov (Twinning, 2007), najviac pre problémy s pervitínom a alkoholom, heroínom, kanabisom a polyužívatelia.

Východoslovenský región: klienti sú vo veku 35 - 45 a viac (Twinning, 2007), najviac pre problémy s alkoholom.

Druhý zdroj údajov : MPSVa. R - Správa pre NMCD pre VS 2007 • • V 23 resocializačných strediskách je poskytovaná odborná pomoc pre fyzické osoby po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pre deti i na základe rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu. (Z celkového počtu 23 resocializačných stredísk je v 18 resocializačných strediskách možné zabezpečiť výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení). Zriaďovanie RS je v pôsobnosti vyšších územných celkov, s tým, že zákon utvára možnosť zriadiť RS. Za podmienok ustanovených zákonom môžu RS zriaďovať neštátne subjekty, ktoré majú na výkon tohto opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately udelenú akreditáciu MPSVa. R. V Slovenskej republike sú zriaďovateľom resocializačných stredísk prevažne akreditované subjekty (21), jedno RS je zariadené v pôsobnosti vyššieho územného celku a jedno je zriadené obcou.

MPSVa. R - Správa pre NMCD pre VS 2007 • V roku 2007 bola v RS pre drogovo závislých poskytnutá odborná pomoc 687 klientom. • Z tohto počtu bolo v roku 2007 novoprijatých spolu 411 klientov (60%) • z toho: 13 maloletých dievčat, 28 maloletých chlapcov = 41 (10%)a 46 žien (11%). • Pobyt klienta v resocializačnom stredisku trvá priemerne 15 mesiacov, pričom je v prevažnej miere rovnomerne rozdelený do štyroch fáz: adaptácia, „práca na sebe“, stabilizácia a osamostatňovanie sa.

Počet poskytovaných služieb v 19 RS v r. 2007 (V dotazníku celkovo 20 služieb) (Zdroj: NMCD, 2008 b)

„Sociálne reintegračné služby“

Sociálna reintegrácia: 1. Vzdelanie Zabezpečenie prípravy na budúce povolanie (19 RS) - 136 klientov zo 614 (22, 4%) Zdroj: NMCD 2008 b

Sociálna reintegrácia: 2. Zamestnanie Pomoc pri hľadaní zamestnania

Sociálna reintegrácia: 2 a. Zamestnanie

NMCD 2008 b MPSVa. R

Sociálna reintegrácia: 3. Bývanie, resp. chránené bývanie

Sledovanie účinnosti resocializácie po jej ukončení

Ďakujem za pozornosť www. infodrogy. sk www. emcdda. europa. eu Úrad vlády SR GS VMDZKD Národné monitorovacie centrum pre drogy Ph. Dr. Eleonora Kastelová e-mail: eleonora. kastelova@vlada. gov. sk t. č. : 02/572 95 763