NRODN PARK POLONINY nrodn park Poloniny vznikol 1

  • Slides: 20
Download presentation
NÁRODNÝ PARK POLONINY

NÁRODNÝ PARK POLONINY

národný park Poloniny vznikol 1. 10. 1997, z východnej časti CHKO Východné Karpaty Sídlo

národný park Poloniny vznikol 1. 10. 1997, z východnej časti CHKO Východné Karpaty Sídlo správy : Stakčín, informačné stredisko je v Novej Sedlici � Rozloha: vlastné územie národného parku: 29 805 ha, ochranné pásmo 10 973 ha Poloha : národný park sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Na severe susedí s Bieszczadzkim Parkom Narodowym a Cisniansko-Wetlinským parkom krajobrazowym v Poľsku. Na východe sa nachádza Užanskij nacionaľnij prirodnij park na Ukrajine. Maximálna šírka národného parku v smere sever - juh je 28 km, maximálna dĺžka v smere východ - západ 30 km. Národný park administratívne zasahuje do Prešovského kraja a okresu Snina.

Územná ochrana: Na území NP sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií: ü Havešová ü

Územná ochrana: Na území NP sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií: ü Havešová ü Rabia skala ü Pľaša ü Pod Ruským ü Rožok ü Stinská ü Stužica Najznámejší a svojou rozlohou na Slovensku najväčší je prales Stužica.

NPR Havešová, NPR Rožok NPR Stužica boli v roku 2007 zaradené do svetového prírodného

NPR Havešová, NPR Rožok NPR Stužica boli v roku 2007 zaradené do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy

Vodstvo: � riečny systém NP Poloniny patrí do povodia rieky Bodrog � východná časť

Vodstvo: � riečny systém NP Poloniny patrí do povodia rieky Bodrog � východná časť národného parku patrí do povodia Uhu � západná časť národného parku patrí do povodia Cirochy. Na rieke Cirocha bola v rokoch 1983 až 1988 vybudovaná Vodárenská nádrž Starina � malú SZ časť národného parku odvodňuje Udava � zriedkavým javom v národnom parku sú vodopády (napr. Oreničova skala a 10 m vysoký vodopád Nad Medovou babou)

Geologické pomery: najvyšším bodom národného parku je miesto na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v

Geologické pomery: najvyšším bodom národného parku je miesto na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1208 m n. m. Tu sa nachádza slovensko-poľsko-ukrajinské trojmedzie, ktoré je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky. � najnižší bod je vodný tok Ulička na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici (200 m n. m. ). � v národnom parku vplyvom tektonických porúch, erózie a svahových zosuvov vznikli pseudokrasové jeskyne. Najviac je ich v masíve Stinskej. Nachádza sa tu najdlhšia jaskyňa NP Poloniny, ktorou je Ďakova jaskyňa s dĺžkou 126, 5 m, ďalej napr. Pustajova jaskyňa dlhá 28 m, či spoločná slovensko–ukrajinská jaskyňa Kňahyňa s dĺžkou 35 m. �

FLÓRA: � národný park sa zaraďuje podľa fytogeografického členenia Slovenska do oblasti východokarpatskej flóry,

FLÓRA: � národný park sa zaraďuje podľa fytogeografického členenia Slovenska do oblasti východokarpatskej flóry, do okresu Bukovské vrchy. Celkovo sa v národnom parku vyskytuje vyše 1200 druhov húb, 210 druhov lišajníkov, 342 druhov machorastov a vyše 1000 druhov vyšších rastlín � osobitnú vegetáciu predstavuje oblasť horských lúk-polonín, od ktorých je odvodený aj názov národného parku.

Klinček bradatý nakopený (Dianthusbarbatus subsp. Compactus) Iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus) Čemerica purpurová (Helleborus purpurascens)

Klinček bradatý nakopený (Dianthusbarbatus subsp. Compactus) Iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus) Čemerica purpurová (Helleborus purpurascens) Fialka dácka (Viola dacica)

Telekia ozdobná (Telekia speciosa) Kosatec sibírsky (Iris sibirica) Mliečnik Sojákov (Tithymalus sojakii) Hadomor ružový

Telekia ozdobná (Telekia speciosa) Kosatec sibírsky (Iris sibirica) Mliečnik Sojákov (Tithymalus sojakii) Hadomor ružový (Scorzonera rosea)

Horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea) Podbelica alpínska (Homogyne alpina) Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis) Štiavec alpský

Horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea) Podbelica alpínska (Homogyne alpina) Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis) Štiavec alpský (Rumex alpinus)

Vŕba sliezka (Salix silesiaca) Chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Jedľa biela

Vŕba sliezka (Salix silesiaca) Chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Jedľa biela (Abies alba) Buk lesný (Fagus sylvatica)

Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), Vstavačovač májový (Dactylorhiza majalis) Margaréta okrúhlolistá (Leucanthemum walsteinii) Valeriána horská

Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), Vstavačovač májový (Dactylorhiza majalis) Margaréta okrúhlolistá (Leucanthemum walsteinii) Valeriána horská (Valeriana montana) Devätorník peniažtekový (Helianthemum nummularium)

FAUNA: � výskumom je tu potvrdený výskyt 6000 bezstavovcov a zo stavovcov tu žije

FAUNA: � výskumom je tu potvrdený výskyt 6000 bezstavovcov a zo stavovcov tu žije 320 druhov. � na území NP Poloniny žije 37 endemitov Východných Karpát. Žije tu stádo zubra hrivnatého (Bison bonasus). Trvalo tu žijú všetky naše mäsožravce. Z času na čas tu zablúdi z poľskej strany aj los mokraďový (Alces alces). � územie NP Poloniny je zároveň Chráneným vtáčím územím � v roku 2014 bol po prvýkrát zaznamenaný výskyt šakala

Endemity: Araeoncus crassiceps Beatis beskidensis Trichia bielzi

Endemity: Araeoncus crassiceps Beatis beskidensis Trichia bielzi

Poloniny sú jediným miestom na Slovensku, kde zubry žijú vo voľnej prírode. Zubria črieda

Poloniny sú jediným miestom na Slovensku, kde zubry žijú vo voľnej prírode. Zubria črieda sa pohybuje nad vodným dielom Starina , v počte asi 15 kusov.

Ohrozené a vzácne druhy: Ďateľ bielochrbtý (Picoides tridactylus) Vlk obyčajný (Canis lupus) Medveď hnedý

Ohrozené a vzácne druhy: Ďateľ bielochrbtý (Picoides tridactylus) Vlk obyčajný (Canis lupus) Medveď hnedý (Ursus arctos) Rys ostrovid (Lynx lynx) Vydra riečna (Lutra lutra)

Vidlochvos t feniklový (Papilio machaon) Hrúz Kesslerov (Gobio kessleri) Užovka stromová (Zamenis longissimus) Fúzač

Vidlochvos t feniklový (Papilio machaon) Hrúz Kesslerov (Gobio kessleri) Užovka stromová (Zamenis longissimus) Fúzač alpský (Rosalia alpina) Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

Dziękuję za uwagę

Dziękuję za uwagę