NOV ROMN NOV ROMN v polovici 50 rokov

NOVÝ ROMÁN

NOVÝ ROMÁN • v polovici 50. rokov 20. storočia vznikla vo Francúzsku skupina spisovateľov, ktorá sa pokúsila určiť nové zásady prózy • jej predstavitelia zdôrazňovali, že nie je možné v jednom diele zobraziť skutočnosť v celej šírke • vychádzali z filozofie pozitivizmu a novopozitivizmu • nepochybovali o existencii objektívneho sveta, ale nevysvetľovali ho

NOVÝ ROMÁN • predstavitelia nového románu odmietali klasickú prózu, tzn. fabulu, tradičnú kompozíciu a epického hrdinu • písali racionálne, bez uplatnenia fantázie • vyzdvihovali význam dialógov, pretože pôsobia na psychiku partnera, vyjadrujú psychiku hovoriaceho • odmietali vnútorný monológ • uprednostňovali formu a štýl pred obsahom • vniesli do literatúry typ rozprávača „oka kamery“

NOVÝ ROMÁN • dej je rozkúskovaný, rozložený a chýbajú mu príčinné i chronologické súvislosti • na konci nového románu nedochádza k rozuzleniu zápletky, vyústeniu deja, ale naopak, k jeho spochybneniu • postava je anonymnou odpsychologizovanou bytosťou bez minulosti i pamäti, často i bez mena (býva označená krstným menom, iniciálkami alebo zámenom)

ALAIN ROBBE-GRILLET • francúzsky spisovateľ, literárny teoretik a filmový režisér, jeden zo zakladateľov nového románu • tvrdil, že literárna tvorba nemôže slúžiť ničomu a nikomu, tým vlastne odmietol akúkoľvek literatúru, vrátane svojej • prehlásením, že neexistuje nič než rukopis, zrušil vzťah medzi obsahom a formou

LITERÁRNA TVORBA • vo svojom diele potláčal časovú chronológiu a logiku príbehov • postupne sa dostal do sveta tvarov, čím zrušil význam, zrovnoprávnil vzťah človeka s ostatnými živými tvormi, a tie potom zrovnoprávnil s neživou prírodou • jeho vnímanie viedlo k tomu, že nakoniec poprel správanie ako také • všetky svoje diela považuje za autobiografické, vyznáva zásadu, že všetko je autobiografické, dokonca i fikcia • zastáva názor, že život nie je ani zmysluplný, ani absurdný, ale skrátka jednoduchý

GUMY • vytvoril nový typ rozprávača, objektívneho a citovo nezúčastneného = rozprávač „oka kamery“ • román je založený na detektívnej zápletke, ktorá aj v závere zostáva nevyriešená • v Prológu sa stretávame s vrahom, obeťou i okolnosťami: profesora Duponta sa pokúša niekto zavraždiť. Pokus je neúspešný a profesor sa z obavy pred ďalším útokom skryje a nechá vyhlásiť za mŕtveho. • jadro románu tvoria rôzne interpretácie profesorovej smrti a prenasledovanie vraha. Detektív Wallas ho chce odhaliť a pri prenasledovaní domnelého vraha zastrelí profesora Duponta. • v Epilógu je opis všedného dňa mesta, v ktorom sa nikto nepozastavuje nad profesorovou nevysvetliteľnou smrťou

ŽIARLIVOSŤ • román Žiarlivosť má vo francúzštine dva významy: vášeň, žiarlivosť a súčasne žalúziu, roletu, cez ktorú v bungalove anonymný rozprávač sleduje i drobné zmeny vo svojom okolí • takto chce podozrievavý manžel zistiť neveru svojej ženy /autor zatajil príčinu žiarlivosti a nedozvieme sa nič ani o osobe, ktorá žiarli/ • román je založený na subjektívnom videní reality, rozprávač však vidí len povrch vecí, ktoré ho obkolesujú.

FILMOVÁ TVORBA • snaha tvoriť „objektívnym pohľadom kamery“, čo dosahoval umiestnením kamery akoby v hlave postavy - rozprávača • zachytával svet samostatne a nezávisle na existujúcich veciach. Prostriedkom priblíženia k nepreniknuteľnej skutočnosti sa stali vecné a detailné záznamy. • časté opakovanie podrobných, až geometrických popisov, spomienok či halucinačných predstáv vytváralo u diváka pocit, že dielo môže mať nejakú logiku

• Muž, ktorý luže je dielo, ktoré Robbe-Grillet vytvoril v slovensko-francúzskej koprodukcii. • Je antipríbehom z obdobia povstania, odohrávajúcim sa vo vymyslenej krajine, v skutočnosti, ale aj v predstavách rozprávača - muža, ktorý luže.

MUŽ, KTORÝ LUŽE • Boris/Ján je ústrednou postavou filmu • v komunikácii s ostatnými deklaruje svoju snahu objasniť, čo sa stalo medzi ním a jeho domnelým priateľom počas vojny • opisuje určitú udalosť, tento opis prezentuje ako fakt, ktorý pri inej príležitosti ďalším rovnocenným faktom poprie bez toho, aby bola jasná motivácia tohto nepochopiteľného konania • neposkytuje možnosť vytvoriť si „správnu" predstavu o tom, čo sa odohralo, pretože nie sme schopní odčítať, kedy hovorí pravdu a kedy „luže"

MUŽ, KTORÝ LUŽE • Hlavná postava osciluje medzi identitou Jána a Borisa. • V úvode sa predstavuje ako Boris, ktorého volajú Ján alebo Ukrajinec. Postavy Borisa (hlavného hrdinu) a Jána (prezentovaného pomocou obrazovej retrospektívy) sú počas filmu relatívne jasne rozpoznateľné. • Na konci Boris zomiera zasiahnutý Jánovou zbraňou (fikcia zasahuje do skutočnosti). Po chvíli však znova vstáva, aby na seba vzápätí vzal Jánovu podobu a predstavil sa ako Boris, krycím menom Ján. Tu sa každá doterajšia hypotéza o identite protagonistu spochybňuje a záver celý film dodatočne relativizuje.

Ďakujem za pozornosť OBERT, V. a kol. Literatúra 4 pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava : Vydavateľstvo LITERA , 1996, 255 s. ISBN 80 -85452 -45 -6 www. wikipedia. sk www. kinema. sk