Nikolaj Alexandrejevi Rimskij Korsakov Anna Bartov k rok
Nikolaj Alexandrejevič Rimskij - Korsakov Anna Bartová Šk. rok 2012/2013
Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. storočia a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom (Kantova formulácia „génius tvorí ako príroda“ sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd. ) Obdobie romantizmu nevytvorilo vlastnú svojráznu architektúru, ktorú by bolo možné jednoznačne odlíšiť od etapy predchádzajúcej a nasledujúcej. Romantickí autori zobrazovali bájnych hrdinov (v českom umení napríklad kňažná Libuša, v nemeckom Parsifal, v anglickom kráľ Artuš).
Etapy romantizmu 1. čistý a raný romantizmus – hudba vychádza z klasicistických tradícií, je však citovejšia, vznikajú malé hudobné formy – umelá pieseň, pieseň bez slov, ale rozvíja sa i romantická opera. Dominujú diela pre klavír. Dôraz sa kladie na brilantnosť a virtuozitu. Predstavitelia: Franz Schubert, Carl Maria Weber, Robert Schumann, Felix Mendelssohn-Bartholdy, Fryderyk Chopin 2. novoromantizmus – revolučná, veľkolepá hudba. Tvoria sa programové symfonické diela – programová symfónia, symfonická báseň. Nastáva reforma opery. Predstavitelia: Hector Berlioz, Ferenc Liszt, Richard Wagner 3. klasicizujúci romantizmus (syntéza klasicko-romantická) – vzniká národná hudba. Uplatňuje sa klasická vyváženosť na romantickom základe. 4. klasicko – realistická syntéza
Romantizmus v hudbe Hudobný romantizmus predstavoval hudobný sloh, ktorého korene siahajú do 18. storočia, typický však až pre 19. storočie. Veľká francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom (už L. v. Beethoven), komponujúcim často pre imaginárne obecenstvo alebo pre seba. Konkurencia medzi umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality. Fryderyk Chopin Bedřich Smetana Richard Wagner P. I. Čajkovskij
Znaky romantickej hudby - melodika a melódia je pestrejšia - skladatelia presnejšie rozpracúvajú rytmus - harmónia plní dôležitú úlohu pri vystupňovaní nálad prevláda durová a molová tónina dynamika - využíva sa náhle crescendo, či decrescendo maximálne sa využíva farebnosť hudobných nástrojov i ich technické možnosti, skladatelia tvoria: vokálne diela - opera, sólová umelá pieseň, zborová pieseň lyrické inštrumentálne skladby – fantázia, rapsódia, balada, prelúdium, nokturno, romanca klasické formy – sonáta, symfónia , sólový koncert, sláčikové kvarteto, dychové kvinteto, klavírne trio. . . programová hudba - programová symfónia, symfonická báseň, symfonický obraz
Romantizmus v literatúre hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie diela romantických autorov spoznáme vďaka tomu, že vo svojich dielach kládli dôraz na city, fantáziu, či osamelosť, ktorá vyplývala z rozporu medzi snom a skutočnosťou či z nepochopenia spoločnosťo hrdinom diela sa často stáva výnimočná osoba, ktorým je autor sám, čím sa búri proti spoločnosti. Ak aj nachádza útechu a pochopenie v láske, tá je vždy tragická a nenaplnená Alexander Puškin Charlotte Brontёová Victor Hugo Ľudovít Štúr
Výtvarné umenie Pre romantické maliarstvo je príznačný sklon k citovosti, fantázii a krásam prírody. Maliari často čerpali námety z literatúry (napríklad francúzska „Pieseň o Rolandovi“ alebo nemecká „Pieseň o Nibelungoch“) a pri ich stvárňovaní využívali všetky poznatky z predchádzajúcich období. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril mnoho obrazov, patriacich medzi svetové diela – Danteho čln, Vraždenie na Chiu, Alžírske ženy, Sardanapalova smrť (námet na tento obraz si vzal od Byrona) a asi najvýznamnejším dielom je Sloboda vedie ľud. Caspar David Friedrich – Stroskotanie nádeje v ľadovcoch John Constable – Snehová búrka na mori Eugéne Delacroix – Sloboda vedie ľud
Architektúra architekti epochy romantizmu viac menej verne imitovali najmä gotiku a antické stavby, alebo sa pridržiavali línie klasicizmu
Móda
Nikolaj Alexandrejevič Rimskij – Korsakov ruský hudobný skladateľ narodil sa 18. 3. 1844 zomrel 8. júna 1908 otec – Andrej Petrovič – zástupca novgorodského gubernátora matka – Sofia Vasilievna – vynikala svojou krásou, mala dobré vzdelanie brat – Voin Alexandrejevič – starší o 21 rokov, vynikajúci námorník
Naděžda Nikolajevna Rimska - Korsakova manželka Nikolaja R. K. stretli sa na jar v roku 1868 vzali sa v roku 1872 mali 7 detí výborne hrala na klavíri Kosakov ju veľmi miloval
Korsakov a hudba od detstva sa prejavoval jeho hudobný talent neobyčajné hudobné schopnosti boli v ich rodine samozrejmé v roku 1856 - Petrohrad, Námorná akadémia námorný kapitán – absolvoval plavbu okolo sveta mal sklon k netrpezlivosti a smútku ak sa mu nedarilo to, čo si predsavzal
keď mal 27 rokov začal študovať hudbu bol člen Mocnej hŕstky zbieral a harmonizoval pôvodné ruské ľudové piesne pracoval aj s piesňovými a tanečnými prvkami iných národností žijúcich na území Ruska
vytvoril množstvo symfonických skladieb svetovú popularitu dosiahli: Šeherezáda, Španielske capriccio a Veľkonočná ouvertúra http: //www. youtube. com/watch ? v=56 m. XEqg 6 Fd. A – Veľkonočná ouvertúra http: //www. youtube. com/watch ? v=55 Qx 5 liqq. TQ – Španielske capriccio
Opery napísal 15 opier Májová noc Sadko Cárska nevesta Mozart a Salieri Rozprávka o cárovi Saltánovi mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť medzihra z opery Rozprávka o cárovi Saltánovi – Let čmeliaka, (gitarová verzia)
Šeherezáda Dielo je hudobným prepisom ľúbostného príbehu sultána Šahriara a princeznej Šeherezády. Podľa arabských rozprávok sultán bol sklamaný neverou svojej ženy, preto sa chcel pomstiť ostatným ženám. Dal príkaz, aby mu každý večer priviedli dievča, ktoré na druhý deň dal popraviť. Aj Šeherezáda rozprávala príbehy ako jej predchodkyne, ale žiadny nedokončila. Sultána očarila svojou výrečnosťou a krásou tak, že zvedavý sultán odkladal popravu zo dňa na deň, až od svojho rozhodnutia napokon celkom upustil. Trpezlivá, duchaplná a milujúca Šeherezáda dorozprávala a s poslednou rozprávkou si získala aj sultánovo srdce. . . 1. Úvod. More a Sindibádov koráb 2. Rozprávanie o kniežati-kalenderovi (kalendermi sa volali potulní mnísi) 3. Láska kniežaťa a princeznej 4. Sviatok v Bagdade. More. Stroskotanie korábu. Zakončenie. . . Šeherezáda, ktorú sám autor charakterizoval ako suitu, je skôr široko rozvinutá programová symfónia alebo symfonická poéma v štyroch široko koncipovaných hudobných obrazoch. Každý obsahuje vlastné nové témy a motívy, ale cez všetky časti sa prepletajú dve základné témy: téma sultána Šahriára (prísna a hrozivá) a téma Šeherezády (mäkká a clivá). . . Sú síce kontrastné, ale ten kontrast sa postupne stiera a v závere sa témy harmonicky splietajú. http: //www. youtube. com/watch? v=SPtq. Rjir. C 6 o – Scheherezade, Symphonic suite, Opus 35 http: //www. youtube. com/watch? v=EDt. G 252 ej 2 A – Collegium Musicum, Suita 1000 a jednej noci
Prečo som si vybrala práve Korsakova. . . . lebo jeho hudba sa vyznačuje veľkým bohatstvom rytmických i melodických nápadov, dokonale využíval možnosti veľkého symfonického orchestra a dokázal vytvoriť napr. vo svojom diele Šeherezáda exoticky čarovnú atmosféru východnej legendy a tajomných rozprávok, jeho hudba je živá – stačí mi len zvuk a viem si celý dej jeho diel prehrať v hlave, na jeho dielach vidieť ako ich písal s citom, jeho hudba upokojuje a dodáva plno optimistického myslenia. . .
Zdroje: http: //www. wikipedia. org/ http: //www. google. sk/ http: //www. youtube. com/ OSOBNOSTI SVETOVEJ HUDBY – Josif F. Kunin RIMSKIJ-KORSAKOV
Ďakujem za pozornosť!
- Slides: 19