Neverblna komunikcia Neverblna komunikcia Neverblna komunikcia je fylogeneticky

Neverbálna komunikácia

Neverbálna komunikácia § Neverbálna komunikácia je fylogeneticky staršia § Je kľúčom k vyjadreniu i pochopeniu vzťahov, citov, postojov. . . § Neverbálny prejav je spoľahlivejší ako slovný § Neverbálne prejavy ťažšie utajíme ako verbálne

Neverbálna komunikácia Zásada pre vnímanie neverbálnych signálov: Vyvarovať sa prílišného zjednodušovania a paušalizácie jednotlivých prejavov. Nemožno ich posudzovať oddelene, ale v celkovom dojme a za určitých okolností.

Neverbálna komunikácia • Použitie vhodných neverbálnych signálov – úsmev, pohľad, energické podanie ruky – môže vzbudiť sympatie voči ich nositeľovi. • Interpretácia týchto signálov môže viesť k citlivosti ako čo najlepšie reagovať a tým zefektívniť komunikáciu a medziľudské vzťahy.

NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA • Z latinského non verbum- nie slovo • Ľahko ju zaregistrovať, ťažko objektívne interpretovať • neverbálnym kanálom sa prenáša to, čo vytvára „obraz v duši“ – držanie tela, zvuk hlasu, mimika, gestikulácia • reč tela má vlastnú gramatiku i interpunkciu • len viaceré gestá za sebou vypovedia úplnú pravdu o tom, čo sa skrýva za slovami

NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA • Neverbálna komunikácia zahrna všetky prejavy komunikácie, ktoré sú neslovné (neverbálne). Na rozdiel od reči prebieha na inej báze. Podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje čo si subjekt (osoba) myslí. Je závislá na mieste žitia jedinca a väčšina prejavov je kultúrne podmienená. V procese komunikácie sa neverbálnej komunikácií nemôžeme vyhnúť, môžeme ju len potlačiť.

Neverbálnou komunikáciou si odovzdávame: • • • Emócie Záujem o zblíženie , , Kto som ja“ Ovplyvniť postoj partnera Riadenie chodu vzájomnej interakcie

Neverbálna komunikácia • • • Pohľady očí – očný kontakt Mimika Kinetika Gestika Posturika Proxemika Haptika Produkcia Parajazykové prejavy

Zrakový kontakt • Optimálny čas pre stály kontakt pohľadom – 7 sekúnd • Predĺžený a skúmavý pohľad – obťažovanie alebo hrozba • Iné je to pri sústredení sa na prednášajúceho

Zrakový kontakt • • - Vyjadruje najmä záujem alebo nezáujem, Môže vyjadrovať: zvedavosť, pozornosť plachosť drzosť, hrozbu túžbu odpor, opovrhnutie

Mimika § - výrazom tváre komunikujeme city: radosti (zdvihnuté obočie, úsmev. . . ) smútku (kútiky úst, líca, brada, oči. . . ) Hnevu (čelo, brada, obočie. . . ) Nezáujmu alebo depresie (kamenná tvár, absencia pohybov tvárových svalov) - Prejavenie žartu (grimasy, úsmev. . . )

MIMIKA • Výrazy tváre, pohyby očí, pohľady, pohyby svalov tváre • Z gr. mimos- jemne a citlivo napodobňujúc • Smiech a plač = najvýraznejšie

MIMIKA • Je to komunikácia prostredníctvom výrazov tvare, ktoré sa vytvárajú rôznymi konfiguráciami svalov tvare a zmenami v nich. • Mimika - čiže výraz tváre, to sú pohyby úst, čela a brady, ktoré sprevádzajú hovorený prejav. Tieto pohyby sú spontánne, mimovoľné, hovoriaci si ich podobu a silu neuvedomuje. • Odzrkadľuje vnútorne pochody človeka, emócie

7 primárnych emócii v tvári: • • šťastie – nešťastie prekvapenie – splnené očakávanie strach – pocit istoty radosť – smútok pokoj – rozčúlenie spokojnosť – nespokojnosť záujem – nezáujem

Pozeranie • • • Rovno na partnera Smerom dole Smerom hore Len tak do prázdna Putovanie očami zhora dole Putovanie s očami zdola nahor

Kontakt očami • • Dlhý- prejav záujmu, vnucovanie sa Krátky- nesmelosť neistota Blúdenie očami- chuť byť radšej niekde inde Absencia kontaktu- koncentrácia, strach

Pohyb viečok • • Široko otvorené Normálne otvorené Spustené viečka Rýchle pohyby viečok

Pohyby obočia • Zdvihnuté obočie- namyslenosť, nedôvera, prekvapenie • Stiahnuté obočie- hnev

Ústa • Mierne pootvorené počas mlčania • Nedostatočné otváranie úst počas hovorenie • Naširoko otvorené ústa počas hovorenia

Pery • • • Prirodzene zovreté Jemne stisnuté Hryzenie si pier Jedna pera nasunutá na druhú Zahryznutie do pery Konček jazyka opretý o hornú peru

KINEZIKA • Prejavy celým telom, jeho časťami (hlava, trup, nohy. . . ) • Patria tu pohyby a neprirodzenosti pohybov – strnulosť, chvenie, kŕčovitosť • Dôležitá znalosť aspoň základov týchto prejavov (pri prednášaní, formálnom styku, rozhovor. . . )

Pohyby hlavou dopredu zvýšená pozornosť, náklonnosť, alebo naopak, agresívnosť dozadu očakávanie, nedôvera až skepsa otočenie smerom k partnerovi zvýšenie pozornosti otočenie bokom od partnera nepozornosť rýchle nachýlenie dopredu strach, zlosť, ale aj neistota pomalé nachýlenie dopredu zamyslenie, súcit rýchle nachýlenie na bok skepsa voči počutému pomalé nachýlenie na bok nedôvera voči počutému, nadradenosť

Pohyby rúk pohyby vystretými rukami snaha o zmiernenie napätia kruhové pohyby rúk sebaistota, ale aj povrchnosť alebo neistota široká gestikulácia rukami sebaistota, presvedčenie o nevyvrátiteľnosti argumentov úzke gestá rúk neistota, skromnosť spredu prekrížené ruky snaha o opanovanie situácie, uzavretosť, ruky prekrížené za chrbtom neistota pohybovanie rukami ďaleko od tela otvorenosť, náklonnosť alebo obrana a útok pohybovanie rukami v smere tela snaha brániť sa

Kinetika • Popisuje celkové pohyby tela, ich dynamiku, svižnosť alebo pomalosť pohybov, to, či preberáme pohyby druhých (kopírujeme ich) alebo robíme práve opačné pohyby. • Kinetika sa týka pohybov rúk a nôh, ostatných častí tela, spôsobu chôdze, dynamickosťou, uvoľnenosťou alebo napätím v tele.

Kinetika • V konflikte sa prejavuje buď zvýšením pohybu (napr. pri rozčúlení) alebo jeho úplným zastavením (napr. zo strachu). Môže sa prejavovať trasením rúk, nôh, poklepkávaním prstov, zaťatím pästí alebo stisnutím sánky.

Gestikulácia • Vyjadruje nielen emocionálny stav, ale aj významovo dopĺňa slová. • Význam jednotlivých gest je individuálne a kultúrne podmienený.

Gestikulácia • Najmä pohyby rúk podporujú a zvýrazňujú to, čo práve chceme povedať slovami (ak niekoho napomíname, tak automaticky zdvíhame varovne prst a kývame ním), • mnohé gestá majú aj samostatný symbolický charakter (dva zdvihnuté prsty do V – víťazstvo, figa borová, atď. ). • robiť gestá môžeme aj hlavou (ukázať áno alebo nie) a ramenami (neviem).

Posturika • Postoj, držanie a pohyby tela vyjadrujú ako sa ľudia cítia, či prežívajú napätie, úzkosť, istotu, či sa v danej spoločnosti cítia dobre. • Niekedy môže byť držanie tela a postoj ovplyvnené zvykom (byť zhrbený, pri sedení rozvalený, opretý lakťami o stôl a v rukách držať hlavu. . . )

POSTUROLÓGIA • Z fr. slova posture = postoj • Držanie tela, konfigurácia rúk a ostatných častí tela • Má vysokú výpovednú hodnotu • 4 typy základnej polohy (v stoji, v sede, v ľahu a kľaku) • Kongruencia= zrkadlenie

Posturológia • Polohy tela, držanie rúk, poloha nôh – aj podľa polôh tela (ako sedí, ako stojí pri rozhovore)vieme rozumieť, čo nám druhý človek o sebe komunikuje, ako je naladený, aký má postoj k tomu, čo sa okolo neho deje. • Podľa toho, ako má pri rozhovore druhá osoba ruky – ak sú uvoľnené pri tele (je asi uvoľnený aj celý človek), ak ich má prekrížené na hrudi (môže to vyjadrovať nesúhlas alebo chladný postoj k nám). • Pri sede, ak druhá osoba má prekrížené ruky aj nohy (uzavretá poloha), to môže hovoriť o tom, že je k nám nepriateľsky alebo chladne nastavená. • Naopak, ak má ruky voľne položené na stehnách a nohy mierne od seba, môže to znamenať, že druhá osoba s nami súhlasí (otvorená poloha).

Proxemika vzdialenosť od partnera a orientácia v priestore Vyjadruje vzťah, blízkosť alebo odstup

PROXEMIKA • Vedná disciplína, kt. sa zaoberá štúdiou interpersonálnej priestorovej vzdialenosti • Každý človek ma niekoľko zón • Dôležitá je aj orientácia v priestore s ohľadom na druhého človeka (napr. sedenie pri stole)

Proxemika § § Komunikačné zóny: Intímna (od 0, 15 - 45 cm) Osobná (45 – 120 cm) Sociálna (120 – 350 cm) Verejná (350 cm - 6 m a viac)

Proxemika • Status a proxemika • Autorita prijíma podriadeného (postaví sa, výjdemu v ústrety) • Autorita vyjadruje odstup a svoj status (ostáva sedieť, podriadeného necháva stáť) • Prekročením osobnej zóny autority – útok, emocionálna prevaha podriadeného, hnev. . .

Proxemika • Hovorí o miere fyzickej vzdialenosti človeka od človeka. Často práve fyzická vzdialenosť presne kopíruje aj pomyselnú psychickú vzdialenosť od druhej osoby. • Vzďaľovanie a približovanie sa nám pomáha uvedomovať si, aký je vzťah medzi dvoma ľuďmi v komunikácia ako sa v priebehu komunikácie mení. • Napr. súhlas sa prejavuje väčšinou približovaním sa a nesúhlas vzďaľovaním sa od osoby, ktorej vedome či nevedome vyjadrujeme tento postoj. • Samozrejme aj približovaním sa môžeme vyjadrovať nesúhlas, a to vtedy, ak má formu zastrašovania a vyhrážania sa.

Haptika Bezprostredným dotykom komunikujeme: dôveru, prijatie, blízkosť, sympatiu, povzbudenie, náklonnosť, lásku ale aj agresivitu, hnev, odmietnutie

HAPTIKA • Dotykové správanie, bezprostredný telesný kontakt(pohladenie, podanie ruky. . . ) • Dotykovú komunikáciu definuje z velkej časti tlak, rýchlosť a dĺžka dotyku.

Haptika • Sú dotyky – potľapkávanie, objatie, pohladkanie, podanie ruky. Dotyky všetkými možnými nebolestivými spôsobmi sú všeobecne vnímané ako priateľské. • Výnimkou sú situácie, ak dotykom, pohladkaním prekračujeme hranicu druhého. • Ak chlapec pohladká po hlave chlapca, je to v 96 % vedomá, ku konfliktu smerujúca provokácia. • Všetky ostatné bolestivé dotyky sú vnímané ako agresia a spôsobujú konfliktnú situáciu. • Preto sú často dotyky napr. pri zvítaní ritualizované do rôznych spôsobov podaní rúk, pobozkaní na obe líca, objatia. . .

Produkcia • úprava • oblečenie • produkty človeka, jeho okolie. . .

Produkcia • Účes, upravenosť, oblečenie, šperky, zariadenie miestnosti, parfém (vôňa, pach) – nám hovoria o druhom človeku do akej sociálnej skupiny patrí (inak sa obliekajú ľudia starší z vidieka, inak mladí z mesta) a ako reprezentuje seba, svoju skupinu, svoju organizáciu, svoje hodnoty a ideály. • Cez produkciu komunikujeme svoje celkové naladenie. • Príslušnosťou k istej skupine komunikujeme aj svoje hodnoty

VZHĽAD • Je to pôsobenie človeka na okolie • Najdôležitejšou zložkou je oblečenie, v akom sa človek prezentuje, dalšími zložkami môže byť účes, rôzne doplnky (šperky) • Pri rôznych príležitostiach sa „vyžadujú“ rôzne kombinácie týchto zložiek

Paralinguistika • • • hlasitosť reči výška hlasu tón reči Intonácia plynulosť reči práca s tichom. . .

Paralinguistika Vyrovnaný človek hovorí pokojne a stále rovnakou rýchlosťou. Rýchlosť reči je dôležitá, aby bola informácia zrozumiteľná. Človek, ktorý si potrebuje niečo premyslieť (napr. hľadá vhodný výraz) svoj slovný prejav spomalí.

Paralinguistika • Kto hovorí príliš hlasno zrejme sa rád presadzuje. Je ťažké ho usmerniť. • Kto hovorí veľmi ticho, vypovedá tým, že sa zrejme v danej situácii necíti najlepšie, • alebo, že nie je sebavedomý.

Paralingvistika • Opisuje, akým spôsobom k nám niekto hovorí. • Teda zafarbenie jeho hlasu, rýchlosť a plynulosť reči, sila hlasu, tón hlasu, pomlky, hmkanie, hltanie konca slov, zmeny intonácie. • Pri konfliktných situáciách môžeme ako varovné signály vnímať dva opačné prejavy. • Zníženie pestrosti – človek začne menej hovoriť, jeho hlas zmonotónnie, stvrdne, je úsečnejší, rýchlejšie povie to, čo chce, robí dlhšie medzery medzi svojimi výpoveďami.

TÓN • Hlas človeka je jedinečným ukazovateľom emócií človeka, odhaľuje obsah a formu hovoru Dôležité parametre hlasu: • Výška hlasu a jeho sila • Tempo a intenzita • Pauzy • Rušivé zvuky • Rečové chyby

SPRÁVNE POCHOPENIE • Dedukovať vždy zo skupiny znakov • Porovnávať neverbálne signály s rečou • Nezakladať svoje rozhodnutia len na neverbálnej komunikácii • Zvážiť kontext situácie ( možnosti, úmysly)