Nemecko Rozloha 357 000 km 2 Poet obyvateov

Nemecko

• Rozloha: 357 000 km 2 • Počet obyvateľov: 82 mil. • Hustota zaľudnenia: 230 obyv. /km • Hlavné mesto: Berlín • Úradný jazyk: nemčina • Národnostné zloženie: Nemci – 91%, Turci – 2, 5%, iné – 6% • Náboženstvá: protestanti – 34%, rímsko katolícke – 34%, iné – 28%, moslimovia – 3, 7%

• Štátne zriadenie: spolková republika (16 spolkových krajín) • Susedné štáty: Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko, Poľsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko • Je členom NATO, G 8, Spojených národov, Európskej únie

Prírodné pomery Nemecko môžeme rozdeliť na tri veľké prírodné celky : Severonemeckú nížinu, Stredonemeckú vrchovinu a Alpy s predhorím. • Sever zeme pokrýva Severonemecká nížina. Jej povrch je tvorený morénami s priehlbinami, ktoré boli vyplnené jazerami, vlhkými nížinami a pláňami, ktoré boli kedysi formované ľadovcom. Jazerá nám tvoria Holštanskú a Mecklenburskú jazernú plošinu. • Stredonemecká vrchovina je zložitá sústava početných vrchovín a nízkych pohorí. Na západe po oboch stranách Rýna vystupujú nízke pohoria označované ako Rýnske bridlicové hory. Medzi ne patrí vulkanická vrchovina Eifel so známymi maarovými jazerami, ktoré vznikli po výbuchu sopečných plynov. • Na juh od Dunaja sa rozkladá alpské predhorie. Na juhu sa dvíha hradba Severných vápencových Alp s najvyšším vrchom Nemecka Zugspitze 2963 m a tiež s najvyššou stenou Álp, 1800 m vysokou východnou stenou Watzmannu v najkrajšom národnom parku Nemecka Berchtesgaden.

• Ostrovy : Rügen, Usedom (nemecká časť 354 km 2), Fehmarn, Východofrízske a Severofrízske ostrovy, Helgoland • Nížiny : Severonemecká, Hornorýnská • Rieky : Väčšina riek v Nemecku sa napojuje na Rýn s prítokom Main (Mohan) a Mosel, Ems (Emža), Weser a Labe, ktoré ústia do Severného mora. Do Baltského mora ústia rieky Trave, Warnow, Recknitz, Peene, Uecker a Odra. Štvrtinu štátu zbiera povodie Labe, šestinu povodie Dunaja s prítokom Isar, ktorý tečie do Čierneho mora • Jazerá : Bodamské (305 km 2), Müritz, Chiemsee.

Podnebie • Nemecko leží v oblasti mierneho pásma, v zóne západných vetrov. • Sever a západ je ovplyvnený oceánskym podnebím s nie príliš horúcimi letami a miernou zimou. Východ a juh podlieha subkontinentálnemu vplyvu s chladnejšou zimou a teplejším letom. • Priemerná teplota v januári je na severe 0 °C a na juhu 2 °C. V júni sa teploty na severe pohybujú okolo 17 °C a na juhu okolo 18 °C.

Hospodárstvo • Je relatívne chudobné na suroviny preto je zamerané na priemysel a služby. • Je tretím najväčším národným hosp. sveta. • Navyše je Nemecko druhým najväčším exportérom sveta. • Životnou úrovňou je na 19. mieste svetového rebríčka. • Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste. • Vysoká nezamestnanosť prevláda najmä vo východnom Nemecku. • Ukazuje sa, že východné spolkové krajiny dodnes výrazne zaostávajú za pôvodnými spolkovými krajinami s trhovým hospodárstvom. • V zahraničnom obchode je však Nemecko veľmi úspešné. • Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.

Ekonomika • Nemecká ekonomika sa v roku 2009 prepadla o rekordných 5%. Avšak prepad trval len rok a nemecká ekonomika by mala rásť v roku 2010 od 1 až 1, 5% • Pod najhlbší pokles v povojnovej histórii krajiny sa podpísal najmä prepad exportu • Štatistický úrad tiež uvidol, že Čína minulý rok pravdepodobne vystriedala Nemecko na pozícii najväčšieho svetového exportéra • Nezamestnanosť – počet nezamestnaných dosiahol celkovo 3, 6 milióna Zahraničný obchod • 20 % vývozu automobilov • Vývoz hlavne do Francúzka a USA • Dovoz hlavne z Francúzka a Holandska

Poľnohospodárstvo • • V poľnohospodárstve pracuje len 6% obyvateľov. Poľnohospodárstvo je veľmi vyspelé s maximálnym využitím mechanizačných prostriedkov. Orná pôda zahŕňa 37, 2% celkovej rozlohy krajiny. Lúky a pastviny pre dobytok zaujímajú 17, 5%rozlohy. Najúrodnejšie sú oblasti pri rieke Rýn a Dunaj a Magdeburská oblasť. Nemecko je druhou krajinou na svete v pestovaní jačmeňa a chmeľu a krajina je známa svojím kvalitným pivom a vínom. Na orných pôdach sa ďalej pestujú krmoviny, raž, zemiaky, pšenica, cukrová repa, tabak. V údolí Horného Rýna sa rozprestierajú vinohrady, ovocné sady a zeleninové plantáže. Chová sa dobytok, ošípané, kone, ovce, kozy a hydina. Potravinová sebestačnosť štátu je domácou produkciou pokrytá na 90%. Nemecko je piatym najväčším svetovým vývozcom potravín a zároveň ich druhým najväčším svetovým dovozcom. Dováža predovšetkým tropické ovocie a iné lahôdky.

Suroviny • Ak nepočítame ložiská uhlia a soli, je Nemecko chudobné na nerastné suroviny. • Ťaží sa predovšetkým: čierne uhlie (Porýnie, Sársko, Cáchy), ktoré však nie je schopné konkurencie v medzinárodnom merítku, hnedé uhlie (dolné Porýnie, Sasko Anhaltsko, južné Braniborsko) v ťažbe 1. miesto na svete, draselné soli v produkcii 2. miesto na svete, kamenná soľ (Durynsko, okolie Hannoveru), zemný plyn (na severe krajiny) • produkcia ropy je nízka • ťažba rozmanitých rúd farebných kovov z vyčerpaných ložísk je takmer zanedbateľná

Historické pamiatky • Mníchov Karlovo námestie Botanická a zoologická záhrada Olympijský štadión z r. 1966 72 Olympijská veža vysoká 287 m • Berlín Brandenburská brána Berlínsky Dóm zvyšky Berlínskeho múru Víťazný stĺp Viktoriapark Postupimské námestie Pergamonské múzeum Egyptské múzeum (vzácna soška Nofretete) • • • Marburg Gotický kostol sv. Alžbety Marburg Aachenský dóm zaradený do zoznamu UNESCO Aachen Nymphenburg Rokokový zámok Nymphenburg Heidelberg Renesančný zámok Heidelberg Bonn kúpeľné mesto bolo v minulosti hlavným mestom Bonn

Brandenburská brána patrí k najznámejším pamätihodnostiam Berlína a k jeho významným symbolom. Stojí v centre mesta. Brandenburská brána bola postavená v roku 1734 ako colná brána v opevnení Berlína.

Berlínsky múr bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína. Rozdeľoval od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku. Múr mal celkovú dĺžku 165 km. Pád Berlínskeho múru bol 9. novembra 1989.

Nemecko Special 4 : P. uč. Maková Vypracoval: Mišino Gašpár