NEIADUCE SOCILNE SPRVANIE Okrem prosocilneho sprvania ktor je

NEŽIADUCE SOCIÁLNE SPRÁVANIE

Okrem prosociálneho správania, ktoré je zamerané na pomoc iným ľuďom bez očakávania okamžitej odmeny, sa stretávame aj s nežiaducim sociálnym správaním. Ide o nepriateľské správanie voči iným ľuďom: napr. manipulácia, mobbing.

Manipulatívne správanie *Ide o správanie, ktoré je často vedené v dvoch rovinách s odlišným prejavom, obsahom, cieľom. *Vonkajší prejav správania manifestujúci určitý cieľ často len zakrýva skutočný, osobný cieľ manipulátora. *Ide o spôsob ovplyvňovania iných ľudí, pričom ich konanie sa stáva prostriedkom k získaniu vlastného prospechu, zisku manipulátora. * Nepriamo agresívne, chytrácke, vypočítavé správanie, so snahou ovládať druhých napr. pomocou sarkazmu, vzdoru, trucovania, obvinenia, že sú zodpovední za to, čo sa stalo, čím vyvolávajú výčitky svedomia. *Je dvojtvárne, nie veľmi čestné, aj keď je navonok možno príjemné, ale škodí ľuďom za ich chrbtom.

Psychická manipulácia *Neprimerané (vedomé aj nevedomé) správanie vo forme slov aj činov, ktorými sa porušujú tieto pravidlá aj sloboda človeka bez jeho vedomia a súhlasu. *Správanie vo forme slovných alebo písomných narážok, výrečných posunkov či skutkov, ktoré narúšajú dôstojnosť a fyzickú i psychickú integritu osobnosti, ohrozujú jej pracovný výkon a výrazne sa podieľajú na zhoršení celkovej atmosféry na pracovisku.

NÁSILIE V ORGANIZÁCII Šikanovanie a mobbing je forma nežiaducej násilnosti a deformácie v medziľudských vzťahoch. O mobbingu hovoríme vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Šikanovanie je definované: §ako prenasledovanie, zámerné a zbytočné obťažovanie, týranie, šikanovanie podriadených, byrokratické šikanovanie, §spoločným menovateľom pre šikanovanie aj mobbing je, že dochádza k vzájomnej interakcii, útoku medzi aktérmi šikanovania (t. j. medzi agresorom a obeti šikanovania)

ŠIKANOVANIE A TEROR *všetky činy, ktorých cieľom je opakovane a vytrvalo ubližovať, ponižovať, alebo sťažovať život spolupracovníka *opakované narážky a činy vrátane negatívnej komunikácie, ktoré týmto osobám znepríjemňujú život, provokujú ich, zastrašujú, desia

Mobbing vo firme *jeden z najzávažnejších konfliktov na pracovisku *cielený psychologický teror skupiny, nasmerovaný proti jednému pracovníkovi *dôvody vnútrofiremné a chyby zlého manažmentu = vplýva negatívne na spoločnosť, organizácie a samozrejme aj na jedinca

Čo je mobbing? Mobbing (šikana) sú opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť. Preto sa mobujúce útoky sústreďujú na zničenie dobrej povesti danej osoby (väčšinou poza chrbát), sabotovanie jej práce či znepríjemnenie pracovných podmienok do tej miery, aby sabotovaný nedokázal odviesť dobrú robotu. Všetko toto sa deje psychickou terorizáciou.

• • Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia. Zistíte, že niekto vás musí ohovárať. Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť. Je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti.

• Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete - a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať. • Šéf vás odstaví od komunikácie. Nedostávate informácie. Vaše úlohy sú len smiešne úložky v porovnaní s inými. Každú maličkosť po vás šéf kontroluje. Premiestnia vás do miestnosti, kde k vám nikto nemá prístup.

• • • Prejavy-aktivity mobbingu kričanie zazeranie nadávanie zmeny temperamentu zadržiavanie informácií a zdrojov verejné ponižovanie odmietnutie prideliť prácu odstránenie zodpovednosti neprimerané pracovné požiadavky fyzická agresivita

Obete môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín *osamelý pracovník – napr. v prevažne ženskom kolektíve pracujúci muži, napr. v nemocnici ošetrovateľ, alebo naopak, v armáde pracujúce ženy, *nápadný pracovník – nejakým spôsobom upozorňuje na seba (väčšinou mimovoľne); môžu to byť pracovníci s určitými telesnými vadami, nezvyčajným účesom, *úspešný pracovník – rýchlo postupujúci spolupracovník, *nový pracovník – absolventi škôl s vyšším vzdelaním, príchod novej pracovnej sily a pod.

Páchateľov mobbingu môžeme rozdeliť do dvoch skupín *strojcov mobbingu – stále vymýšľa nové praktiky na znemožnenie druhej osoby, pričom sa snaží prikláňať verejnú mienku na svoju stranu, *spoluúčastníkov – môžu k mobbingu zaujať aktívny alebo pasívny postoj. *Aktívni spoluúčastníci podporujú strojcov mobbingu, voči obeti vystupujú spoločne, pričom svoje kroky často konzultujú a uplatňujú “plánovite”. *Pasívni spoluúčastníci akoby problémy nevideli a tým napomáhajú strojcom mobbingu,

Päť hlavných sfér, ktoré môžu byť ovplyvnené mobbingom, a ich definícia: 1. následok na schopnosti obete adekvátne komunikovať (manažment nedáva obeti možnosť komunikovať, je umlčaný, verbálne nápadaný kvôli pracovným zadaniam, verbálne vyhrážky, verbálne činnosti s účelom odmietnutia) 2. následok na schopnosť obete udržiavať sociálne kontakty (kolegovia sa s obeťou nerozprávajú, alebo dokonca je obeti zakázané rozprávať sa s nimi, je izolovaný v odľahlej miestnosti) 3. následok na schopnosti obete udržiavať osobnú reputáciu (ohováranie; zosmiešovanie; ostatní si robia žarty z handikepov, etnického príslušenstva, pohybovania, rozprávania) 4. následok na profesijnú situáciu obete (obeť nedostáva pracovné zadania, dostáva nezmyselné zadania) 5. následok na fyzické zdravie obete (obeť dostáva nebezpečnú prácu, ostatní obeť fyzicky ohrozujú alebo napádajú, obeť je aktívne sexuálne obťažovaná)

Predídenie a odstránenie mobbingu z firmy § informovaním pracovníkov o plánovaných a prebiehajúcich zmenách vo firme a školeniami zamestnancov § zaujať oficiálne stanovisko na odstránenie akéhokoľvek psychologického týrania § usporiadavať aj diskusné fóra na prediskutovanie nových problémov alebo konfliktov na pracovisku § vedúcich pracovníkov a zamestnancov treba naučiť, ako riešiť konflikt, a to pomocou špeciálnych školení

DÔSLEDKY MOBBINGU Psychický teror zastihne obeť nepripravenú, jeho možné dôsledky sú v počiatočnom štádiu psychické, ako depresie, poruchy sústredenosti, pochybnosti o sebe, stavy úzkosti, stupňujúce s a duševné choroby a myšlienky na samovraždu.

VYHORENIE (burn-out syndróm)

VYMEDZENIE POJMU SYNDRÓM VYHORENIA „ Syndróm vyhorenia je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorý sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily). “ „Syndróm vyhorenia je výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou (ideou) strácajú svoje nadšenie. “ „ Je syndrómom emocionálneho vyčerpania depersonalizácie a zníženého osobného výkonu. Dochádza k nemu tam, kde ľudia pracujú s ľuďmi, t. j. tam, kde sa ľudia venujú potrebám ľudí. “

PRÍZNAKY SYNDRÓMU VYHORENIA * Človek, ktorý upadá do stavu psychického vyhorenia prežíva rad negatívnych citových stavov a ťažkých myšlienok. Cíti sa telesne a emocionálne vyčerpaný, „na smrť unavený“. Cíti, že nechýba veľa, aby pretiekla jeho schopnosť vydržať to, čo sa deje. Cíti sa akoby bol chorý, no bez konkrétnych príznakov choroby. Akoby bol odstrčený na vedľajšiu koľaj a život šiel vedľa neho. Smutný, preťažený starosťami, plný pesimizmu a beznádeje. Majúc dojem, že ako človek nemá žiadnu hodnotu stráca všetky ilúzie, idey, plány a nádeje. Nemá vysokú mienku sám o sebe a o tom, čo robí. Skôr naopak. Všetko ho nadmerne zaťažuje.

K VŠEOBECNÝM SYMPTÓNOM PATRÍ: vmimoriadne veľká únava vnegatívne sebahodnotenie a nízka miera sebaúcty vyplývajúce z pocitov zníženej profesionálnej kompetencie vporuchy koncentrácie pozornosti vdráždivosť a negativizmus vpríznaky stresu pri absencii organického ochorenia

FÁZY SYNDRÓMU VYHORENIA Syndróm vyhorenia nie je statický jav, ale proces, t. j. dej, ktorý má svoj začiatok, priebeh a výsledný stav. Je to proces, ktorý prebieha v čase. Môžeme pozorovať zrod, priebeh a vyvrcholenie. Je dokonca možné pozorovať fázy tohto procesu. Tieto fázy je možné pozorovať i v priebehu vyhárania. Počet fáz, ktoré psychológovia v procese syndrómu vyhorenia vyčlenili je rôzny. Najjednoduchší je štvorfázový model Christíny Maslash: * Idealistické nadšenie a preťažovanie. * Emocionálne a fyzické vyčerpanie. * Dehumanizácia druhých ľudí ako obrana pred vyhorením. * Terminálne štádium: stavanie sa proti všetkým a proti všetkému a objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej jeho pestrosti (zosypanie sa a vyhorenie všetkých zdrojov energie).

SYNDRÓM VYHORENIA A STRES * Stres a distres patria medzi negatívne emocionálne zážitky. Je charakterizovaný napätím medzi tým, čo človeka zaťažuje a zdrojom možností túto záťaž zvládať. * Do stresu sa môže dostať každý človek, ale syndróm vyhorenia sa objavuje len u ľudí intenzívne zaujatých svojou prácou. Tí majú vysoké ciele, vysoké očakávania, výkonovú motiváciu. Ten, kto túto vysokú motiváciu nemá, môže trpieť stresom, ale nie syndrómom vyhorenia. Stres sa môže objaviť pri rôznych činnostiach, no syndróm vyhorenia iba pri tých činnostiach, v ktorých človek prichádza do osobného styku s inými ľuďmi. Na druhej strane stres často prechádza do syndrómu vyhorenia, ale nie každý stresový stav dôjde do fázy celkového vyčerpania. Kde je práca pre človeka zmysluplná a prekážky zvládnuteľné, k syndrómu vyhorenia nedochádza.

Magnusson, Gooding Stres Syndróm vyhorenia Únava Chronické vyčerpanie Úzkosť Nenaplnená potreba spoločenského uznania Nespokojnosť Znudenosť alebo cynizmus Zviazanosť Odcudzenie, potlačenie pocitov Náladovosť Netrpezlivosť, podráždenosť Pocity viny Depresia Neschopnosť sústrediť sa Zábudlivosť Fyziologické poruchy Psychosomatické problémy

PRÍČINY SYNDRÓMU VYHORENIA Na vzniku syndrómu vyhorenia sa podieľajú individuálne faktory ako napr. zvyšujúce sa nároky na seba samého, neschopnosť požiadať druhého o pomoc, záťaž v povolaní a súkromí, stres, konfliktné napätie, ale aj pracovné a organizačné faktory (Bartlová, Jobánková 1999): v 1. Miera slobody a kontroly v 2. Autorita v 3. Zodpovednosť v 4. Neplnenie úloh v 5. Očakávania v 6. Sociálna komunikácia v 7. Nadmerné a nezmyselné požiadavky kladené na ľudí. v 8. Organizačné podmienky

PREVENCIA * Dôležité je poznanie svojich silných a slabých stránok, svojich reakcií a schopnosť empatie. Čím lepšie sa človek pozná, tým je lepšie je pripravený vyrovnať sa s problémami. Je potrebné mať vedomosti o príčinách, ktoré vedú k syndrómu vyhorenia a ako mu predchádzať. Pochopiť dôležitosť starostlivosti o seba samého, ak chceme pomáhať iným. Akceptovať prirodzené limity. * Kvalitu života môžeme v mnohom zlepšiť vhodným využitím svojho voľného času: vudržiavať sa v dobrej fyzickej kondícii aktívnym a zdravým životným štýlom vdobre si rozplánovať svoj voľný čas vstýkať sa s dobrými priateľmi vchodiť na koncerty, do divadla, na výstavy vnaučiť sa umeniu relaxovať