nava materilu navov lom Bc Martin Havrila matkohavrilapobox

Únava materiálu Únavový lom Bc. Martin Havrila, matkohavrila@pobox. sk Bc. Ján Božik, janbozik@gmail. com

Obsah Ø Únava materiálu, Ø Wöhlerova krivka, Ø Únavový lom, Ø Únavová životnosť, Ø Praktické prípady únavových lomov.

Únava materiálu [1] Ø Únava materiálov je degradačný proces nevratných zmien vlastností a stavu materiálu, vyvolaný jeho opakovaným mechanickým, tepelným alebo tepelno-mechanickým zaťažovaním za súčasného spolupôsobenia ďalších faktorov. K únavovému porušeniu materiálu môže dochádzať pri jeho zaťažovaní časovo premenlivými vonkajšími silami. ØPostupné hromadenie poškodenia pri opakovanom kmitavom (cyklickom) mechanickom, tepelnom alebo mechanickotepelnom namáhaní telesa sa označuje ako proces únavy.

Zaťažovací cyklus Obr. 1: Charakteristiky opakovaného cyklického zaťaženia h – horné napätie, a – amplitúda napätia, n – dolné napätie, m – stredné napätie

Popis cyklu R = 1 statické zaťaženie R = záporné číslo ⇒ striedavé napätie R = kladné číslo ⇒ pulzujúce napätie Wöhlerova krivka Prvé systematické únavové skúšky pri zaťažovaní ohybom za rotácie uskutočnil v rokoch 1852 -1870 železničný inžinier August Wöhler. Na základe svojich experimentov stanovil závislosť počtu cyklov od pôsobiaceho napätia. Táto únavová závislosť alebo Wöhlerova krivka je dodnes používanou únavovou charakteristikou.

Obr. 2 WK pri striedavom symetrickom cykle (stredné napätie σm = 0 ) [3] Wöhlerove krivky sa zvyčajne členia na tieto oblasti: 1. Oblasť kvázistatického lomu: k lomu dochádza už po niekoľkých desiatkach cyklov, 2. Oblasť nízkocyklovej únavy: je charakterizovaná napätiami vyššími ako medza klzu Re, 3. Oblasť vysokocyklovej únavy: je charakterizovaná napätiami nižšímí ako medza klzu Re.

Nízkocyklová únava Vysoko namáhané tlakové nádoby, časti jadrových reaktorov, mostných konštrukcií, podvozkov vozidiel, či už v celom priereze alebo v mieste koncentrácie napätia, sú často porušované nízkocyklovou únavou. Obr. 3: Manson-Coffinova krivka c - exponent krivky životnosti εf ´ - súčiniteľ únavovej ťažnosti εap - amplitúda plastickej deformácie N - počet cyklov

Vysokocyklová únava Dopravné systémy a zariadenia sú v prevádzke zväčša vystavené veľmi vysokému počtu zaťažovacích cyklov s relatívne nepatrnými amplitúdami zaťaženia a takmer nemerateľnými amplitúdami plastickej deformácie. Ide o vysokocyklovú únavu. Obr. 4: Wöhlerova krivka b - exponent krivky životnosti f ´- súčiniteľ únavovej pevnosti a – amplitúda napätia N - počet cyklov c - medza únavy c N - časová medza únavy - najväčší výkmit napätia pri určitom strednom napätí m , ktoré materiál vydrží vopredpísaný počet cyklov.

Únavový lom [4] V mieste povrchu, kde dochádza ku koncentrácii napätia, vznikne po určitom počte cyklov zárodok trhliny (ohnisko). Pokračujúcim premenlivým zaťažením sa striedavo otvára a zatvára a šíri sa do hĺbky materiálu. Ak sa táto únavová oblasť lomu rozširuje, zmenšuje sa nosný prierez súčasti až napätia vyvolané okamžitým zaťažením prekročia medzu pevnosti a súčiastka sa v zostávajúcom priereze zlomí statickým lomom (oblasť dolomenia). Obr. 5: Únavový lom a. makroskopický vzhľad b. mikroskopický vzhľad

Únavová životnosť [1] Celkovú únavovú životnosť môžeme rozdeliť do 4 štádií: Ø štádium zmeny mechanických vlastností, Ø štádium nukleácie trhlín, Ø štádium šírenia trhlín, Ø konečný lom. Ø 1. štádium - zmena mechanických vlastností: Štádium súvisí so zmenami v celom objeme zaťažovaného kovu. Mení sa hustota a konfigurácia mriežkových porúch, a tým aj fyzikálne a mechanické vlastnosti. Odpor materiálu proti plastickej deformácii sa môže v priebehu únavového procesu zväčšovať alebo zmenšovať. U vyžíhaných materiálov s pomerom Rm/Re > 1. 4 dochádza k cyklickému spevneniu, u materiálov spevnených deformačne, disperznými časticami a pod s pomerom Rm/Re < 1. 2 dochádza k cyklickému zmäkčeniu.

Ø 2. štádium- nukleácia trhlín: K nukleácii trhliny cyklicky namáhaných telies dochádza vždy na voľnom povrchu, a to v miestach koncentrácie cyklickej plastickej deformácie. Nukleácia trhliny je podmienená prekročením určitého medzného lokálneho napätia, pričom pod hodnotami tohto napätia nevznikne zárodok trhliny ani pri vysokom počte zaťažovacích cyklov. Obr. 6: Schéma vzniku a rozvoja únavových sklzových pásov v materiáli

Obr. 7: Persistentné sklzové pásmo (Persistent Slip Bend)

Ø 3. štádium- šírenie trhlín: Toto štádium je lokalizované do malého objemu materiálu. Na základe energetických pomerov na čelách jednotlivých trhlín sa napokon bude šíriť len jedna tzv. magistrálna únavová trhlina. Táto sa pri svojom šírení natáča do smeru kolmého na vektor zaťaženia. Prechod trhliny z aktívnej sklzovej roviny do roviny kolmej k vonkajšiemu zaťaženiu sa označuje ako prechod od kryštalografického šírenia (1. štádium šírenia) do nekryštalografického šírenia (2. štádium šírenia). striacie Obr. 8: Šírenie trhlín

Ø 4. štádium- konečný lom: Výsledkom šírenia únavovej trhliny je zoslabenie nosného prierezu súčasti. Ak dosiahne trhlina kritickú veľkosť, dôjde k náhlemu lomu zvyšného prierezu. Na lomovej ploche je viditeľné východisko lomu (ohnisko) a rastové čiary (striacie). Obr. 9: Charakter únavového lomu piestu s detailom striacii

Schématické znázornenie typických prípadov únavových lomov [4] Obr. 10: Schématické znázornenie únavových lomov

Lom na spojkovom hriadeli [5] Obr. 11: Príklad únavového lomu

Únavový lom hriadeľa poloosi vozidla [6] Jedná sa o lom v oblasti vysokocyklovej únavy materiálu pri namáhaní ohybom za rotácie. časť A: únavový lom, časť B: jednorázový (konečný) lom. Obr. 12: Lom poloosi vozidla

Použitá literatúra [1] http: //www. mtfdca. szm. com/subory/unava. pdf [2] jaja. kn. vutbr. cz/~janirek 2/dok/materialy/7 t. Unava. doc [3] http: //www. kvalitaprodukcie. info/15 -unavove-krivkywohlerova-krivka-manson-coffinova-krivka/ [4]http: //www. fpt. tnuni. sk/kfim/predmety/rocnik 1/nauka_o_mat eriali/pdf/elektronova_mikroskopia_lomy. pdf [5] http: //www. szes. lit. cz/mj/Spojkovahridel 1. htm [6] http: //znalec. indus 3. net/images/pic 4 -1. htm

Ďakujem za pozornosť