Nadprirodzen organizmus Kresan je povolan k asti na

Nadprirodzený organizmus Kresťan je povolaný k účasti na Božom živote. Jeho dosiahnutie prekračuje možnosti a sily človeka. Boh ho k tomu uspôsobuje vo sviatosti krstu. Boží dar nadprirodzeného života môžeme porovnať so živým organizmom, a preto ho nazývame nadprirodzeným organizmom.

Nadprirodzený organizmus Posväcujúca Dary Ducha Vliate čnosti milosť Svätého

Posväcujúca milosť Dáva človekovi účasť na Božej prirodzenosti a Božom živote. Tým, že je táto milosť udelená samotnej podstate duše, preniká celú prirodzenosť človeka lieči ju, premieňa zdokonaľuje a pozdvihuje do nadprirodzeného stavu a usmerňuje k poslednému cieľu, t. j. zjednoteniu s Bohom. Vďaka nej môže človek opätovne nadviazať kontakt s Bohom, ospravedlňuje človeka a on sa stáva Božím priateľom. Činí ho účastníkom Božej prirodzenosti a vnútorného života Svätej Trojice. Človek sa stáva Kristovým bratom a údom jeho tajomného tela - t. j. Cirkvi.

Od okamihu krstu je Boh prítomný v živote človeka nielen ako jeho Stvoriteľ, ale aj ako Priateľ a Otec. Duša v stave milosti je úžasne krásna, lebo je obrazom Svätej Trojice; Vo sviatosti krstu udeľuje Boh človekovi spolu s posväcujúcou milosťou aj nadprirodzené mohutnosti: vliate čnosti a dary Ducha Svätého. Tieto dary sú nám potrebné na to, aby sme mohli žiť a rozvíjať nadprirodzený život, ktorý sme dostali skrze posväcujúcu milosť.

Vliate čnosti sú v istom zmysle akoby novými schopnosťami, ktoré zdokonaľujú prirodzené mohutnosti človeka, pozdvihujú ich do nadprirodzeného poriadku, umožňujú im vykonávať nadprirodzené úkony, zasluhujúce si večný život.

Viera Rozvážnosť Nádej Spravodlivosť Láska Teologálne Miernosť Mravná sila Mravné

Teologálne (Božské) čnosti tvoria podstatu celého kresťanského života i svätosti. Viera zdokonaľuje rozum a uspôsobuje ho poznávať Boha nadprirodzeným spôsobom. Nádej nabáda vôľu človeka, aby smerovala k Bohu, svojmu najvyššiemu Dobru, a dôverovala, že jej poskytne prisľúbenú pomoc. Láska sa pričiňuje k tomu, že človek je schopný milovať Boha nadovšetko, kvôli nemu samému, a viac než seba samého pre jeho nekonečnú dobrotu.

Mravné (morálne) čnosti sú schopnosťami, ktoré usporadúvajú zmyslovo-pocitové mohutnosti človeka, a uspôsobujú ich k tomu, aby nasledovali rozum osvietený vierou. Rozvážnosť pomáha človeku vyberať najlepšie prostriedky pre dosiahnutie posledného cieľa. Mravná sila posilňuje dušu v čase skúšok a boja. Spravodlivosť uspôsobuje človeka dávať blížnemu to, čo mu patrí. Miernosť zabezpečuje nadvládu rozumu a vôle nad pudmi a vedie k ich ovládaniu.

Dary Ducha Svätého Podľa sv. Tomáša sú „nadprirodzenými dispozíciami", ktoré uspôsobujú človeka k tomu, aby prijímal a riadil sa vnuknutiami Ducha Svätého. Na základe Svätého písma rozlišujeme sedem darov Ducha Svätého, čiže sedem stálych dispozícií, ktoré zdokonaľujú jednotlivé mohutnosti duše a uspôsobujú ich pre náležité a ochotné prijímanie podnetov Ducha Svätého.

Sedem darov Ducha Svätého DARrozumu, rady, poznania, múdrosti, nábožnosti, sily, bázne voči Bohu

Dary Ducha Svätého zdokonaľujú vykonávanie vliatych čností prostredníctvom vnuknutí a Božích podnetov a uspôsobujú človeka prijímať tieto podnety. Tak ako plachty umožňujú lodi prijať priaznivý vietor, tak dary Ducha Svätého pripravujú človeka pohotovo poslúchať Ducha Svätého. Dary Ducha Svätého sme dostali preto, aby sme boli schopní prijímať vnuknutia a podrobiť sa vedeniu Ducha Svätého.

Dary Ducha Svätého sú v plnosti činné iba v umŕtvených dušiach, ktoré vďaka dlhému cvičeniu sa v morálnych a božských čnostiach nadobudli nadprirodzenú pružnosť, ktorá spôsobuje, že sú neobyčajne vnímavé a poslušné vnuknutiam Ducha Svätého. Aby dary boli uvedené do činnosti, potrebujú posväcujúcu milosť, čiže aktuálnu Božiu pomoc. Bez Božej pomoci človek nedokáže vykonať ani jeden spasiteľný úkon a tým väčšmi nie je schopný dosiahnuť dokonalosť.

Dary Ducha Svätého Na začiatku duchovného života si človek myslí, že „prostredníctvom vôle a energie, dokonca aj bez pomáhajúcej milosti, môže všetko dosiahnuť. " Onedlho však človek zakúša pravdivosť Kristových slov: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15, 5) i slov sv. Pavla: „Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči" (Flp 2, 13). Musíme prosiť Boha o milosti, ktoré pomáhajú, aby sme mohli dosiahnuť cieľ nášho povolania čoraz lepším zachovávaním prikázaní a zvlášť prikázania lásky k Bohu a blížnemu.

Nadprirodzený život, ktorý sme dostali pri svätom krste, má, ako vidíme, svoj vlastný živý organizmus, ktorý pohýna a oživuje pôsobenie Ducha Svätého. Bez daru, ktorým je nadprirodzený organizmus, bez milosti svätého krstu, by svätosť nebola možná. Nebol by možný ani duchovný život, čiže život v osobnom vzťahu lásky s Bohom.