Myslme si e aj tto malikos me v

Myslíme si, že aj táto maličkosť môže v tejto dobe prirodzeným a nenásilným spôsobom deti viesť k národnému cíteniu a váženiu si svojho pôvodu.

SPI DIEŤATKO SPI ŽE, MAMKA VARÍ SLÍŽE, SYROVÉ, MAKOVÉ, SKORO BUDÚ HOTOVÉ.

Na úbočí niže skál, furman bičom zaplieskal. Vetrík zadul v pravej chvíli, vtáčky pieseň zanôtili. Koník vraný drevo ťahá, ale márna jeho snaha. Kým slniečko lúčom šepne, kam to drevo koník klepne.

Ohník v piecke plápolá, už hotová je podkova. Druhá, tretia a tu štvrtá, kladivo ju pekne zvŕta. Kým bača syr a mliečko stvorí, koník letí po podkovy. Drevo na dvor nazvláča, to odmena pre kováča.

Spraviť hrniec to je drina, nad zlato však tu je hlina. Od pradávna Slovač lieta za more, do veľkého sveta. Veď už dávno vec to známa, že pod Tatrami rastie sláva. Od Kriváňa vietor zavanie, stvoriť krčah, to je umenie.

Pod Gerlachom tamto v diali, čistá voda strm sa valí. Tam valach ovce vyháňa, pod pastviny vysokého Kriváňa. Než oceľ s vodou prv sa skalí, ľaľa, to ovce zvoncom zacvengali. Hneď bryndzu, mlieko vystroja, tí valasi, čo ovce podoja.

V komôrke malej pradie mača, gazdinka rezko priadzu zvláča. Oblôčkom svetlo preniká, z diaľky počuť štebot kuvika. Keď luna v krásnom rozkvete, matka sveter upletie. Keď sa lány všetky skosia, Slovenky krásne kroje nosia.

Keď slnko skĺzne pod veľkú horu, vtedy mládenci devy do tanca zvú. Dievky oblečú sa do kroja a chlapci švárne sa vystroja. Hudba rozlieva sa po celučkej pláni, každý šuhaj devu svoju chráni. Veď ľudová hudba má svoju moc a mladým patrí celučičká noc.

V komôrke malej pradie mača, gazdinka rezko priadzu zvláča. Oblôčkom svetlo preniká, z diaľky počuť štebot kuvika. Keď luna v krásnom rozkvete, matka sveter upletie. Keď sa lány všetky skosia, Slovenky krásne kroje nosia.

Z malebnej krajiny vynára sa dedina a v nedeľu nad ránom hore je celá dedina. Vždy ráno, keď sa zvony rozvonia, všetci ľudia zberajú sa do údolia. V ten deň sa na poliach nerobí a brány otvoria všetky kostoly.