MONOSTI VYUITIA GEOTERMLNEJ ENERGIE PRE ROZVOJ VIDIEKA Michalovce

MOŽNOSTI VYUŽITIA GEOTERMÁLNEJ ENERGIE PRE ROZVOJ VIDIEKA Michalovce, 13. marec 2008

Potenciál OZE v Košickom samosprávnom kraji Zdroj: Stratégia využitia OZE v Košickom samosprávnom kraji (2007)

Všeobecné hodnotenie aplikácie OZE v KSK (porovnaním investičných, prevádzkových nákladov a účinnosti súčasných technologických zariadení a technického potenciálu OZE) Veterná energia: + výška investičných a prevádzkových nákladov + nenáročnosť výstavby a prevádzky - nepravidelné prúdenie vetra (častá zmena smeru a rýchlosti) - vytypované lokality sa v prevažnej väčšine nachádzajú v chrán. územiach - pomerne vysoká hustota osídlenia (negatívne hlukové a vizuálne vplyvy veterných elektrární na obyvateľstvo) - nízka účinnosť veterných turbín – v našich podmienkach 8 až 10% Slnečná energia: + cenove prijateľná aplikácia slnečných teplotných kolektorov na výrobu TÚV a pre vykurovanie - nízka účinnosť fotovoltaických zariadení (8 – 20%), ich vysoká investičná náročnosť

Geotermálna energia: + celkový energetický potenciál v súčasnosti overených a predpokladaných zdrojov geotermálnej energie predstavuje takmer 50% celkovej energetickej spotreby kraja + priaznivé hodnoty účinnosti energetických zariadení (až 90%) - v súčasnosti vysoké investičné náklady Biomasa: + ekonomicky výhodné riešenie zásobovania regiónu teplom a elektrinou + priaznivé podmienky pre pestovanie energetických rastlín (vyčíslený energ. potenciál (12, 6 PJ) tvorí 67% z celkového potenciálu biomasy v kraji) - pomerne vysoké investičné náklady - stúpajúce dopravné náklady a rastúca cena surovín, polotovarov a výrobkov (palivového štiepaného dreva, drevných štiepkov, peliet) - obmedzený využiteľný potenciál v prípade nepestovania rýchlorastúcich energetických drevín

Vodná energia: + bezpalivový charakter vodných elektrární + pomerne nízke investičné a prevádzkové náklady + akumulačné VE predstavujú zdroj vody - nízky a obmedzený potenciál - nepravidelné prúdenie vodných tokov (častá zmena vodnatosti a rýchlosti - prúdenia povrchových tokov počas kalendárneho roka) - vytypované lokality sa v prevažnej väčšine nachádzajú v CHÚ - pomerne nízka účinnosť vodných turbín pri nízkych vodných stavoch (v našich podmienkach 20 až 60%)

Geotermálna energia v Košickom samosprávnom kraji 1. Lokálne možnosti - zdroje 2. Možnosti využitia 3. Možnosti financovania 4. Dopady na región

Potenciál jednotlivých oblastí Slovenska (Energetická koncepcia SR, 2005) Lokalita Košická kotlina Energetický potenciál (MW) Očakávaný energetický Ročná výroba energie (TJ) výkon (MW) 1200 6000 Popradská kotlina 70 25 220 Liptovská kotlina 30 10 100 Dunajská panva 200 50 400 Levická kryha 126 50 440 SPOLU 1626 335 7160 Potenciál niektorých oblastí KSK (Atlas geotermálnej energie SR, 1995) Lokalita Energetický potenciál (MW) Očakávaný energetický Ročná výroba energie (TJ) výkon (MW) Albínov – Z. Teplica 352 117 3400 Beša - Čičarovce 269 90 2800 Humenský chrbát 200 67 2100

Zdroje geotermálnej energie v Košickom samosprávnom kraji

Michalovce Geotermálna aktivita KSK v hĺbke 500 m

Geotermálna aktivita Košickej kotliny a Vsl. nížiny v hĺbke 3 km Zdroj: Atlas geotermálnej energie SR (1995) Vsl. nížina Košická kotlina

Teplota Vrt Lokalita (o. C) Hustota tepelného toku v hĺbke (m) Okres 500 1000 1500 2000 2500 3000 4000 (m. W. m-2) ĎU-1 Ďurkov Košice-okolie 45 66 89 115 133 148 180 109, 9 BN-14 Bánovce Michalovce 36 62 86 106 127 143 111, 6 ČI-2 Čičarovce Michalovce 36 61 82 102 116 129 181 121, 3 L-1 Lastomír Michalovce 39 64 86 106 128 144 189 112, 1 L-2 Lastomír Michalovce 38 61 81 103 126 141 187 111, 6 ML-1 Malčice Michalovce 36 63 90 113 139 150 191 121, 6 PZ-1 Pozdišovce Michalovce 40 67 93 119 140 155 189 119, 8 PZ-2 Pozdišovce Michalovce 40 69 95 119 140 162 196 116, 3 PT-1 Ptrukša Michalovce 38 64 89 114 136 161 201 114, 2 PT-2 Ptrukša Michalovce 39 67 91 116 140 162 203 114, 4 PT-3 Ptrukša Michalovce 38 65 91 115 140 164 202 113, 9 S-1 Stretava Michalovce 41 66 86 111 131 152 195 112, 5 S-5 Stretava Michalovce 41 66 89 113 134 156 195 113, 0 S-7 Stretava Michalovce 42 66 89 113 136 158 196 113, 0 S-21 Stretava Michalovce 41 65 89 112 135 160 197 113, 5 TR-1 Trhovište Michalovce 38 64 87 118 136 153 193 114, 4 TR-12 Trhovište Michalovce 38 66 91 114, 3 TR-26 Trhovište Michalovce 38 67 93 120 141 161 200 114, 4

Vrt Lokalita Teplota Okres (o. C) Hustota tepelného toku v hĺbke (m) 500 1000 1500 2000 2500 3000 4000 (m. W. m-2) ĎU-1 Ďurkov Košice-okolie 45 66 89 115 133 148 180 109, 9 BU-1 Bunkovce Sobrance 35 55 79 96 115 131 94, 8 TMS-1 Sobrance 33 48 68 87 103 118 150 82, 1 A-1 Albínov Trebišov 38 62 84 115, 7 A-4 Albínov Trebišov 39 63 84 106 126 149 116, 2 A-7 Albínov Trebišov 39 64 86 107 128 148 119, 1 SE-2 Sečovce Trebišov 37 64 88 108 128 146 188 114, 0 SE-3 Sečovce Trebišov 33 60 78 97 118 130 175 107, 6 VTO-14 Somotor Trebišov 42 65 87 106 119 134 170 TGS-1 Streda n/Bodrogom Trebišov 44 65 83 104 118 133 167 94, 1 T-1 Trebišov 35 63 86 114 132 150 190 111, 8 T-2 Trebišov 37 64 85 108 129 145 186 108, 8 TR-33 Veľká Tŕňa Trebišov 30 46 TR-59 Veľká Tŕňa Trebišov 33 49 69 94 106 121 156 TR-61 Veľká Tŕňa Trebišov 30 49 69 VTO-5 Veľká Tŕňa Trebišov 31 52 69 92 107 122 157 Z-1 Zatín Trebišov 44 70 93 115 135 154 195 113, 7

Energia prostredia (tepelné čerpadlá)

Potenciál energie prostredia je prakticky neobmedzený a je saturovaný slnečnou energiou a geotermálnou energiou Najdôležitejšou charakteristickou veličinou tepelného čerpadla je podiel výkonu a príkonu. Pomer tepla, dodaného tepelným čerpadlom k energii spotrebovanej tepelným čerpadlom je spravidla 2, 5 - 4 : 1, t. j. na 1 k. Wh príkonu dodaného vo forme elektrického prúdu sa získajú 2, 5 - 4 k. Wh vo forme úžitkového tepla Využívanie a rozvoj technológii tepelných čerpadiel vo svete od začiatku 90 -tych rokov zaznamenal obrovský nárast, s ročným nárastom inštalovaných kapacít vo výške približne 30%. V 26 krajinách, v ktorých sa dnes vedú štatistiky predaja presiahol počet inštalovaných zariadení 500 tisíc, pričom len v USA sa ich ročne inštaluje cez 40 tisíc. Rozhodujúcimi technológiami na výrobu tepla sú tepelné čerpadlá na Islande (cez 86% vyrobenej tepelnej energie) a v Turecku Druh Vzduch/voda Vzduch/vzduch Voda/voda Voda/vzduch Možnosti použitia Univerzálne, pre ústredné vykurovanie Ako doplnkový zdroj tepla, pre klimatizáciu Pre využitie geotermálnej energie a odpadného tepla Pre teplovzdušné vykurovanie

2. Možnosti využitia

L i n d a l o v d i a g r a m , 1 9 7 3

Geotermálna energia má z hľadiska využiteľnosti jednoznačne najširší potenciál v rámci OZE, a je to predovšetkým : A. Dodávka elektrickej a tepelnej energie pre : 1. Rozvoj poľnohospodárstva · skleníkové hospodárstvo · aquafarming – chov rýb, morských živočíchov 2. Rozvoj v rámci odvetvia cestovného ruchu · kúpele a wellness · multifunkčné komplexy cestovného ruchu · golf. komplex, . . . 3. Rozvoj v rámci odvetvia priemyslu · spracovateľský priemysel pre produkciu skleníkového hospodárstva a aquafarmingu · dodávka energie v rámci priemyselných objektov rôzneho charakteru B. Dodávka tepla a elektrickej energie do domácností

Príklad: Geotermálna štruktúra Ďurkov - Svinica

3. Možnosti financovania

Verejné zdroje SR

Verejné zdroje mimo SR

Verejné zdroje mimo SR

Komerčné a alternatívne zdroje

4. Dopady na región

1. Ekonomické • • zníženie dovozu fosílnych palív a elektrickej energie (platobná bilancia) vznik nových priemyselných odvetví, vyrábajúcich komponenty technológií OZE nástroj pre implementáciu inovatívnych technológií záruka energetickej sebestačnosti regiónu, stability cien a dodávky energie zvýšenie priamych kapitálových rýchlo návratných investícií do regiónu nástroj pre rozvoj malého a stredného podnikania na vidieku rozvoj poľnohospodárstva, cestovného ruchu a ďalších odvetví 2. Sociálne • zvýšenie regionálnej vidieckej zamestnanosti • vytvorenie širokého spektra kvalifikovaných pracovných pozícií • zlepšenie zdravia a bezpečnosti v priemyselných podnikoch a v domácnostiach – zavádzaním účinnejších technológií a zariadení 3. Environmentálne • nulová produkcia emisií - zníženie regionálnej emisnej bilancie škodlivín, predovšetkým CO 2, ale aj SO 2 a NOx (zlepšenie kvality ovzdušia a celkovej kvality života obyvateľstva)

Ďakujem za pozornosť RNDr. Milan Husár Úrad Košického samosprávneho kraja E-mail: husar. milan@kosice. regionet. sk