MOC V ORGANIZCICH Moc predstavuje vzah a to

MOC V ORGANIZÁCIÁCH

Moc predstavuje vzťah, a to vzťah podriadeného a nadriadeného, vzťah toho, kto má schopnosť vnútiť inému človeku také konanie, ktoré pôvodne nezamýšľal alebo mu prináša určitú ujmu. (Nový, I. – Surynek, A. ) Z iného pohľadu sa pojem moci využíva pri opise alebo vymedzení fyzických, duševných a kooperatívnych zdrojov daného človeka. Moc je predmetom túžby ľudí, ktorí chcú vlastniť viac takýchto zdrojov, a je preto predmetom zámerného ľudského správania. Moc predstavuje moc ovládať ľudské, informačné a materiálne zdroje so zámerom dosahovať dané ciele. (Bělohlávek, F. ) Ďalšia definícia uvažuje o moci ako o pôvode tak vonkajšej, ako aj vnútornej energie daného jednotlivca. Moc tak musí byť aj fyzickým vlastníctvom, aj funkciou vplyvu na udalosti a správanie, pričom jej zdroje môžu byť racionálne i neracionálne. (Tyson, S. – Jackson, T. )

Moc sa odlišuje podľa toho, akými spôsobmi sa jej ľudia prispôsobujú. V tomto ponímaní sa rozlišuje donucovacia, odmeňovacia a normatívna moc. Donucovacia moc sa opiera o hrozby, psychologické sankcie alebo silu. Ide napríklad o obmedzovanie pohybu či pohodlia. Odmeňovacia moc zahŕňa využívanie materiálnych zdrojov a odmien, napríklad miezd a odmien. Normatívna moc sa opiera o poskytovanie a využívanie symbolických odmien, napríklad vážnosti a prestíže. (Etzioni, A. )

Organizačné jednotky a ľudia v organizáciách získavajú moc prostredníctvom základne moci a zdrojov moci. Základňa (podstata) moci sa týka toho, čo ovládajú držitelia moci, čo im dovoľuje ovplyvňovať správanie druhých. Možno ju nazerať aj ako súbor prostriedkov či nástrojov, ktoré poskytuje organizácia svojim riadiacim pracovníkom, aby podporila ich autoritu a získanú moc.

Moc musí nevyhnutne pochádzať z konkrétnych zdrojov moci. J. R. French a B. Raven navrhli šesť východiskových zdrojov moci: • Odmeňovanie. • Donucovanie. • Legitimita. • Vzťah k iným. • Informácie. • Odbornosť.

. Zdroje moci Odmena Hrozba Legitímnosť Situačný kontext Vnímaná efektívnosť moci Schopnosť mobilizovať dané zdroje Asymetria mocenských vzťahov Vzťah k iným Akceptácia legitimity Odbornosť Informácie Očakávanie výsledku Vplyv osobnosti Obr. 1. Zdroje a efektívnosť moci

S. B. Bacharach a E. J. Lawler uvádzajú, že existujú iba štyri zdroje moci v organizáciách. Pojem zdroje (pramene) moci používajú na identifikovanie spôsobu, akým jednotlivé strany kontrolujú základňu moci. Týmito zdrojmi sú: • funkcia alebo postavenie v organizačnej štruktúre, • osobnostné charakteristiky, napríklad charizma, • odbornosť, ktorá je aj zdrojom aj základňou moci, • príležitosť a kombinovanie faktorov, ktoré dávajú zúčastneným stranám šancu zužitkovať základňu moci.

Mocenské vzťahy Vzťahy moci (mocenské vzťahy) vždy zapríčiňujú určitú závislosť. Rozoznávajú sa: - vertikálne, - horizontálne.

Vo vysoko byrokratických organizáciách „… moc alebo autorita môžu mať tendenciu byť hierarchické: každá organizačná úroveň by mala disponovať práve takým rozsahom moci, aký je nevyhnutný pre vykonávanie jej povinností. Vyššie hierarchické úrovne by mali zvyšovať rozsah svojej moci, pretože táto moc sa zakladá na rozsiahlejších vedomostiach o organizácii a/alebo na väčšom rozsahu odborných schopností“ (Wamsley, G. ).

Horizontálne mocenské vzťahy zahŕňajú: - medziútvarové, - profesionálno-organizačné vzťahy.

Moc a politika organizácie Napriek tomu, že politický boj v organizácii nemusí byť iba záležitosťou moci, organizačnou politikou je tiež možné chápať stratégie, ktoré využívajú jednotlivci aj skupiny pre udržanie svojej moci, pre rozširovanie vlastnej moci, respektíve pre zabezpečenie toho, aby týmto jednotlivcom či skupinám neprevzal moc nad ostatnými niekto iný.

Organizačnú politiku je možné definovať ako zvláštnu formu procesu ovplyvňovania, pričom účelom politickej akcie je získať väčší rozsah moci. Všetky stratégie napomáhajúce zvyšovaniu či udržaniu moci fungujú v dvoch základných rovinách: - strategickej, - behaviorálnej.

Katalóg úskokov podľa Petigrewa • Strategické odmietanie. • Zasúvanie do zásuvky. • Mobilizácie politickej podpory. • Puntičkárska taktika. • Emotívna taktika. • Neistá budúcnosť. • Neviditeľnosť. • Požadovanie ďalších informácií. • Obetný baránok. • Odbočenie.

. Politicky uvedomelý Obratný Múdry Konajúci egoisticky Neobratný Konajúci čestne Poctivý Politicky neuvedomelý Obr. 2. Vymedzenie politických situácií (Baddeley, S. – James, K. )

Kliky a koalície Klikou možno označiť skupinu ľudí zviazanú spoločnými záujmami. Dalton poukázal na skutočnosť, že klika priberá sebeckosť jednotlivých členov organizačných línií – sebeckosť jednotlivcov sa prenáša spojeným úsilím i do prostredia organizácie. Koalície sú určité zoskupenia či spojenia jednotlivcov a skupín. Koalície sa vytvárajú preto, aby povýšili svoje vlastné záujmy nad záujmy ostatných v organizácii. Zároveň sa tieto koalície usilujú uplatňovať svoju moc nad ostatnými koalíciami.

Autorita a typológia autority V praxi možno rozlišovať autoritu: - formálnu, - neformálnu (prirodzenú). Podľa F. Bělohlávka môžu existovať nasledujúce tri kombinácie autority a moci: • Autorita bez moci. • Autorita spojená s mocou. • Moc bez autority.

Podľa M. Webera sa rozlišuje: • Legálna (zákonná) autorita • Charizmatická autorita • Tradičná autorita

Porozumenie moci, a tiež pojmom s ňou spojeným, predstavuje závažnú rovinu schopností predvídať a vhodne usmerňovať správanie jednotlivcov a skupín v organizáciách. Akceptovanie podstaty moci a procesov, ktoré moc so sebou prináša, by sa malo stať neoddeliteľnou súčasťou systému rozvoja individuálneho i skupinového správania organizácií. Pritom rozvoj správania by mal rešpektovať aj širšie súvislosti. Ide najmä o zohľadňovanie dôsledkov moci vo forme súhlasu alebo konfliktu, možného nárastu stresu, a pod.