Milo HITKA Technick univerzita vo Zvolene Katedra podnikovho

Miloš HITKA Technická univerzita vo Zvolene Katedra podnikového hospodárstva hitka@tuzvo. sk www. miloshitka. szm. com 1

Stres a jeho zvládanie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Obsah prednášky Príklad Vymedzenie pojmov. Príčiny vzniku stresu. Príznaky stresu. Psychológia stresu. Stresové situácie. Zvládanie stresu. 2

Princíp 90/10 Tento princíp je založený na fakte, že náš život je zložený z 10% z toho, čo sa nám jednoducho stane – a až z 90% z toho, ako na to budeme reagovať. Čo to teda v praxi znamená? Ak sa nad tým zamyslíte, skutočne nemáme kontrolu nad tými 10%. Nemôžeme zabrániť tomu, keď sa nám pokazí auto. Lietadlo alebo vlak má meškanie, čo nám narušilo všetky naše plány. Iný vodič do nás môže naraziť. Týchto 10% nemôžeme ovplyvniť. No s tými 90% je to o niečom inom. Vy určujete týchto 90%. Ako. . . ? Vašou reakciou. Vy nemáte kontrolu nad červenou na semafore. Máte však kontrolou nad tým, ako na to zareagujete. 3

Príklad: Raňajkujete so svojou rodinou. Vaša dcéra na vás prevrhne šálku kávy. Táto káva sa vyleje priamo na vašu čistú košeľu. Nemáte kontrolu nad tým, čo sa práve stalo. To, čo sa stane potom je určené tým, ako na to zareagujete. Budete kričať. Ostro dcére vynadáte pre to, čo urobila. Ona sa rozplače. Potom sa otočíte k manželke a začnete ju kritizovať pre to, že položila šálku príliš blízko okraja stola. A hádka bude pokračovať. S hnevom odídete do svojej izby a košeľu si prezlečiete. Keď sa vrátite, zistíte, že dcéra stále plače, a preto sa nestihla pripraviť do školy. Zmeškala autobus. Vaša žena musí hneď odísť do práce. Preto sa ponáhľate do svojho auta a dcéru odveziete do školy. Pretože meškáte, idete rýchlo. Zastaví vás polícia. Po 15 -minútovom zdržaní a zaplatení pokuty vo výške 100 €, priveziete dcéru do školy. Dcéra sa bez rozlúčky rozbehne smerom k budove. Po tom, čo do vašej kancelárie dorazíte o 20 minút neskôr, zistíte, že ste si zabudli kufrík. Váš deň začal hrozne. A ako pokračuje, zdá sa to byť len horšie a horšie. Už sa tešíte na to, ako sa vrátite domov. . . Keď sa však vrátite domov, zistíte, že ste si narušili vzťah so svojou ženou aj s dcérou. 4 Prečo?

Prečo Ste mali taký zlý deň? Bolo to pre kávu? Bolo to kvôli dcére? Bolo to kvôli policajtovi? Bolo to kvôli vám? 5

Prečo Ste mali taký zlý deň? Bolo to pre kávu? Bolo to kvôli dcére? Bolo to kvôli policajtovi? Bolo to kvôli vám? Správna odpoveď je posledná odpoveď. Vy ste nemohli ovplyvniť to, že sa káva rozliala. Vaša priama reakcia však spôsobila to, že ste nakoniec mali taký zlý deň. 6

Tu je príklad, ako by to mohlo a malo prebehnúť inak: Na košeľu sa vám vyleje káva. Vaša dcéra sa ide rozplakať. Vy však jemne poviete, „To je v poriadku zlatko, len by si mala byť v budúcnosti opatrnejšia. “ Vezmete si uterák a ponáhľate sa do izby prezliecť si košeľu. Späť do kuchyne sa so svojim kufríkom vrátite presne včas, aby ste videli svoju dcéru utekať na autobus. Otočí sa a zamáva vám. Do práce prídete o 5 minút skôr a milo pozdravíte svojich kolegov. Váš šéf si všimne, aký dobrý deň máte. 7

Všimli ste si ten rozdiel? Dva rozličné scenáre. Obidva začali rovnako. A obidva skončili úplne odlišne. Prečo? Preto, ako Ste REAGOVALI. Skutočne nemôžete ovplyvniť tých 10%. No tých 90% bolo určených vašou reakciou. Tu je niekoľko spôsobov, ako aplikovať princíp 90/10. Ak o vás niekto povie niečo negatívne, jednoducho si to nevšímajte. Nedovoľte, aby vás tento útok nejako ovplyvnil! Reagujte správne a nezničí vám to deň. Nevhodná reakcia môže viesť k strate priateľa, k prepusteniu zo zamestnania, alebo najčastejšie k zbytočnému stresu. Ako zvyčajne reagujete, ak vám niekto niečo nepríjemné urobí? Stratíte trpezlivosť? Kričíte? Nadávate? Zvýši sa Vám krvný tlak? Snažíte sa mu pomstiť? Prečo si nechať inými ľuďmi zničiť svoj deň? Pamätajte na princíp 90/10 a neznepokojujte sa. 8

Vymedzenie pojmu stres Pojem stres pochádza z anglického „stress", ktoré vzniklo z latinského „stringo, stringere, strinxi, strictum“. Tieto slová v slovenskom preklade znamenajú „priťahovať, sťahovať, zaťahovať“. Vo voľnejšom prenesení tohto významu možno stres chápať ako určitý tlak vyvíjaný na človeka zo všetkých strán, a to nielen tlak pochádzajúci z okolitého prostredia človeka, ale aj z jeho vnútra. Stres je reakcia organizmu na interné a externé procesy, ktoré dosahujú také hodnoty, že prekračujú fyziologickú kapacitu organizmu. Pod stresom môžeme chápať aj vnútorný stav človeka, ktorý je buď niečím ohrozovaný, alebo určité ohrozenie očakáva, pričom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dostatočne silná. 9

Stres je nepriaznivou súčasťou každodenného pracovného života veľkej časti zamestnancov organizácie – manažérov, riadiacich zamestnancov i podriadených spolupracovníkov. Množstvo ľudí postihnutých stresom hrozivo narastá. Manažérov postihuje stres, ktorý vyplýva z ich pracovnej náplne spojenej so značnou neurčitosťou, z požiadavky rýchlo a efektívne rozhodovať a riešiť vzniknuté problémy, využívať dostupné príležitosti, z nevyhnutnosti vhodne jednať s podriadenými spolupracovníkmi a pod. Radoví zamestnanci sú vystavení stresu pri riešení organizačných a pracovných problémov a zmien, konfliktov so spolupracovníkmi či nadriadenými a pod. 10

Vplyv stresu na pracovný výkon V prípade menej odolných ľudí sa v dôsledku dlhodobého psychického preťaženia môže znižovať pracovná výkonnosť, pričom sa veľmi často prejavujú poruchy vnímania a koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa motorická činnosť, procesy myslenia a rozhodovania, oslabuje sa pamäť. Na základe neschopnosti jednotlivca vyrovnať sa s týmito negatívnymi sprievodnými javmi dlhodobého stresu sa často zvyšuje počet pracovných úrazov, častejšie dochádza k prijímaniu nesprávnych a nelogických rozhodnutí, vznikajú nové a ostrejšie konflikty s ostatnými spolupracovníkmi či nadriadenými. 11

Existujú dva druhy stresu: distres – je negatívny, škodlivý a ničivý stres, ktorý je potrebné naučiť sa primerane dávkovať; tento pojem sa používa pri označení tej najnepriaznivejšej stresovej situácie, eustres – je pozitívny, povzbudzujúci a životne dôležitý stres, ktorý je vhodné vedome vyhľadávať; príkladom eustresu môže byť stav radostného očakávania pozitívnej emocionálne ladenej udalosti (napríklad príchod spriazneného človeka). 12

13 Obrázok – Rozhodovanie o povahe stresu

Podľa intenzity reakcie človeka na stresové zaťaženie rozlišujeme: hyperstres – stres, ktorý prekračuje hranice vyrovnania sa so stresom, hranice adaptability, presahuje medze jeho zvládania, hypostres – stres, ktorý nedosahuje hraničnú mieru preťaženia – nepresiahne hranicu zvládnuteľnosti, ale kumuláciou alebo dlhodobým pôsobením môže prerásť do hyperstresu. Býva spôsobený tzv. ministresormi – pozvoľným negatívnym vplyvom monotónnosti, nudy a frustrácie. 14

Obrázok – Základné rozmery stresu 15

Faktory stresu Reakcie prebiehajúce vo vnútri organizmu – intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi rozdielne. Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným jednotlivcom: 16

Faktory stresu Reakcie prebiehajúce vnútri organizmu – intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi rozdielne. Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným jednotlivcom: • vnímanie situácie zo strany jednotlivca, 17

Faktory stresu Reakcie prebiehajúce vnútri organizmu – intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi rozdielne. Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným jednotlivcom: • vnímanie situácie zo strany jednotlivca, • predchádzajúca skúsenosť, ktorú jednotlivec získal, 18

Faktory stresu Reakcie prebiehajúce vnútri organizmu – intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi rozdielne. Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným jednotlivcom: • vnímanie situácie zo strany jednotlivca, • predchádzajúca skúsenosť, ktorú jednotlivec získal, • prítomnosť, alebo nedostatok sociálnej opory, 19

Faktory stresu Reakcie prebiehajúce vnútri organizmu – intraindividuálne reakcie – majú pri rozličných stresoch u všetkých ľudí do veľkej miery rovnaký základný charakter. Jedná sa tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Napriek tomuto syndrómu však interindividuálne spôsoby reagovania na podnety vyvolávajúce stres môžu byť veľmi rozdielne. Z tohto hľadiska je možné vymedziť štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu daným jednotlivcom: • vnímanie situácie zo strany jednotlivca, • predchádzajúca skúsenosť, ktorú jednotlivec získal, • prítomnosť, alebo nedostatok sociálnej opory, 20 • individuálne rozdiely v reakciách na stres.

Príčiny vzniku stresu Stres vzniká v takých medziľudských vzťahoch, ktoré vyžadujú vysokú sebakontrolu, pružné myslenie, blokujú používanie zaužívaných stereotypov správania a rozhodovania apod. Tieto situácie v interpersonálnych vzťahoch v určitej špecifickej pracovnej podobe sa veľmi často vyskytujú práve v činnosti riadiaceho zamestnanca – manažéra. Stresory predstavujú podnety, ktoré vyvolávajú stres. Môžu tiež predstavovať podmienky či vplyvy, ktoré negatívne pôsobia na človeka. 21

• • • V pracovnom procese vzniká najčastejšie stres pri nasledujúcich pracovných podmienkach – stresoroch: preťaženie pracovnými úlohami (náročnosť úloh, množstvo úloh a povinností), nedostatok času pri plnení úloh, neprimerané pracovné prostredie (hluk, teplota, osvetlenie), nadbytok podnetov (neustále vyrušovanie v práci), nedostatok podnetov (informačná alebo komunikačná bariéra, monotónnosť), nepriaznivé medziľudské vzťahy na pracovisku, alebo v rodine. 22

Obrázok – Významné zdroje distresu 23

Stres možno z hľadiska stresorov rozdeliť do troch kategórií: 24

Príznaky stresu Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno rozdeliť príznaky (symptómy), ktoré signalizujú, že človek je v strese, na: • • Fyziologické príznaky stresu, napr. búšenie srdca, bolesť za hrudnou kosťou, nechutenstvo alebo prílišné prejedanie sa, zvracanie, migréna, ekzémy, zvieravé pocity v hrdle, dvojité videnie, sťažené zameranie pohľadu na jeden bod a pod. 25

• • Emocionálne – citové príznaky stresu, napr. prudké a výrazné zmeny nálady, nadmerné trápenie sa nad skutočnosťami, ktoré nie sú až tak dôležité, neschopnosť prejaviť emocionálnu náklonnosť a spolucítenie s druhými, nadmerná starostlivosť o zdravotný stav a fyzický vzhľad, nadmerné snívanie a stiahnutie sa zo spoločenského styku, nadmerné pocity pretrvávajúcej únavy a ťažkosti pri sústredení sa, zvýšená podráždenosť či úzkosť. 26

• • • Psychologické príznaky stresu, napr. nerozhodnosť a neustále sťažovanie si na niečo (niekoho), zvýšenie počtu absencií, zvýšenie úrazovosti, zhoršená kvalita práce, úsilie vyhýbať sa povinnostiam či zodpovednosti – výhovorky a klamstvá, závislosť na drogách, zvýšená spotreba liekov na spanie alebo upokojenie, strata chuti k jedlu alebo prejedanie sa, problémy so spánkom atď. 27

Zvládanie stresu Ako by ste mohli a mali zvládať stres? 28

Zvládanie stresu Zvládnuť stres je možné dvomi spôsobmi. Prvý spočíva v ovplyvňovaní záťaže, druhý v ovplyvňovaní odolnosti človeka voči stresu. Tento model zvládania stresu je užitočný tým, že ukazuje rozdiel medzi dvoma pojmami, ktoré v ľudovom poňatí splývajú: záťaže a stresu, ktorý táto záťaž spôsobuje. Bežne sa popisuje stres ako tlak úloh, nedostatok času, neisté pracovné podmienky, žiarlivý manžel, alebo hádavá svokra. Toto všetko nie je stres, ale stresory, teda pôsobiaca záťaž. Pod ich vplyvom stres v organizme môže vzniknúť, a to v miere nepriamo úmerne odolnosti. 29

Obrázok – Vplyv odolnosti na stres (a) 30

Obrázok – Vplyv odolnosti na stres (b) 31

Zvládanie stresu – metóda 8 P Analýza poznania minulosti Najväčšie obavy vzbudzujú veci neznáme a nepoznané. V prvej fáze rozboru zvládnutia distresu je preto potrebné začať dôkladnou analýzou vlastných skúsenostní s prežívaním stresových situácií. Ak chcete poznať svoj stres, pokúste sa určiť, kedy nastáva, z čoho vzniká a ako sa prejavuje. Uvedomte si tiež, ako na stres reagujete. V druhej fáze prichádza na rad analýza príčin vzniku distresu vo vytipovaných situáciách. Analýza obvykle začína slovom „prečo“. Prečo ma stresuje práve táto vec, tento človek, toto miesto alebo tieto okolnosti? 32

V tretej fáze pôvodu distresu analyzujeme, či zistené situácie nemajú nejaké spoločné rysy a či medzi odhalenými príčinami stresu, teda medzi stresormi, nie je spoločný menovateľ. 33

Obrázok – Poznanie – hľadanie v minulosti 34

Predikcia – predvídanie stresu Mnohé stresové situácie sa dajú predvídať – predikcia. Úspešné predpovedanie toho, že hrozí alebo nastane stresová situácia, je účinným nástrojom pri zvládaní distresu, pretože umožňuje včas zasiahnuť. Podľa miery očakávaného stresu v súvislosti s konkrétnymi udalosťami je vhodné zamerať sa na rôzne vzdialené horizonty. Veľké stresy spojené s intenzívnymi stresormi je z pochopiteľných dôvodov lepšie predvídať s väčším predstihom než stresy menšie. 35

Obrázok – Predpoveď – hľadanie v budúcnosti 36

Prevencia – zdroje distresu Prevenciu, teda predchádzanie stresu, môžeme vnímať ako zámernú činnosť, ktorej cieľom je obmedziť výskyt, alebo intenzitu hroziaceho stresu. Poznanie zdrojov vytvárajúcich distres je dôležitou prevenciou jeho zvládania. Niektorým distresorom sa dá dokonca predísť. 37

Príprava na stres Zmyslom prípravy na stres je znížiť riziko nezvládnutia distresu v prípade, kedy sme stresovú situáciu vedeli predpovedať, ale je neodvratná alebo nie je vhodné ju odvracať. Príprava disponuje troma vplyvnými nástrojmi: môžeme analyzovať, plánovať a trénovať. 38

Obrázok – Schéma prípravy na distres 39

Príprava na stres V rámci analýzy sa môžeme oprieť o výsledky poznávania stresu, vybaviť si, čo nás bude stresovať, ako na to obvykle reagujeme a ako by sme chceli reagovať v situácii, na ktorú sa pripravujeme 40

V rámci plánovania si môžeme v duchu prejsť stresovú situáciu od začiatku do konca, uvedomiť si kľúčové momenty a pripraviť si vhodné reakcie na ne. Ďalšou možnosťou je mierna „sebamanipulácia“. Pre distres môžeme vytvárať kontext, ktorý ho oslabuje. (Pri tréme pred verejným vystúpením môžeme niekoho požiadať, aby si nás vypočul a povedal nám, čo je na našom vystúpení dobré (a je dobré to zachovať) a čo by bolo lepšie zmeniť). V rámci tréningu môžeme vyhľadávať situácie s obdobnými stresormi. (Pred vystúpením vo firme pred stovkami poslucháčov si môžeme nájsť príležitosť, ako prehovoriť k tridsiatim záhradkárom, alebo stovke žiakov miestnej školy. Ak budeme pred desiatkami poslucháčov už ôsmykrát, stane sa tréma len zaujímavou spomienkou. ) 41

To znamená, že na situácie, ktoré sa nám podarilo predpovedať, ale nedokážeme sa pred nimi uchrániť, sa môžeme dôkladne pripraviť – príprava a urobiť určité protistresové opatrenia ešte predtým, než stresor začne pôsobiť. 42

Ďalším spôsobom môže byť pestovanie odolnosti voči stresu a snaha dosiahnuť stav pripravenosti organizmu čeliť stresu – pripravenosť. Tréningom v sebe môžeme vypestovať určitú zásobu reakcií, z ktorých bude náš organizmus vyberať v stresových situáciách a voľbou životného štýlu môžeme zaistiť, že náš organizmus bude mať neustále dostatok energie pre zvládanie vyhrotených stresových situácií. 43

Faktory znižujúce odolnosť voči stresu Obrázok Faktory znižujúce odolnosť voči distresu 44

O povahe reakcie na podnety môžeme v mnohých prípadoch vedome rozhodovať a vďaka zmene vnímania – percepcia nedovoliť distresu, aby nás poškodil. 45

Zmena vnímania – percepcia Obrázok – Zmena vnímania podnetu – percepcia 46

Príklad Vo svojom úsilí zvládať stres sme obvykle vo veľkej miere ovplyvňovaní svojím okolím. Investícia do zvýšenia odolnosti voči stresu z nášho okolia sa preto vyplatí – hlavne ak sme pri dosahovaní cieľov na tomto okolí závislí. Pokiaľ si zvykneme prakticky používať princípy zvládania stresu, poskytneme svojmu okoliu to najlepšie, čo je v našich silách – príklad. Príklady – ako je známe – priťahujú a človek, ktorý dokáže nepodľahnúť stresu, bude iste ostatnými ochotne napodobňovaný a môže sa stať vzorom. 47

Pretože žijeme medzi ostatnými ľuďmi, ktorí sú potencionálnymi nositeľmi a rozmnožovateľmi stresu, môžeme veľa dosiahnuť aj tým, že ostatným ľuďom poskytujeme vzor, ako sa v stresových situáciách správať a ako distres zvládať – príklad. 48

Poučenie Stres, ktorý devastuje, má napriek svojej negatívnej povahe, svoj zmysel a význam. Prežívaný stres v sebe nesie množstvo cenných informácií o nás samých. Zvládanie stresu by určite nebolo úplné, keby sme si z každej významnejšej prežitej a lepšie či horšie zvládnutej stresovej situácie nevzali žiadne poučenie. Poučením zo stresu sa vraciame pri procese zvládania stresu na jeho samý začiatok, do fázy poznania. Do ďalšieho kola zvládania stresu však vďaka poznaniu vstupujeme silnejší, pretože si vzniknuté poučenie odnášame ako účinný prostriedok, ktorý nám môže pomôcť. 49

Po odznení stresu sa môžeme pokúsiť zhodnotiť stres i svoje správanie a vyvodiť z toho hodnotenia dôsledky pre ďalší postup pri zvládaní stresu – poučenie. Tým je kruh metódy 8 P uzatvorený. 50

Obrázok – Cyklus zvládania stresu – metóda 8 P 51

Pohyby v cykle 8 P Predvídanie je rozhodujúcim faktorom v problematike stresu. Do značnej miery dáva smer ďalšiemu postupu. Pri včasnej a úspešnej predikcii distresu leží medzi zistením, že stresujúca situácia určite, alebo pravdepodobne nastane a začiatkom pôsobenia stresoru bude určitý časový interval, počas ktorého máme priestor pre uplatnenie svojich skúseností (v prípade už známych situácií), alebo svojich invencií a kreativity (v situáciách dosiaľ úplne neznámych). Zvlášť silným nástrojom zvládania stresu je spôsob vnímania, teda percepcia stresovej situácie (šieste P, zrejme najdôležitejšie zo všetkých ôsmich). Za určitých okolností dokáže veľmi účinne brániť tomu, aby nás pôsobenie stresu ohrozilo. 52

53 Obrázok – Pohyby v cykle 8 P

Psychológia stresu Stres si môžeme teda zjednodušene definovať ako stav napätia organizmu, spôsobený uspokojením (eustres), alebo neuspokojením (distres) potrieb organizmu. Kľúčovou potrebou organizmu je prežívanie príjemných pocitov, resp. vyhýbanie sa pocitom nepríjemným. V rámci psychológie riešenia stresu nachádzame rozpory medzi potrebami, túžbami a realitou. Potrebami rozumieme to, čo objektívne potrebujeme mať a všetko, čím objektívne potrebujeme byť, aby sme mohli žiť kvalitný život. 54

Od potrieb je užitočné rozlišovať túžby, teda to, čo subjektívne chceme. Potreby a túžby niekedy splývajú. Tretím faktorom k potrebám a túžbam je realita, teda to, čo skutočne sme alebo čo skutočne máme. Realita vypovedá o tom, do akej miery sú naše potreby a túžby naplňované. Zároveň vytvára rámec pre vznik nových potrieb a túžob. Na rozpory medzi potrebami, túžbami a realitou môžeme pozerať, ako na hlbšie príčiny stresu. Stres vzniká konfrontáciou potrieb (P), túžob (T) a reality (R) v pomyselnom trojuholníku PTR. Čím bližšie sú si v trojuholníku PTR jednotlivé vrcholy, tým menší konflikt je medzi nimi. Ak sú naopak niektoré vrcholy veľmi odľahlé, je to známkou konfliktu, ktorý spôsobí 55 stres.

56 Obrázok – Trojuholník potrieb, túžob a reality

Stresové situácie Tvar trojuholníka PTR vypovedá veľa o povahe stresu. Následne sú znázornené príklady trojuholníka PTR pre niektoré dôležité typy stresovaných jedincov. 57

Obrázok predstavuje človeka, ktorý racionálne hodnotí svoje vlastné potreby, ale stretáva sa s nepriaznivou realitou. Chce, čo potrebuje, ale nedostáva sa mu to. Stres je spôsobený vonkajšími vplyvmi a spočíva predovšetkým v konflikte potrieb a reality. Príkladom takého jedinca môže byť napríklad nespravodlivo odsúdený väzeň. Obrázok – Typy stresovaných ľudí 58

Nasledovný typ je charakterizovaný ako nespokojný, náročný rojko, ktorého potreby sú síce v zásade naplnené, ale on požaduje od života ďaleko viac. Chce, čo nepotrebuje a nedostáva sa mu to. Je stresovaný hlavne vnútornými faktormi, ktoré súvisia s konfliktom túžieb a potrieb. Tomuto modelu sa blíži pokročilý hypochonder. Obrázok – Typy stresovaných ľudí 59

Uvedený typ charakterizovaného človeka hodnotí svoje potreby iracionálne. Na rozdiel od predchádzajúceho typu však dokáže svoje nerozumné túžby uspokojovať. Chce, čo nezodpovedá jeho potrebám, a dostáva sa mu to. Hlavný konflikt je medzi potrebami a realitou. Ak sú realizované túžby tohto človeka v priamom rozpore s jeho potrebami, dostávame obraz psychicky alebo fyzicky ohrozeného človeka. Príkladom tohto typu môže byť majetný narkoman. 60 Obrázok – Typy stresovaných ľudí

Z uvedených príkladov je zrejmé, že vzdialenosti niektorých vrcholov trojuholníka sú v priamej súvislosti s určitými typmi stresu. Ich podielom môžeme porovnávať a číselne merať niektoré charakteristiky distresu. Podiel R/T (alebo vzdialenosť bodov R a T v príslušnom priestore) tak môžeme nazvať indexom spokojnosti. V jednorozmernom priestore určenom súradnicami „veľkosť mesačného príjmu“ by napríklad hodnota T mohla byť 700 € a hodnota R 600 €. Index spokojnosti by v takomto prípade mal hodnotu 0, 85. 61

Podobne podiel P/T môžeme považovať za index skromnosti. Pokiaľ objektívne potrebujem počítač s určitou kapacitou pamäti a túžim práve po počítači s takouto kapacitou, môj index skromnosti v tomto jednorozmernom priestore vyjadruje číslo 1. A nakoniec podiel R/P vystihuje akúsi „priazeň osudu“, a môžeme mu teda hovoriť napr. index šťastia. Ak potrebujem k svojmu životu bežne rozoznávať zvuky s určitým rozdielom frekvencií, a pritom schopný rozlišovať zvuky s trikrát väčšou presnosťou, v tejto jednotlivej disciplíne (v tomto jednorozmernom priestore) je môj index šťastia rovný číslu 3. 62

Odporúčaná literatúra: Plamínek, J. : Sebepoznání, sebeřízení a stres. Grada Publishing, 63 Praha 2004. ISBN 80 -247 -0671 -7. 2008