MILAN RFUS 1928 2009 Slovensk bsnik literrny historik

MILAN RÚFUS (1928 – 2009) � Slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. � Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus. � Mal hlboké sociálne a humanistické cítenie. � Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských výtvarníkov. � Jeho poézia vypovedá o človeku a o svete, ktorý ho obklopuje.

ZNAKY TVORBY �Tradičné témy (domov, detstvo, vojna, poslanie poézie) spracoval jednoduchým, nepatetickým spôsobom => jednoduchosť, úprimnosť a osobné prežívanie témy. �Rúfusova obraznosť čerpala z tradičného sveta slovenského človeka, reprezentovaného vidieckym životom, prácou na poli, v prírode => vidiecke – rustikálne motívy.

ZNAKY TVORBY �Zobrazil smútok a tragiku človeka a sveta druhej polovice 20. storočia. �Hľadal zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt a sklamaní. �Trvalé hodnoty nachádza v práci, v pôde, v prírode, v rodine, v domovine a vo viere.

ZNAKY TVORBY �Spočiatku tvoril tradičné strofické básne s rýmovaným veršom, neskôr kladie väčší dôraz na obsah než na tvar => nerovnaká dĺžka a uvoľnenosť veršov, nepravidelnosť rýmov. �Krátke a strohé básne (snaha vyjadriť maximum emócie minimom slov) znejú ako všeobecné výroky, sentencie (stručné, hlboké myšlienky vyjadrujúce životnú skúsenosť, životnú pravdu, poučenie) => zhustenosť a úsečnosť.

VÝBER Z TVORBY �Až dozrieme �Chlapec, Chlapec maľuje dúhu �Zvony �Stôl chudobných �Kolíska, Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov �Prísny chlieb �Kniha rozprávok, Sobotné večery �Studnička �Modlitbičky

Vrchári Vysoko si nám, Bože, vysoko položil stôl. Kým dočiahneme naň, potíme krv a soľ z nás uteká. Soľ , na ktorú nám často nezvýši. Môj prísny kraj, môj krutý, Ach, môj blízky! Košeľa zrebná, prilepená k telu storočným potom. Povýšili nás, Pane Ježiši. Ach, áno, povýšili človeka. O mieru kríža, čo ho neminie. Dosť je tu stromov naň i na kolísky. Už ju nezložím. Už pôjdem v nej. I dolu, ležiačky. Zospodu hrabať tvoje zemiačky.

Žene Mala si mien, keď sa jar hrala s nami. Bývala si v nich celá premenená. Dnes ti už vravím iba jedno: mami. A sú v tom mene všetky dávne mená. Odišla azda? Never, nie je iná, len inak hľadí zo vzdialených brehov. To iba hrozno prešlo cestou vína. Nestratilo sa ani zrnko z neho. Už neprebúdzaj blúznivé a spiace, Keď štíhlou dlaňou krájaš svojim chlieb. Nič nestrácaš. Nič, veď je toto viacej. O čo je viacej nás. Nás – mňa i teba.

Zvony detstva Vždy príde deň, keď deti zjedia kľúč od dverí tajomstva. Už ho nevrátia. Už ho nevydajú, už v nich zapadá čo deň to hlbšie a neprekročia prah zavretých dverí už nikdy viac. Tú čiaru, za ktorou jedenie sa stáva vedením. Už nikdy viac. A z ukradnutých zvonov špina čas razí falšované mince a kupuje, čo z detí ostalo. Tak umierame všetci pred tou bránou. Tak na Hromnice občas mrznú psíky: v mrazivej noci na prah kladú hlavu a oči stále na kľučke. . .

Modlitba za Slovensko Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí. To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil komu: koho tam pozve prebývať do človečieho domu, kto si bude smieť odomknúť i zamknúť jeho bránu, kto pluhom krájať ako chlieb zem, Bohom darovanú. Viem jedno hniezdo, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé.

Ďakujem za pozornosť POUŽITÁ LITERATÚRA: VARSÁNYIOVÁ, M. : Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: Vydavateľstvo VARIA PRINT, 2006, 237 s. ISBN 80 -89181 -10 -4 GREGOROVÁ, I. – LAPITKA, M. : Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných odborných škôl 2. diel. Bratislava: Vydavateľstvo PRÍRODA, 2011, 128 s. ISBN 97880 -07 -01895 -2