MILAN RASTISLAV TEFNIK Cieov skupina deti a mlde

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK Cieľová skupina - deti a mládež na základných školách Didaktický cieľ - pôsobiť na rozvíjanie vôle, pamäte, vlasteneckých citov, budovať národné povedomie Vzdelávací cieľ - predstaviť osobnosť Milana Rastislava Štefánika ako vzor vo vzdelávaní - poukázať na mnohostrannosť jeho pôsobenia vo vede a v politike - poukázať na význam jeho činnosti pre záchranu národa Potrebné prostriedky - multimediálna učebňa, počítač, reproduktory

Milan Rastislav Štefánik

Obsah: Kto bol Milan Rastlislav Štefánik. . . . 2 Detstvo. . . . . 3 Rodičia. . . . . 4 Vzdelanie. . . . 5 Astronóm, vedec. . . . 6 Pilot, cestovateľ. . . . 7 Diplomat, politik. . . . 8 Generál, minister. . . . 9 Životné dielo. . . . 10 Múzeum na Košariskách. . . . . 11 Mohyla gen, M. R. Štefánika. . . . 12 Obľúbená pieseň. . . . 13 Spoločnosť M. R. Štefánika. . . . . 14 Zákon SNR o zásluhách M. R. Štefánika o Slovensko. . . . 15

ASTRONÓM VEDEC PILOT CESTOVATEĽ DIPLOMAT POLITIK GENERÁL MINISTER

DETSTVO Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 na Košariskách. Vyrástol v skromných pomeroch v rodine evanjelického farára. Na košariskej fare vládli prísne mravy, zbožnosť a slovenské národné povedomie. Všetky tieto hodnoty dostával vo výchove od prvých rokov života. Otec ako evanjelický farár dbal spolu s matkou predovšetkým na vzdelanie detí. Milan veľmi rád pozoroval hviezdy, rád chodieval na blízky vrch Bradlo.

RODIČIA

VZDELANIE Kto kráča energicky a vedomý si cieľa, ten ovláda svoj osud takmer úplne. Milan Rastislav Štefánik Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave (1890), študoval v Šoproni (1893) a gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi. V roku 1898 odišiel Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 1904 astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1904 obhájil dizertačnú prácu, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie. V štúdiách pokračoval vo Švajčiarsku a v Taliansku.

ASTRONÓM VEDEC Verím vo vývoj vedy, a preto vo vývoj všetkého, čo je šľachetné a spoločenstvu prospešné. Meudon – asistent profesora Jansena Mont Blanc – pozorovanie Slnka

PILOT CESTOVATEĽ

Miesta, kde pôsobil Francúzsko Taliansko Srbsko Severná Afrika Ekvádor Turkestan Rusko – Sibír Česko USA Brazília Tahiti

DIPLOMAT POLITIK Štefánik nebol vojak. Nemal nijaké vojenské vzdelanie. Predsa však sa počas vojny stal z obyčajného vojaka generálom. Nebol ani diplomatom v tradičnom slova zmysle – nemal vzdelanie v tomto smere a nemal ani nijakú predchádzajúcu diplomatickú prax. Na konci vojny sa však stal jedným z najuznávanejších diplomatov v krajinách Dohody. Mal to, čomu sa hovorí prirodzený diplomatický talent. Nepísal memorandá ani nóty. Písanie nebolo jeho silnou stránkou. Dokázal však pri rozhovoroch pôsobiť natoľko presvedčivo, dokázal odhadnúť argumenty, ktoré môžu zapôsobiť na druhej strane, že bol úspešný aj v zdanlivo neriešiteľných otázkach.

GENERÁL MINISTER

Životné dielo Štefánikova vedecká činnosť, jeho cesty po celom svete pred rokom 1914 – to je zaujímavá a často i dramatická kapitola jeho života. Avšak jeho najvýznamnejším životným dielom ostáva jeho zápas za vytvorenie československého štátu. V tomto zápase našiel Štefánik zmysel svojho života, tomuto cieľu sa bezvýhradne obetoval, aj keď často musel siahnuť až na dno svojich síl. . Idea česko-slovenského štátu, ktorej až do leta 1918 nikto neveril, sa stala skutkom a Štefánik je popri Masarykovi nesporne jej najvýznamnejším realizátorom. Aj keď dnes už tento štát zanikol, Štefánikov zápas, spôsob, ktorým dokázal, napriek podlomenému zdraviu, smerovať k cieľu, zostáva v našich dejinách ojedinelý. Dušan Kováč

Múzeum M. R. Štefánika na Košariskách Virtuálna prechádzka www. slovakia 3 d. sk Múzeum M. R. Štefánika

Mohyla gen. M. R. Štefánika

Obľúbená pieseň M. R. Štefánika Keby som bol vtáčkom Letel by som za les Pozrieť sa čo robí, pozrieť sa čo robí, mamička moja dnes. Košieľku mi perie Na mňa spomína: Vráť mi Bože, vráť mi toho môjho syna.

Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika je občianske združenie, ktoré rozvíja a organizuje svoju činnosť v zmysle myšlienkového odkazu M. R. Štefánika v duchu zásad vlastenectva, humanizmu a demokracie. Spoločnosť bola založená v roku 1990 a má v súčasnosti viac ako 1000 členov po celom Slovensku i v zahraničí. Základným poslaním SMRŠ je sprostredkovávať poznatky o živote a diele M. R. Štefánika, významného činiteľa česko-slovenského národnooslobodzovacieho boja, vedca, vojaka, diplomata a ministra prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov a aktualizovať jeho odkaz pre súčasnosť, naplňovať a uvádzať do života ideály a hodnoty demokratickej spoločnosti, princípy slobody, humanity, spravodlivosti, tolerancie, priateľstva, spolupráce a rovnoprávneho postavenia občanov, národov a národností. Veľké úsilie zameriava SMRŠ na šírenie dobrého mena SR v zahraničí, podporu kultúrnych aktivít a rozvoj duchovných a národných hodnôt. Osobitným poslaním SMRŠ je podnecovať záujem mládeže o poznávanie a pochopenie postojov a hodnôt, ktoré M. R. Štefánik vyznával, aby sa pre ňu stal vzorom hodným nasledovania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 30. októbra 2000 č. 402/2000 Z. z. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: § 1 Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu. § 2 Na ocenenie mimoriadnych zásluh Milana Rastislava Štefánika uvedených v § 1 sa umiestni v budove Národnej rady Slovenskej republiky busta Milana Rastislava Štefánika a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie jeho krédo „Veriť, milovať, pracovať" a zobrazí sa faksimile jeho podpisu. § 3 1) Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle je pietne miesto. 2) Návštevník Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle je povinný správať sa s úctou voči osobe Milana Rastislava Štefánika a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta. § 4 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.