MIKROKOMPOZCIA MIKROKOMPOZCIA lenenie a odstupovanie textu rozlenenie umeleckej

MIKROKOMPOZÍCIA

MIKROKOMPOZÍCIA � členenie a odstupňovanie textu – rozčlenenie umeleckej prózy: Ø pásmo rozprávača Ø pásmo postáv

PÁSMO ROZPRÁVAČA �rozprávač predkladá čitateľovi príbeh, ktorý prežíva postava �rozprávač je fiktívna postava, ktorú autor vytvoril, aby vyrozprávala príbeh (nemožno stotožňovať autora s rozprávačom, aj keď v niektorých dielach sú tieto dve kategórie takmer identické)

PÁSMO ROZPRÁVAČA � autorská reč � polopriama reč � nevlastná priama reč � nepriama reč

AUTORSKÁ REČ �autor ňou rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie �autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu �autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv) �býva zväčša v 3. osobe alebo v 1. osobe

M. Kukučín: Rysavá jalovica (ukážka) Trnkovie kohút chodieval do Krtovho dvora, a nebolo ho tam treba, lebo i Krt mal, lenže slabšieho a mladšieho ako Trnka. Nuž a kde sú dva kohúty a dve jazyčné ženy, tam kedy-netedy musí povstať zvada. Tak bolo i tu. Kohúty sa vše pochytili a váľali spolu, a Krtov vykochlený, ubitý neraz musel z vlastného smetiska utekať pred Trnkovým.

POLOPRIAMA REČ �zachytáva vnútorný monológ postavy �autor referuje o myšlienkach postavy (nepoužíva úvodzovky ani pomlčky) �aj v reprodukovanej vete je 3. osoba �Príklad: Odložila list do kabelky. Prečo jej to urobil? Veď vždy urobila, čo chcel!

NEVLASTNÁ PRIAMA REČ �zachytáva vnútorný monológ postavy �rozprávač doslovne reprodukuje reč postavy �formálne nie je vyčlenená (kedysi sa oddeľovala apostrofmi) �najčastejšie je v 1. osobe �Príklad: Odložila list do kabelky. Prečo mi to urobil? Veď som vždy urobila, čo chcel!

NEPRIAMA REČ �reprodukuje prehovor niektorej postavy �v uvádzacej vete sa spravidla vyskytujú slovesá povedať, vravieť, šepkať, hovoriť, podotknúť. . . �obsahuje podraďovacie spojky že, čo, prečo, aby, či. . . �v 3. osobe sg. v minulom čase �Príklad: Spýtala sa, prečo to má byť práve tak.

PÁSMO POSTÁV � skladá sa z prehovorov postáv: Ø priama reč ü monológ ü dialóg ü replika

PRIAMA REČ �doslovný prehovor postavy �graficky vyznačená úvodzovkami alebo pomlčkami �využíva všetky slovesné osoby, časy a obidve čísla �jej výrazným znakom je uvádzacia veta, ktorá patrí do pásma rozprávača, vyslovuje ju autor

PRIAMA REČ 1. Uvádzacia veta: „Priama reč. ? !“ Peter na mňa zakričal: „Nezabudni prísť na moju oslavu!“ 2. „Priama reč, ? !“ uvádzacia veta. „Nezabudni prísť na moju oslavu!“ zakričal na mňa Peter. 3. „Priama reč, “ uvádzacia veta, „priama reč. ? !“ „Nezabudni prísť na moju oslavu, “ zakričal na mňa Peter, „bude zábava!“

MONOLÓG A DIALÓG �MONOLÓG = samostatný prehovor jednej postavy �DIALÓG = rozhovor dvoch alebo viacerých postáv �REPLIKA = prehovor jednej postavy v rámci dialógu

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ POUŽITÁ LITERATÚRA: ŽILKA, T. a kol. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. Bratislava: Vydavateľstvo LITERA, 1997, 215 s. ISBN 80 -85452 -52 -9 PLINTOVIČ, I. – GOMBALA, E. Teória literatúry. Bratislava: SPN, 1975, 164 s.