Michel Foucault analza a interpretcia kultry Michel Foucaultanalzapoznania
- Slides: 21
Michel Foucault – analýza a interpretácia kultúry
Michel Foucault_analýza_poznania vplyv: škola Annales, F. Nietzsche, L. Althusser, I. Kant, G. Bataille, M. Heidegger, Maurice Blanchot, s. Kierkegaard, , G. W. F. Hegel, J. L. Borges, A. Artaud, R. diela: 1961 – Dejiny šialenstva 1963 - Dejiny kliniky. Archeológia 1966 – Slová a veci 1969 – Archeológia vedenia 1975 – Dozerať a trestať lekárskeho pohľadu 1976 -84 Dejiny sexuality kľúčové termíny: archeológia, genealógia, moc, epistémé, diskurz, poznanie, režimy pravdy,
Michel Foucault_analýza_poznania aplikácia štrukturalizmu na analýzu poznania skúmal systematickú povahu štruktúr, ktoré sú používané na vytváranie významu a poriadku za účelom ľudskej skúsenosti a poznania. Foucaultova práca sa sústreďuje na štruktúry moci v sociálnom poriadku a ich roly v konštruovaní a zmene konceptov spoločnosti, indivídua a kultúry. Poznanie – moc produkuje poznanie (nielen že poznanie slúži moci) moc a poznanie sa navzájom podmieňujú. Niet mocenských vzťahov bez konštitúcie zodpovedajúcej oblasti poznania, ale ani poznania, ktoré nepredpokladá v rovnakom čase mocenské vzťahy.
Michel Foucault_epistémé naše poznanie sa riadi systémom v pozadí, ktorý je neviditeľný (v tomto poznaní netematizovateľný), ktorý organizuje všetky naše pozorovania a dáva ich do vzájomných vzťahov. - núti nás myslieť tým a nie iným spôsobom ide o formu/rámec poznania, ktorá sa čas od času skokom mení. dejiny nie sú kontinuita ~ T. Kuhn paradigma
Michel Foucault_archeológia výsledkom podrobných skúmaní historických detailov je kritika zmyslu, indivídua a pravdy – ideálov humanizmu a osvietenstva. - antiteleologické chápanie dejín - odmieta históriu ako veľký Príbeh (schému) bez nezrovnalostí, ruptúr a trhlín - chápe dejiny skôr ako produkt závislý na drobných malých a na prvý pohľad nesúvisiacich udalostí metódu nazýva archeológia snaha odhaliť implicitné poznanie ktoré je podmienkou a niekedy katalyzátorom špecifických sociálnych praktík, inštitúcií a teórií.
Michel Foucault_archeológia_2 V slovách a veciach – zrodenie humanitných vied (sociológia, psychológia) spolu s analýzou literatúry a mytológie -> globálne štýly poznania – epistémé (renesančná, klasická, moderná) Ak máme pochopiť históriu, sociálne štruktúry a indivíduá, ktoré konajú v rámci týchto parametrov, je potrebné zamerať sa na procesy emergencie, transformácie a erózie
Michel Foucault_diskurz Diskurz – skupiny tvrdení, ktoré štruktúrujú spôsoby myslenia o veci, a spôsoby nášho konania, vychádzajúceho z týchto spôsobov myslenia. Špecifické poznanie o svete, ktoré formuje spôsoby porozumenia svetu a tomu ako sa veci v ňom dejú. - má svoje vlastné pravidlá, konvencie a inštitúcie, ktoré ho vytvárajú, a v ktorých obieha (diskurz medicíny, umenia, histórie, atď. ) napr. diskurz umenia 19. storočia: - zreťazenie (sieť) obrazov - jazyk a štruktúra kriticizmu (publikácie (časopisy, knihy, . . . ), formy, . . . - kultúrne inštitúcie (múzeá, galérie, školy, fondy, súťaže, vydavatelia, . . . ) - publikum - hodnoty a poznanie Umenie" v tomto prístupe nie sú isté druhy obrazov, ale poznanie, praktiky, inštitúcie a subjekty, ktoré pracujú na definovaní istých obrazov ako "umenia", a všetkých ostatných ako "ne – umenia.
Michel Foucault_moc_a režimy pravdy Moc - diskurz je forma disciplinácie a tak nutne súvisí s mocou – diskurz je vplyvný („mocný“) pretože je produktívny nielen represívny (produkuje poznanie, subjekty, vzťahy, miesta. . . ) - diskurz produkuje svet spôsobmi akými sa ho snaží pochopiť. Režimy pravdy – všetko poznanie je diskurzívne a diskurz je presiaknutý mocou a najsilnejšie diskurzy, v zmysle ich sociálneho efektu a produktivity, závisia na predpokladoch a tvrdeniach, že ich diskurzy sú pravdivé. Predpoklady na základe ktorých je pravda tvrdená sú historicky premenlivé a konštituujú to čo M. Foucault nazýva režimy pravdy.
Michel Foucault_genealógia Neskôr Foucault začína používať iný prístup pri vysvetľovaní a zmien v systémoch diskurzov a ich nondiskurzívnych praktík v štruktúre sociálnej moci. genealógia – zameriava sa na historické transformácie a manifestácie moci a spôsobov ako vplývajú na produkujú indivíduá ako subjekty. . za každým hi-subjektom (autor, systém trestania, . . . ) – tkanivo predchádzajúcich hi-fenoménov, ktoré vysvetľujú objavenie tohto subjektu v rámci daného kultúrneho kontextu. možno to porovnať s hľadaním pokrvných príbuzných v rámci rodokmeňa (genealogical tree) kde nejde o nájdenie pôvodného páru predkov ale o ukázanie, že každá indivíduálna ex. vyrastá zo stoviek (ak nie tisícov) často vzájomne nesúvisiacich osobných histórií. – toto skúmanie F. nazáva genealógia ~ F. Nietszche Genealógia morálky (1887)
panopticizmus – princíp všetko vidiaceho oka – popísaný v Dozerať a trestať je využiteľný aj pri analýze sociálnych inštitúcií ktoré uplatňujú svoju moc zavádzaním myšlienky, že tí pod kontrolou môžu byť kedykoľvek monitorovaní alebo podrobení neviditeľnému dohľadu. Dozerať a trestať
literatúra: Edgar, A. , Sedgwick, P. (eds. ) 2002: Cultural theory: The Key Thinkers. New York, London : Routledge. Edwards, T. (ed. ) 2007: Cultural Theory. Classical and Contemporaray positions. Los Angeles, New Delhi, Singapore : Sage.
- Ejemplos de doxa y episteme
- Foucault poststructuralism
- Michel foucault magt
- Michel foucault critical theory
- El orden del discurso de michel foucault mapa conceptual
- Michel foucault
- Michel foucault summary
- Foucault docile bodies
- Michel foucault
- Michel foucault what is an author
- Panoptico foucault
- Penopticon
- Foucault docile bodies
- Pendulul lui foucault
- Foucault borges
- Panoptikon foucault
- Correnti di foucault applicazioni
- Panopticon
- Foucault principais ideias
- Pastoralmagt
- Jack halberstam
- Foucault principais ideias