METODICK DE 2017 svetov nboenstv v osnovch NNv

METODICKÝ DEŇ 2017 svetové náboženstvá v osnovách N/Nv

Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Mt 16, 13 -20 Anketa, prieskum verejnej mienky? Pýtal sa, aby sa prispôsobil mienke ľudí, alebo upravil podľa verejnej mienky svoje pôsobenie? Hľadal vlastnú identitu? Otázky o mienke iných boli úvodom pre podstatnejšiu otázku:

Za koho ma pokladáte vy? Za koho pokladám Syna človeka ja? = kľúčová otázka, Kľúčová otázka – spoznanie vlastnej identity, identity kresťana, Kľúčová otázka pre večnosť, Kľúčová otázka pre prácu katechétu, Nie je ťažké uznať Ježiša historicky, popierať túto skutočnosť = v súčasnosti primitívne, Uznať iba historicitu Ježiša je málo, Petrovo vyznanie išlo ďalej

Ty si Mesiáš, Syn živého Boha Ježiš je Boží Syn = odpoveď viery, Uznať ho iba historicky zn. považovať ho za Eliáša, Jeremiáša, Jána Krstiteľa, proroka. . . Stavalo by to Ježiša na úroveň Mohameda, Budhu či Konfucia do minulosti medzi mŕtvych, Biblista S. Fausti: pre učeníka je Kristus > ako liečiteľ, prorok, učiteľ, Ježiš sa pýta každého nasledovníka a čaká inú odpoveď ako je odpoveď

. . . lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je nebesiach Blahoslavený si, Šimon, Syn Jonášov – nie pre pohotovosť, postreh, odvahu, ale prijíma Božie zjavenie, Ježišove slová zdôrazňujú: nejde o ľudské uznesenie, výmysly, úvahy, ide o Boží dar, Božie zjavenie dané ľuďom!!!

Dominus Iesus O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. konečný a úplný charakter zjavenia Ježiša Krista, povaha kresťanskej viery vo vzťahu k vnútornému presvedčeniu v iných náboženstvách, inšpirovaný charakter kníh Svätého písma, osobná jednotu večného Slova a Ježiša z Nazareta jednota spásonosného diela vteleného Slova a Ducha Svätého, jedinečnosť a spásonosná všeobecnosť tajomstva Ježiša Krista, všeobecné, spásonosné sprostredkovanie Cirkvi nerozlučnosť Božieho kráľovstva, Kristovho kráľovstva a Cirkvi podstata jedinej Kristovej Cirkvi v Katolíckej cirkvi Cirkev a náboženstvá vo vzťahu k spáse

Plnosť a platnosť zjavenia Ježiša Krista V tajomstve Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna sa zjavila plnosť božskej pravdy; Je v protiklade s vierou Cirkvi tvrdenie, že zjavenie Ježiša Krista je obmedzené, neúplné a nedokonalé, a že ho dopĺňa to, čo je prítomné v iných náboženstvách. „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11, 27) „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ ( Jn 1, 18). V Kristovi „telesne prebýva celá plnosť božstva.

Kresťanská viera vs. vnútorné presvedčenie Mať vieru = pod vplyvom milosti prijímať zjavenú pravdu, mať vnútorné presvedčenie v iných náboženstvách = znamená prijímať celok ľudských skúseností a názorov, ktoré vznikli pri hľadaní pravdy, „Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy. “ (Rim 1, 5) „Ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru. “ (Rim 16, 26). „Každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a

Inšpirovaný charakter kníh SP Posvätné náuky a knihy iných náboženstiev, nezriedka odzrkadľujú lúč tej Pravdy, ktorá osvecuje všetkých ľudí; Označenie inšpirované spisy tradícia Cirkvi používa len pre kánonické knihy SZ a NZ, pretože sú inšpirované Duchom Svätým; „Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. “ (Jn 20, 31).

Inšpirovaný charakter kníh SP „Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hradíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica. Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha. “

Inšpirovaný charakter kníh SP „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. “ (2 Tim 3, 16 -17). „Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj

Osobná jednota večného Slova a Ježiša z Nazareta Sv. Ján Pavol II. : „Nezrovnáva sa s kresťanskou vierou vnášať akékoľvek oddeľovanie medzi Slovo a Ježiša Krista … Ježiš je vtelené Slovo, jedna a nerozdeliteľná osoba … Kristus nie je iný ako Ježiš z Nazareta, a ten je Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom pre spásu všetkých, Všetky spásonosné činy Božieho Slova sa jeho vtelením vždy uskutočňujú v spojení s ľudskou prirodzenosťou,

Osobná jednota večného Slova a Ježiša z Nazareta V Ježišovi „Mesiášovi, Synovi živého Boha“ (Mt 16, 16), „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). On je „jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca“ (Jn 1, 18), je jeho „milovaným Synom, v ktorom máme vykúpenie … Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi, aj čo je v nebi“ (Kol 1, 13 – 14. 19 – 20).

Jednota spásonosného diela vteleného Slova a Ducha Svätého Pôsobenie Ducha Svätého nie je mimo či vedľa Kristovho pôsobenia. Spásonosný poriadok jedného a trojosobného Boha, ktorý sa uskutočňuje v tajomstve vtelenia, smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna a ktorý sa spolupôsobením Ducha Svätého sprítomňuje a vo svojom spásonosnom dosahu rozprestiera na celé ľudstvo a na celý svet, Ľudia môžu vojsť do spoločenstva s Bohom iba prostredníctvom Krista,

Jednota spásonosného diela vteleného Slova a Ducha Svätého „Veď v ňom si nás (Otec) ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 4). „V ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle“ (Ef 1, 11). „Lebo ktorých (Otec) predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil,

Jedinečnosť a spásonosná všeobecnosť tajomstva Ježiša Krista Ježiš Kristus je Boží Syn, Pán a jediný spasiteľ, ktorý svojím vtelením, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním zavŕšil históriu spásy, ktorá má v ňom svoju plnosť a svoj stredobod; Vyhýbať sa pojmom: jedinečnosť, všeobecnosť, absolútnosť? Robí to dojem, že sa význam a cena spásonosného diela Ježiša Krista príliš zdôrazňuje oproti iným náboženstvám? Tieto slová jednoducho vyjadrujú iba vernosť skutočnosti zjavenia, pretože vychádzajú zo samotných prameňov viery.

Všeobecné, spásonosné sprostredkovanie Cirkvi Cirkev, ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť, pretrváva (subsistit in) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním. Výrazom „subsistit in“ DVK chcel zladiť dva náukové výroky: ◦ na jednej strane, že Kristova Cirkev, napriek rozdeleniam kresťanov, pokračuje plne len v Katolíckej cirkvi, ◦ na druhej strane, že „viaceré prvky posväcovania a pravdy sa nachádzajú aj mimo jej zväzku“, čiže v cirkvách a cirkevných spoločenstvách, ktoré nie sú ešte v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou.

Cirkev a náboženstvá vo vzťahu k spáse Pohľad úcty na iné náboženstvá neznamená jedno náboženstvo ako druhé; V Katolíckej cirkvi – plnosť prostriedkov spásy, vďaka B. milosti, nie vďaka zásluhám, Rovnosť v medzináboženskom dialógu – na základe osobnej dôstojnosti nie náukového obsahu,